Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201251
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416201251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu Podtatranská

vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, Poprad, IČO: 36 500 968, proti
žalovanému O. štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 74,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 74,44 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 1,15 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 0,85 eur žalobu žalobcu
z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7. 3. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 74,44 eur, príslušenstvo pohľadávky vo výške 2,- eur a nahradiť mu trovy
konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný je odberateľom v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov na základe zmluvy o
dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti uzatvorenej dňa 29. 1. 2013 medzi

žalobcom a žalovaným pre paušálne odberné miesto bez vodomeru a bez zálohových platieb. Žalobca
tvrdil, že on ako prevádzkovateľ verejného vodovodu v obci G. je okrem iného oprávnený od odberateľov
pitnej vody vyberať vodné. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe v čase od 16. 6. 2014 do 15. 6. 2015
žalovanému dodal spolu 57 m3 pitnej vody, za čo bol žalovaný povinný uhradiť mu vodné v celkovej
výške 74,44 eur tak, ako mu to bolo vyúčtované faktúrou číslo XXXXXXXXX, žalovaný však faktúru v
lehote splatnosti nezaplatil a dlžné vodné neuhradil ani potom, čo ho k tomu žalobca vyzval dňa 4. 9.
2015 upomienkou - predžalobnou výzvou. Poukazujúc na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka

žalobca v žalobe tvrdil, že pristúpil aj k vymáhaniu príslušenstva pohľadávky, a to nákladov spojených s
jej uplatnením vo výške 2,-eur vyúčtovaných v upomienke zo dňa 4. 9. 2015 v dôsledku čoho žalovaný
ku dňu podania žaloby dlží mu jednak nezaplatené vodné vo výške 74,44 eur ako aj príslušenstvo
pohľadávky vo výške 2,- eur.

Písomným podaním zo dňa 14. 4. 2016 žalobca poukazujúc na svoje vyjadrenie v skutkovo a právne
obdobnej veci sp. zn. 10C/46/2016 žalobu doplnil tvrdením, že príslušenstvo pohľadávky vo výške 2,-

eur tvoria náklady žalobcu spojené s vytlačením a zaslaním upomienky žalovanému s tým, že časť tejto
sumy vo výške 1,15 eur sú náklady na poštovné zaplatené za zaslanie upomienky žalovanému a časť vo
výške 0,85 eur sú ostatné administratívne náklady potrebné na generovanie upomienky, do ktorých patrí
časť mzdy pracovníčky zodpovednej za generovanie a správu upomienok, časť licenčných nákladov nainformačný systém, odmena externej spoločnosti za externú tlač upomienok vrátane nákladov na ich
tlač, papier, obálkovanie, tonery, zaslanie na prepravu, všeobecná réžia.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s jej doplnením zo dňa 14. 4. 2016 a prílohami bola do vlastných
rúk doručená dňa 10. 5. 2016, písomne nevyjadril.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. 6. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia
boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 21. 6. 2016,
účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného podania žalobcu zo dňa 14. 4. 2016, tiež s

obsahom vyjadrenia žalobcu vo veci sp. zn. 10C/46/2016 na ktoré poukazoval, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu písomnej zmluvy označenej ako „Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd
pre domácnosti“ číslo X-XXXXX-X súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a

žalovaným ako odberateľom (producentom) pričom jej predmetom bola dodávka pitnej vody verejným
vodovodom v mieste odberu G. s číslom odberu 7-XXXXX-0. Žalobcom táto zmluva bola podpísaná
v A. dňa 14. 12. 2012 a žalovaným v G. dňa 29. 1. 2013, pri podpise žalovaného je uvedené aj číslo
jeho občianskeho preukazu. V článku 3 zmluvy označenom ako Ceny, fakturačné a platobné podmienky
je uvedené, že za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ (žalovaný) dodávateľovi

(žalobca) vodné s tým, že cena bude určená na základe platného rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“), ktorým ku dňu podpisu zmluvy je rozhodnutie číslo 598/2002 Z.z.
Dojednané bolo, že ak počas platnosti zmluvy dôjde k zmene regulovaných cien vodného a stočného,
ceny sa zmenia ku dňu účinnosti rozhodnutia ÚRSO alebo ku dňu účinnosti právneho predpisu, ktorým
sa reguluje výška vodného a stočného. Vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu malo byť v zmysle článku 3

bod 4 zmluvy vykonané podľa skutočne odobratého množstva vôd určeného meradlom a v prípade, ak
nebude merané, stanovené malo byť podľa smerných čísel spotreby vody alebo odborným technickým
výpočtom(článok3bod5zmluvy)stým,žebudetotovyúčtovanievykonanéminimálnerazročne(článok
3 bod 7 zmluvy) a jeho splatnosť bude 14 dní odo dňa jeho vystavenia (článok 3 bod 8 zmluvy).

Z faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 15. 6. 2015 bolo zistené, že žalovanému ňou titulom vodného za 57
m3 dodanej vody do odberného miesta G., číslo odberu 7-XXXXX-0 bola za obdobie od 16. 6. 2014
do 15. 6. 2015 k zaplateniu vyúčtovaná suma 74,44 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 2. 7.
2015. K zaplateniu uvedenej sumy bol žalovaný upomínaný upomienkou - predžalobnou výzvou zo dňa
4.9.2015,ktorávychádzajúczpoštovéhopodaciehohárkunačl.8-9spisubolanapoštovúprepravudo

adresy bydliska žalovaného podaná dňa 11. 9. 2015. V tejto upomienke žalovaný bol vyzvaný najneskôr
do 24. 9. 2015 uhradiť žalobcovi sumu spolu 76,44 eur pozostávajúcu z nezaplateného vodného vo
výške 74,44 eur vyúčtovaného mu faktúrou číslo XXXXXXXXX a sumy 2,- eur predstavujúcej poplatok
za túto upomienku.

Žalobca tvrdí, že žalovaný cenu za dodanú vodu vo výške 74,44 eur ani sumu 2,- eur predstavujúcu
náklady na vytlačenie a zaslanie upomienky nezaplatil mu doposiaľ.

Nakoľko práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných
vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok sú upravené v osobitnom zákone č. 442/2002

Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001
Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 74,44 eur
titulom vodného súd právne posúdil a rozhodol o ňom podľa ustanovení tohto osobitného zákona. V
ostatnom súd vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi účastníkmi
išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah založený Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní

odpadových vôd pre domácnosti, ktorá je v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou.Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vlastník verejného
vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný

vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného
vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.

Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na
verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa

§ 4 ods. 3 .

Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z
verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú
inak.

Podľa § 28 ods. 3 až 5 a ods. 9 a 11 tohto zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným

spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je
osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku
alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového
zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody
verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný
predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.

Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje
vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo
dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na
vyúčtovanie vodného.

Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca
na základe písomnej zmluvy zo dňa 29.1.2013 dodal žalovanému v období od 16. 6. 2014 do 15. 6. 2015
do odberného miesta, ktorým je bydlisko žalovaného 57 m3 pitnej vody tak ako je to zaznamenané aj vo
faktúre číslo XXXXXXXXX, ktorou bola za túto dodávku žalovanému k zaplateniu vyúčtovaná cena 74,44
eur pri cene 1,0884 eur/m3 bez DPH. Žalovaný v konaní tvrdenie žalobcu o dodávke mu uvedeného

množstva vody do domácnosti v priebehu konania ani ničím nespochybnil.

Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predloženej faktúry, zmluvy a upomienky s poštovým podacím
hárkom nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 74,44 eur titulom vodného za
žalovanému dodanú pitnú vodu. Koniec koncov, ak by žalovaný chcel spochybniť základ či výšku voči

nemu uplatneného nároku, mal na to v konaní dostatočný priestor, keďže žaloba mu spolu s prílohami
bola riadne doručená a bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, nič také sa ale nestalo. Keďže v priebehu
konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 74,44 eur
v lehote splatnosti faktúry nezaplatil a neurobil tak ani do dňa vyhlásenia rozsudku, súd žalobe vyhovel
a uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 2,- eur ako príslušenstva pohľadávky. Priamo
v žalobe sa v súvislosti s opísaním skutočností rozhodujúcich pre tento nárok obmedzil len na
konštatovanie, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Po výzve súdu na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností v tejto časti a na
preukázanie základu a výšky uvedeného nároku vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. 4. 2016,
založenom v spise 10C/46/2016 uviedol, že suma 2,- eurá predstavuje náklady žalobcu spojené s
vytlačením a zaslaním upomienky žalovanému, z čoho suma 1,15 eur sú náklady na poštovné zazaslanie upomienky a suma 0,85 eur sú ostatné administratívne náklady potrebné na generovanie
upomienky.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a právnej úpravy rozhodnej pre posúdenie
dôvodnosti uvedeného nároku súd náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,15 eur
titulom poštovného zaplateného žalobcom za zaslanie upomienky žalovanému považoval za dôvodné
a preukázané, preto žalobe aj v tejto časti vyhovel. V časti nároku na zaplatenie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 0,85 eur žalobu považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju preto

zamietol. Rozhodol tak z nasledujúcich dôvodov.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením

pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a
výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).
Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

Podľa názoru súdu za účelne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky možno považovať
aj poštovné zaplatené za zaslanie predžalobnej upomienky, pokusu o zmier veriteľom dlžníkovi v
snahe predísť súdnemu uplatneniu pohľadávky a vzniku s ním spojených trov. Žalobca predloženou
upomienkou - predžalobnou výzvou zo dňa 4. 9. 2015 v spojení s poštovým podacím hárkom zo dňa
11. 9. 2015 (čl. 8 spisu) preukázal, že vyhotovil a zaslal žalovanému upomienku s výzvou k zaplateniu

dlžnej sumy ako posledný pokus o zmier predtým, než pristúpi k súdnemu, prípadne exekučnému
vymáhaniu pohľadávky. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že za zaslanie tejto upomienky formou
poštovejzásielky2.triedyzaplatilSlovenskejpošte,a.s.sumu1,15eurakopoštovné.Tútočasťnákladov
spojených s uplatnením pohľadávky preto súd považoval za dôvodnú, účelnú a preukázanú tak čo do
základu ako aj výšky a preto žalovanému uložil povinnosť ju žalobcovi zaplatiť.

Zvyšnú časť týchto uplatnených nákladov vo výške 0,85 eur, ktorá podľa tvrdení žalobcu pozostáva
z ostatných administratívnych nákladov potrebných na generovanie upomienky, kam patrí časť mzdy
pracovníčky zodpovednej za generovanie a správu upomienok, časť licenčných nákladov na informačný
systém, odmena externej spoločnosti za externú tlač upomienok vrátane nákladov na ich tlač,

papier, obálkovanie, tonery, zaslanie za prepravu, všeobecnú réžiu súd považuje za nepreukázanú a
neopodstatnenú.

Žalobca na výzvu súdu na preukázanie základu a výšky týchto nákladov reagoval tak (viď jeho
vyjadrenie zo dňa 11. 4. 2016 založené v spise 10C/46/2016), že dôkazmi preukazujúcimi výšku týchto

nákladov by boli najmä, ale nielen kópia výplatnej pásky pracovníčky zodpovednej za generovanie a
správu upomienok, výkaz pracovného času s určením počtu hodín odpracovaných na generovaní a
správe upomienok, kópia zmluvy s prílohami so spoločnosťou Tatra Billing zabezpečujúcou externú tlač
faktúr, kópia zmluvy s dodávateľom zákazníckeho informačného systému ohľadne výšky licenčných a
servisných poplatkov, percentuálne rozdelenie nákladov na informačný systém s podielom, ktorý pripadá

na formuláre na správu upomienok.

Žalobca žiadnu z uvedených listín súdu nepredložil tvrdiac, že preukazovanie výšky takýchto
marginálnych nákladov vo výške 0,85 eur aj s poukazom na zrejmý obrovský nepomer medzi
vymáhanou istinou, ktorá tu je 74,44 eur a požadovaným príslušenstvom vo výške 2,- eur je neúčelné

a nehospodárne, nakoľko je zrejmé, že tieto náklady účelne vynaložil a nie je dôvod pochybovať o ich
výške.

S uvedeným nazeraním žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno na jeho dôkaznú povinnosť v súvislosti
s uplatneným nárokom na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 0,85 eur

sa súd absolútne nestotožňuje.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. 6. 2016, ktorého ustanoveniami sa riadi daný spor súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.

Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch
prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je
predovšetkým na účastníkoch konania.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je už v žalobe pravdivo opísať
rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ďalšou jeho povinnosťou je už k žalobe
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny (§ 79
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má
povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p.), medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie

sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže
účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich
preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie, kam patria aj drobné spory musia všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia rozsudku, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Preto jedinou

sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia
a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje
procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal
o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie
vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby

rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil a predložil dôkazy.

V danom prípade žalobca dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na zaplatenie nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 0,85 eur neuniesol, čo síce nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o
nedostatkyprektorénemožnovkonanípokračovať,alevzmyslehoreuvedenýchzákonnýchustanovení

a procesných zásad súd už z uvedených dôvodov jeho žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť.
Žalobca síce označil dôkazy, ktoré by mali tento nárok čo do základu a výšky preukazovať, tieto ale
do dňa vyhlásenia rozsudku súdu nepredložil a ani nešpecifikoval konkrétnu výšku tej - ktorej časti
ním uvádzaných nákladov spojených s generovaním upomienky, vyčíslených spolu sumou 0,85 eur
(nešpecifikoval teda, aká konkrétna ich časť má byť napr. nákladmi na tlač, papier, toner a podobne...).

Absolútne nemôže obstáť argumentácia žalobcu snažiaca sa nesplnenie dôkaznej povinnosti v tejto
časti ospravedlniť podľa žalobcu „marginálnou“ výškou týchto nákladov. Občiansky súdny poriadok
skutočnosti, ktoré netreba dokazovať jasne vymenúva v § 121, pričom patria tam len skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo
oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené

v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalobcom
požadované náklady teda právna úprava nijako nevyníma z predmetu dokazovania. Povinnosťou
žalobcu bez ohľadu na výšku pohľadávky je preukázať každú jej uplatnenú časť, inými slovami,
ak žalobca v žalobe uplatňuje peňažné plnenie, je povinný ho preukázať do posledného centu.
Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nepomeruje dôkaznú povinnosť žalobcu výškou

uplatneného nároku, či v prípade viacerých uplatnených nárokov výškou k inak nespornému nároku.
Súdu z jeho činnosti je známe, že žalobca aktuálne vo všetkých konaniach, v ktorých sa domáha
zaplatenia vodného, či stočného od svojich odberateľov uplatňuje paušálne ako náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky sumu 2,- eurá pozostávajúcu z poštovného a práve „ostatnýchadministratívnych nákladov potrebných na generovanie upomienky“ vždy vo výške 0,85 eur. Voči
preukázanému poštovnému ako náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd ako už
uviedol absolútne žiadne výhrady nemá. Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v

občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v
zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom
1. 2. 2013 zapracovaním nového ust. § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka
priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza,
že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole
dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s
telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na
paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských
zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé,

aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli
jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.

Ak žalobca argumentuje tým, že ročne vystaví cca 84.000 faktúr za vodné a stočné, pričom len za
rok 2015 vystavil celkovo 8611 upomienok dlžníkom spoločnosti, na dôkaz čoho predložil kópiu strany

31 výročnej správy žalobcu (založená v spise 10C/46/2016), tak k tomu súd uvádza, že uvedená
skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv na povinnosť žalobcu v konkrétnom súdnom konaní preukázať
v plnej výške každý jeden konkrétny voči dlžníkovi uplatnený nárok. Podnikateľské riziko žalobcu
reprezentované tým, že značná časť jeho klientov neplní svoje záväzky riadne a včas ide na ťarchu
žalobcu, a nijako ho v sporovom kontradiktórnom konaní neoslobodzuje od dôkaznej povinnosti a

unesenia dôkazného bremena v plnom rozsahu každého uplatneného nároku.

Bez ohľadu na neunesenie dôkazného bremena v časti týchto nákladov je treba uviesť, že uvedené
náklady tak ako ich žalobca špecifikoval podľa názoru súdu ani nepatria medzi náklady spojené s
uplatnením pohľadávky ktoré má na mysli ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto ani v

prípade preukázania ich výšky by ich žalobcovi nebolo možné priznať. V danom prípade sa totiž jedná
o bežné administratívne, režijné výdavky ktoré znáša každý podnikateľský subjekt a ktoré už zo svojej
povahy sú kalkulované v cene a zisku za poskytované tovary a služby. Tak ako súčasťou faktúrovanej
sumy z logiky veci sú náklady spojené s touto fakturáciou (napr. náklady na časť mzdy pracovníka
vystavujúceho faktúru, na papier, toner, tlač) a takéto náklady nemožno považovať za náklady spojené

s uplatnením pohľadávky, lebo z logiky veci patria do pohľadávky samej, tak aj bežné administratívne a
režijné náklady na správu pohľadávky nie sú tými nákladmi spojenými s jej uplatnením, náhrada ktorých
bola účelom § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou
v obchodnom registri, teda podnikateľom. Z povahy podnikania ako sústavnej činnosti vykonávanej
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§

2 ods. 1 Obchodného zákonníka) vyplýva, že bežné administratívne režijné náklady imanentne spojené
s každým podnikaním, vrátane nákladov súvisiacich s obvyklým podnikateľským rizikom sú vopred
kalkulované v zisku spojenom s poskytovaním tovarov a služieb, t.j. v ich cene, preto nemožno ich
duplicitne uplatňovať v rámci nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v takej extenzívnej miere,
že sa v rámci nich bude požadovať napr. náhrada časti mzdy pracovníčky vystavujúcej upomienky

neplatiacim zákazníkom, či náhrada nákladov na informačný systém. Takýto extenzívny výklad ust. §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu zjavne odporuje jeho účelu.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 0,85 eur ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
žalobcovi, ktorý podal návrh na rozhodnutie o trovách konania priznal plnú náhradu trov konania, keďže
neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 0,85 eur) a v prevyšujúcom rozsahu bol vo veci úspešný.

Trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z iných trov
konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu.Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.) a v tej istej lehote nahradiť žalobcovi trovy konania, keďže na určenie
dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol v rozhodnej a prípustnej

dobe, t.j. do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh a nebol by na to ani žiaden zákonný dôvod, a
to jednak vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného ako aj skutočnosť, že žalovaný vychádzajúc zo
žalobcom predloženého salda odberateľa na čl. 10 spisu svoje záväzky dlhodobo neplní ani v časti,
a tak by povolenie ešte ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov a ďalším zásadám v zmysle § 1 O.s.p. Uvedené však

žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto
žiadosťou priamo na žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.