Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203394
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203394.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe 3, K červenému
dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: S. S., bytom v B. č.XX t.č. M. H. č. XXX o
zaplatenie zmenkového úroku s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 10C 426/2013-44 zo dňa 24.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
24.1.2014 č.k. 10C 426/2013-44 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia, zmenkového
úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny špecifikovaných v petite žaloby. Nepriznal
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že zmenka predložená žalobcom nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 zák.
191/1950 Sb.,(ďalej len zák.č.191/1950 Sb.) a preto je v zmysle odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia neplatná. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Zároveň uplatnený nárok posúdil aj v
súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že dohoda o
vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neplatná, keďže

predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi
nevznikloprávonanáhradutrovkonania,úspešnejžalovanejtrovykonanianevznikli,pretosúdnepriznal
účastníkom náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol odvolacie dôvody podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
priznať žalobou uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu, ako aj náhradu trov celého konania. Nesprávne
právne posúdenie veci namietal z dôvodu, že súd vec posudzoval a rozhodol, ako by išlo o bežný
zmluvný záväzok, pritom predmetom konania bola výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.

Nesúhlasilstým,žesúdjeoprávnenýzúradnejpovinnostiskúmať,čiideospotrebiteľskývzťah.Žalobca
skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Pochybnosti o tomto vzťahu si teda súd vytvoril sám, a preto
nemožno dôkaznú povinnosť presúvať na žalobcu. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky a túto povinnosť žalobca splnil. Žalovaná mohla na základe článku
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES (č. 861/2007) vzniesť námietky voči tejto

zmenky, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej citovaným nariadením. Súd teda nie je legitimovaný na to, aby sámvznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Vytýkal súdu, že ignoroval ustanovenie § 17 zák. 191/1950
Sb., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom

konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Nesúhlasil ani so záverom súdu,
že zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom. Zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala
a sadzba zmenkového úroku jej bola známa v čase vystavenia zmenky a s touto sadzbou súhlasila.
Namietal aj záver súdu, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Zo všetkých týchto dôvodov
navrhol zmeniť napadnutý rozsudok.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,

že rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V konaní došlo k vade v procesnom postupe súdu, ktorá má za následok odňatie práva účastníkom
konať pred súdom a na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 212
ods. 3 O.s.p.

Táto vada spočíva v tom, že hoci súd prvého stupňa oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený
rozsudok, následne vykonal vo veci pojednávanie, na ktoré nepredvolal účastníkov konania a tým im
znemožnil realizáciu ich procesných práv s tým spojených.

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie účastníkov na pojednávanie sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu splnenie podmienok pre pojednávanie súdu v neprítomnosti
účastníkov dňa 24.1.2014 preukázané nie je.

Uznesením zo dňa 2.1.2014 sudca rozhodol, že dňa 24.1.2014 o 10.45 hod. bude na Okresnom súde
v Rožňave vyhlásený rozsudok vo veci samej. Uvedené oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli
súdu dňa 3.1.2014. Následne však obsahom spisu nie je zápisnica o verejnom vyhlásení rozhodnutia,
ale zápisnica o pojednávaní, v ktorej sa konštatuje, že účastníci neboli prítomní, pričom bola zachovaná
päťdňoválehotanaprípravupojednávania.Ďalejzozápisniceopojednávaníjezrejmé,žesúdoboznámil

listinné dôkazy a následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Potom došlo k vyhláseniu
rozsudku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účastníci neboli vôbec predvolaní na pojednávanie, nemali vedomosť
o tomto pojednávaní a nemohli tak realizovať svoje procesné právo predniesť návrh, resp. svoju obranu,

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na vykonanie dôkazov ako aj k
samotným vykonaným dôkazom a na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci.Vyššie uvedeným procesným postupom súdu, ktorý je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom,
nepochybne došlo k odňatiu práva účastníkov konať pred súdom, t.j. k znemožneniu uplatniť procesné
práva priznané im Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Keďže pre odvolací súd z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vyplýva povinnosť vždy zrušiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval v konaní predchádzajúcom
vydaniu odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia v rozpore so zákonom tým spôsobom, že
takéto konanie bezprostredne malo za následok odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom,
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v
jehoprítomnosti.Občianskysúdnyporiadok,upravujúcipostupsúduaúčastníkovvobčianskomsúdnom
konaní, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje
tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci
samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom

predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Pojednávať v neprítomnosti účastníkov môže súd iba za splnenia podmienok vyššie citovaného
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., t.j. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie bez

toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať
dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov alebo ich prečítaním), na ktoré riadne predvolá
účastníkov konania a umožní im realizovať všetky im priznané procesné práva tak, ako boli vyššie

uvedené.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.