Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228281
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114228281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom O., Š. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom
v Bratislave, Mlynské Nivy 49, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., IČO: 36 868 949, so sídlom
v Bratislave, Mateja Bela 6, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný
vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.204,00 Eur a zároveň aby určil, že zmluvná
podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedený administratívny
poplatok, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. Ďalej aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve
o zabezpečení splátok úveru zo dňa 17.5.2010 týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru
je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

Odporca navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vzniesol námietku premlčania. Poukázal aj na to, že odporca nemá s navrhovateľkou už žiaden zmluvný
vzťah, z čoho je vylúčené, aby súd mohol vyhovieť 2. a 3. časti žaloby. Taktiež poukazoval aj na
nedostatok naliehavého právneho záujmu.

Súdnariadilavykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,listinnýmidôkazmi,zmluvouoúvere,
kartou splátok, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 17.5.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na
základe tejto zmluvy poskytol odporca navrhovateľovi bezúčelový úver vo výške 1.400 Eur. V zmluve
bol uvedený úrok vo výške 23,57 %, administratívny poplatok 281,40 Eur. Celková čiastka, ktorú mal
povinnosťzaplatiťodporcovi,predstavovalačiastku1.883,00Eur.Navrhovateľzaplatildoterazodporcovi
sumu 2.604 Eur. V tejto súvislosti vzniklo podľa neho bezdôvodné obohatenie odporcu vo výške 1.204
Eur.

Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Provident. Nebola to jeho
prvá zmluva. Touto zmluvou vyplatili predchádzajúcu pôžičku. Dostali viac ako 800 Eur. Prišla za nimi
priamo pani z Providentu, manželka mala na ňu telefonický kontakt od susedy. Platili pravidelne, pani kním chodila a oni splácali. Zmluva bola vyplatená v roku 2011. Na otázku, prečo podali žalobu až v roku
2014, uviedol, že sa dozvedel ani nevie od koho, že sa dajú peniaze vymôcť naspäť právnou cestou.
Akceptoval by, že by niečo aj navyše zaplatil, keď si človek požičia, ale určite nie toľko, koľko zaplatili

oni, je to nehorázne. Na otázku prečo podali žalobu až 3 roky potom, keď to celé splatili, uviedol, že sa
dozvedeli o tejto možnosti neskôr.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní 18.5.2015 trval na podanom návrhu v celom rozsahu.
Bližšie rozviedol podmienky, ktoré napádajú v tomto návrhu.

„Prvou je administratívny poplatok. Ten sa napáda z dôvodu jeho neurčitosti a z dôvodu toho, že takáto
podmienka nie je vylúčená zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí, že neprijateľné podmienky nemôžu byť tie, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia,
primeranosti ceny plnenia, musia byť vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne a nesmie ísť o individuálne
dojednané zmluvné podmienky. Čiže pokiaľ by som to zobral od konca, individuálne dojednaná zmluvná
podmienka administratívny poplatok určite nie je, keďže podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

individuálne dojednaná podmienka nie je taká, s ktorou sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred
podpisom zmluvy, ale nemohol meniť jej obsah. To znamená, že v tomto prípade určite nejde o
individuálne dojednanie zmluvnej podmienky. Čo sa týka vyjadrenia - určito, zrozumiteľne a jasne,
tak ako som predložil súdu aj protistrane rozsudok C26/2013 body 71 a 72 uvádzajú, že požiadavka
transparentnosti nesmie vychádzať len z toho, aby to bolo vyjadrené gramaticky, ale musí byť v podstate

vyjadrenékomplexne.Vtomtoprípadevôbecnestačí,abyadministratívnypoplatokbolurčenýlensvojim
názvom, ničím viac. Pripomienky komisie k prejudiciálnej otázke proti Providentu v bode 61 uvádzajú -
zo zmluvy nie je jasný predmet plnenia, za ktorý sa administratívny poplatok mal uhradiť, ani spôsob,
ako ho identifikovať. Navyše sa z obsahu obdobných právnych vecí javí, že výška administratívneho
poplatkusapercentuálneodvíjaodvýškyúveruavýškouúveruúmernerastieajvýškaadministratívneho

poplatku. Čo sa týka hlavného predmetu plnenia, alebo vedľajšieho predmetu plnenia poukazujem na
to, že žalovaný považuje administratívny poplatok za cenu a nie predmet plnenia, ale napriek tomu
chcem uviesť to, že podľa rozsudku 12C/26/2013 v bode 49 a 50 sa uvádza, že hlavný predmet plnenia
je tá zmluvná podmienka, ktorá vymedzuje samotnú podstatu zmluvného vzťahu a pokiaľ podmienka
nespĺňa tieto vlastnosti, ide o vedľajší predmet plnenia, ktorý samozrejme podlieha súdnemu prieskumu.

V tomto prípade poukazujeme aj na súdne pripomienky európskej komisie bod 46. Služba zabezpečenia
hotovostného preberania splátok ani administratívne práce a úkony súvisiace s poskytnutím úveru podľa
návrhu komisie nepredstavujú základné plnenie z úverovej zmluvy. Čo sa týka primeranosti ceny plnenia
chcem povedať, že žalovaný si zamieňa pojmy primeranosť ceny a cena ako taká. Podľa môjho názoru
cena tým, že je vyjadrená samozrejme nemôže predstavovať prekážku v tom, aby bola podmienka

určená za neprijateľnú, pretože vylučuje sa súdny prieskum primeranosti ceny, nie ceny ako takej. To
znamená,žepokiaľmápodmienkanejakýsvojzákladajevyjadrenálencenou,toznamená,žetátocena
nemôže určite spôsobiť to, že by táto podmienka bola vylúčená zo súdneho prieskumu. V tomto prípade
keď sa nenapáda primeranosť ceny, tak nemôže byť vylúčená z prieskumu. Z rozhodnutí, ktoré som teda
ja predložil vyplýva, že rozsudok 143/13 v bode 70 uvádza, pokiaľ ide o podmienku, ktorá neposkytuje

skutočné plnenie, ktoré by malo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, otázka primeranosti tohto
poplatku nemôže vzniknúť. To znamená, že pokiaľ žalovaný odmieta uviesť, čo administratívny poplatok
predstavuje, odkazuje iba na rozhodnutie NS, ktoré teda bolo vydané omnoho neskôr, než bola uzavretá
táto zmluva a uvádza, že správa úveru je pojem všeobecne známy, tak chcem uviesť k tomu, že tento
pojem nie je všeobecne známy a pokiaľ to chce ozrejmiť žalovaný, tak by to mohol urobiť aj teraz, ale

ako vieme z iných konaní, tak sa to nestane a hlavne v zmluve to uvedené nie je. Čiže podmienka, ktorá
neposkytuje svoje skutočné plnenie nemôže zakladať primeranosť ceny, lebo je to pojmovo vylúčené.
Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v rámci tohto poplatku vyplýva z toho,
že je tento poplatok odvodený od výšky poskytnutého úveru, je to v zásade 20,10 % z poskytnutej istiny,
ako je tomu aj v tomto prípade. Nie je v podstate táto podmienka vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne

v zmysle rozhodnutia súdneho dvora C26/2013 a nie je teda zrejmé, prečo by sa takáto posledná časť
mala týkať niečoho, čo nie je v zmluve priamo vyjadrené. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru
§ 567 Občianskeho zákonníka uvádza, že dlh sa platí v mieste bydliska dlžníka. To znamená, že pokiaľ
chcel žalovaný postupovať v zmysle zákona, tak takúto podmienku vôbec nemal spoplatňovať alebo
uzatváraťešteďalšiuzmluvuotom,abydalzadosťzákonu.Navyšechcempoukázaťnaprepojeniebodu

7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý uvádza - v prípade ak bol poskytnutý úver hotovostne, Provident
poskytnezákazníkovipomôckynavedeniezáznamuoplatbáchpodľatejtozmluvy.Zákazníksazaviazal,
že platobný záznam uloží bezpečným spôsobom. Zaväzuje sa, že nebude to platobného záznamu
nič vpisovať, nebude ho meniť, poškodzovať, škrtať ani sa snažiť, aby bol nečitateľný. Provident jeoprávnený platobný záznam kontrolovať a na tento účel je zákazník povinný dať Providentu platobný
záznam o dispozícii. K čomu je takáto listina, pokiaľ nepredstavuje pomôcku vedenia si platieb pre
dlžníka, ale práve pre veriteľa, keď je úplne známe, že karta splátok je súčasťou zmluvy o zabezpečení

splátokúveru,toznamená,žehotovostnýrežimmámenauzavretiezmluvyozabezpečenísplátokúveru,
ktorá podľa zákona nemá byť spoplatnená, avšak v tomto prípade to tak je. V tomto smere odkazujem
na vypísané pripomienky Európskej komisie a na rozhodnutie C415/2011 v bode 69, ktoré sa práve
vyjadrovalo k tomu, že pokiaľ sa má skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky je potrebné porovnať
zákonné znenie, z ktorej neprijateľná podmienka vyplýva a podľa toho určiť či .... nerovná v právach a

povinnostiach a v rámci toho, že § 567 Občianskeho zákonníka v podstate určuje práve to, že zmluva
o zabezpečení splátok úveru, tak je to na mieste. Takisto táto zmluva a poplatok z ceny vyplývajúci
vyplýva, zvyšky poskytnutého úveru je to 51,5 % z výšky poskytnutého úveru. Napriek tomu, že buď
býva žalobca priamo v meste alebo mimo niekde, tak je to pre Provident úplne jedno a vôbec do toho
nezarátava skutočné výdavky, ale úplne domnelé, ktoré v podstate vôbec nepredstavujú tie náklady,
ktoré reálne mohol aj mať z takéhoto výberu splátok ako uvádza zákon.“

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania nároku má navrhovateľ za to, že premlčacia doba je 10-ročná
a poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/648/2013, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome, preto keď
napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka,

ide zo strany veriteľa o úmyselné získané bezdôvodné obohatenie, na čo sa viaže 10-ročná premlčacia
lehota.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní sa ohradil voči demagógii navrhovateľa. Čo sa týka
premlčania, poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov, kde je premlčacia lehota 3-ročná a 10-ročná

objektívna lehota nevyplýva zo skutkového stavu. Predložili súdu rad právoplatných rozhodnutí súdov,
ktoré preskúmavali zmluvy spoločnosti Provident a konštatujú, že je v poriadku. Poukazoval na to, že
zmluva sa uzatvárala 17.5.2010 v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Opakovane prešla súdnou
kontrolou aj kontrolou správnych orgánov, ako aj napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcie. Právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia je dávno premlčané. Poukázal na to, že zmluva zanikla priamo zo

zákona. Je to najčastejší spôsob, ako zmluvy zanikajú a to splnením. Tieto konania nijako nepomôžu
bežnému spotrebiteľovi, zahlcujú súdy a vznikajú trovy konania bezúčelne. Čo sa týka administratívneho
poplatku, s každou zmluvou sú spojené administratívne náklady. Odporca poskytuje podnikateľskú
činnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, nemajú z čoho iného mať zaplatiť administratívne poplatky ako z
toho, čo zaplatí spotrebiteľ. Robia to všetky finančné inštitúcie, banky, aj nebankové inštitúcie. Oni ako

Provident dali všetko do jedného poplatku, ktorý je vopred jasný. Spotrebiteľ sa s ním mohol oboznámiť.
Čo sa týka miesta plnenia, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je napísané miesto plnenia, ktoré je
bydliskom navrhovateľa a bolo to jasne uvádzané, preto to nie je zavádzanie.

Právny zástupca odporcu k predmetu konania ďalej uviedol, že právna úprava je taká, kedy bola priama

regulácia maximálnej výšky RPMN. Súd môže robiť prieskum ceny, ale nie primeranosti ceny. Poukázal
na konštantnú rozhodovaciu činnosť najvyšších inštancií, čo sa týka formalizmu výkladu. Nemôže byť
podľa odporcu zmyslom súdu zaujať taký výklad, ktorý zneplatňuje právny úkon. Práve naopak, vždy
má prioritu výklad zachovávajúci platnosť. To je prosto fakt v slovenskej právnej úprave a dlhodobo
konštantne sa takto rozhoduje. To súvisí priamo s tou určitosťou pri tom administratívnom úkone. Nech

sa súd v rámci neprijateľnosti zaoberá tým, ako by sa zlepšilo postavenie pána Q., keby bolo v zmluve o
úvere uvedené niečo navyše, niečo viac, čo si predstavuje protistrana. Neviem konkrétne, čo myslí, že
mu tam chýba, ale keby tam bolo niečo uvedené otázka je, odopreli sme my niekedy niečo splniť pánovi
Q., odopreli sme my nejakú povinnosť alebo nejako mu vyjsť v ústrety v zmysle zákona alebo zmluvy,
tvrdím, že nie. Vždy dostal všetko, čo dostať mal a to je tá druhá z tých námietok, na ktoré si myslím sa

aj súd pýtal právneho zástupcu je to, že neprijateľnou podmienkou, my to namietame, nemôže byť to, čo
v zmluve nie je, ale pán Q. si myslí, že by to tam byť malo. Môže byť niečo, čo v tej zmluve ja, veď tak je
definovaná neprijateľná podmienka. Zároveň, že ten petit je nepresný, pretože neurčuje presné znenie
zmluvy, čo už vyplýva aj z rozhodnutí NS, že proste neprijateľnú podmienku treba presne vymedziť. Zo
strany navrhovateľa neodznel ani jeden argument.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§497OZ,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a taktiež zmluva o zabezpečení splátok úveru.

Keďžeodporcavzniesolnámietkupremlčaniatýkajúcusabezdôvodnéhoobohatenia,súdsamuseltouto
vznesenou námietkou zaoberať. Navrhovateľ zo zmluvy, ktorou mu navrhovateľ poskytol úver, zaplatil

2.604 Eur, pričom výška úveru predstavovala sumu 1.400 Eur. Súd vychádzal z toho, že predmetná
zmluva o úvere absentuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, na základe čoho
by navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaných zákonných
ustanovení.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej
3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v rámci ktorej
plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom objektívnu
premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce
faktické získanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade to bolo prijatie plnenia navrhovateľa v

časti zodpovedajúcej uplatnenému úroku z úveru a administratívneho poplatku a to najneskôr prijatím
poslednej splátky úveru, ktorá sa realizovala dňa 7.7.2011, ako to vyplýva z karty splátok.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu uplynutím objektívnej premlčacej
lehoty pred podaním žaloby vo veci samej, súd nemohol priznať navrhovateľovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že vo veci

došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu a že by sa mala použiť desaťročná
premlčacia lehota, súd poukazuje na to, že navrhovateľ na preukázanie tohto tvrdenia neprodukoval
žiadne dôkazy a iba tvrdenie nepostačuje na to, aby súd na danú skutočnosť mohol prihliadať.
Navrhovateľ v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, že na strane odporcu existoval priamy,
či nepriamy úmysel smerujúci k získaniu bezdôvodného obohatenia v jeho neprospech, vrátane

nepreukázania, že pri uzatvorení predmetných zmlúv o úvere porušil akúkoľvek odbornú starostlivosť
neuvedením ktorejkoľvek z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej
zákonom č. 258/2001 Z. z. Súd vychádzal z toho, že odporca pôsobil v čase poskytnutia úveru
navrhovateľovi na finančnom trhu ako štandardná nebanková spoločnosť, ktorá ako taká v čase
poskytovania úverov spĺňala všetky zákonné predpoklady, aby mohla pôsobiť v oblasti poskytovania
úverov spotrebiteľom. Odporca nebol postihnutý za to, že poskytuje úvery nekalým spôsobom.

Z tohto dôvodu súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol ako nárok premlčaný.

Pri zamietnutí žaloby v časti neprijateľných zmluvných podmienok vychádzal súd z toho, že na
určenie neprijateľných zmluvných podmienok navrhovateľ nemal právny záujem vzhľadom na absenciu

akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa § 53 ods.1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Navrhovateľ sa domáhal určenia, že ustanovenia zmluvy o úvere o tom, že má zaplatiť odporcovi
administratívny poplatok, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1
OZ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech.
Navrhovateľ tvrdil, že značnú nerovnováhu spôsobuje skutočnosť, že poplatok v podstatnej miere
nesleduje skutočné plnenie pre navrhovateľa ako spotrebiteľa, ale je v záujme odporcu. Túto skutočnosť

však navrhovateľ nijako nepreukázal. Navrhovateľ iba tvrdil, čo asi administratívny poplatok zahŕňa
pričom uvádzal, že väčšinou ide o výdavky na riadne fungovanie odporcu, a teda, že tento poplatok je v
záujme odporcu nie navrhovateľa. Súd má však za to že z povahy administratívneho poplatku je zrejme,
že ide o paušálny poplatok pri, ktorom nie je možné nikdy presne definovať na aké konkrétne výdavky
slúži. Je však zrejmé, že tento poplatok slúži na výdavky súvisiace s poskytnutím úveru navrhovateľovi

a z ničoho nevyplýva, že by sa týmto poplatkom mali uhrádzať aj náklady odporcu na jeho existenciu.

Vo vzťahu k administratívnemu poplatku súd ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere obsahuje
vo veľmi presnom číselnom vyjadrení sumu poskytnutého úveru a presné číselné vyjadrenie odplaty
za jeho poskytnutie pozostávajúce z úroku a administratívneho poplatku. Vzhľadom na toto jasné,

určité a zrozumiteľné vyjadrenie konečnej sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť nemohlo dôjsť k
dodatočnému navýšeniu odplaty za poskytnutý úver. Administratívny poplatok spolu s úrokom tvoria
cenu úveru, ktoré v súlade s § 53 ods. 1 OZ vyjadrená jasne, určite a zrozumiteľne, a z tohto dôvodu
nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samotný predmet a cena plnenia nemôže spôsobovať
nerovnováhu, pretože si ich spotrebiteľ dokáže ustrážiť. Preskúmavanie samotnej ceny úveru, ktorá je

vyjadrenázrozumiteľne,jasneaurčitovylučujesamotný§53ods.1OZ.Navrhovateľnijakonepreukázal,
že by zmluvu uzatváral v tiesni, a že by jeho prípadné nepriaznivé postavenie mal odporca zneužiť.
Súd poukazuje na to, že sám navrhovateľ uviedol, že obdobné zmluvy s odporcom už uzatváral aj s
rovnakým spôsobom splácania.Ako je uvedené vyššie administratívny poplatok bol v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne jedným
číselným vyjadrením, v prípade že sa žalobcovi tento administratívny poplatok zdal vysoký, nemusel

zmluvu s takouto, podľa neho neprijateľnou podmienkou, uzatvárať. Z údajov uvedených v úverovej
zmluve si je bežný spotrebiteľ dokáže prečítať aká je poskytovaná výška úveru, aké sú celkové
náklady úveru a akú teda celkovú sumu bude musieť spotrebiteľ za úver zaplatiť. Už zo samotného
názvu tohto poplatku je zrejmé, že tento slúži na administratívnu činnosť žalovaného v súvislosti
s poskytnutím úveru. V súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, § 2 písm. g), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu. Všetky tieto uvedené položky
spoluvytvárajú celkové náklady spotrebiteľa t. j. jednu cenu, za ktorú poskytovateľ spotrebiteľského
úveru úver poskytuje. Poplatok za správu úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia a preto
sa na dojednania o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu ich primeranosti v zmysle ustanovení
o ochrane spotrebiteľa.

Súd v súlade s § 53 ods. 6 OZ mohol preskúmavať či celková odplata za úver podstatne prevyšovala
obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Navrhovateľ však nijako nepreukazoval, že by táto odplata bola neprimeraná, a teda len jeho tvrdenia o
neprimeranosti, bez akéhokoľvek unesenia dôkazného bremena nemohli privodiť jeho úspech v konaní.

Aj keď štát prijal opatrenia na ochranu spotrebiteľa a uložil povinnosť súdu prihliadať na ochranu
spotrebiteľa aj z úradnej moci, je stále povinnosťou navrhovateľa nielen určité skutočnosti tvrdiť, ale ich
aj náležite preukázať. O tomto súd navrhovateľa poučil a navrhovateľ bol v konaní aj právne zastúpený
advokátom, ktorý by o tejto povinnosti mal mať taktiež vedomosť.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia, že ustanovenie v zmluve o zabezpečení splátok úveru o tom,
že navrhovateľ mal zaplatiť odmenu za hotovostný výber splátok, predstavuje neprijateľnú podmienku.
Čo sa týka samotnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, aj keď táto zmluva súvisí so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, nešlo o zmluvu, ktorú musel navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvoriť súčasne. Ide o doplnkovú službu, ktorá je nadštandardnou službou a je spoplatnená.

V danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu, pričom hlavným predmetom plnenia je povinnosť
navrhovateľa platiť za túto službu a dojednanie o platbe za službu prevzatia hotovosti je teda dojednaním
o hlavnom predmete plnenia. Toto dojednanie je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto podľa
názoru súdu nemôže byť preskúmavané ako neprijateľná zmluvná podmienka. Zmluvná podmienka
o odmene za službu zabezpečenia splátok úveru nijako neznevýhodňuje postavenie navrhovateľa

vyplývajúce z právnych predpisov, ani z tohto pohľadu teda nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty, teda súd žalobu vo všetkých výrokoch ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej v zmysle ust.
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.