Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221652
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315221652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX,
nap. bytom XXXXX T. XXX, zastúpeného opatrovníčkou S. Č., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava
III, o zaplatenie 119,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na začatie konania zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 26.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 119,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 postúpil na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Žalovaný a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzatvorili dňa 08.06.2011
zmluvu č. 5017416, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb podľa zákona o

elektronických komunikáciách a na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469
poskytovala žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve, za čo vyúčtovala žalovanému
sumu 119,50 eura faktúrou č. 7303786374 so splatnosťou dňa 23.04.2013, pričom žalovaný predmetnú
faktúru neuhradil.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže
súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na

známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.

Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne,
telekomunikačných operátorov a zdravotnej poisťovne zisťoval pobyt žalovaného, avšak s negatívnym
výsledkom a preto mu uznesením č.k. 16C 644/2015-45 zo dňa 02.03.2016 ustanovil v zmysle § 29 ods.

2 O.s.p. opatrovníčku S. Č., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinnýchdôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.
o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto
súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 20.04.2016 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 28.04.2016 o 10:00 hod., č. dverí 15, teda v lehote
najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom na začatie konania a
predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o pripojení fix zo dňa 08.05.2011 v znení jej dodatku

zo dňa 08.05.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti a tarifou Slovak Telekom, a.s.,
IČO: 35 763 469, faktúrou č. 7303786374, zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier
zo dňa 19.08.2015, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 (ďalej len „spoločnosť“) ako právnická osoba -

podnikateľ a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 08.06.2011 v písomnej forme
zmluvu o pripojení v znení jej dodatku zo dňa 08.06.2011 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol
záväzok spoločnosti poskytovať žalovanému telekomunikačné služby, a to - účastnícky program „fix
9“ a záväzok žalovaného platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti
v súlade so zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, osobitnými podmienkami, platným

cenníkom, cenníkom služieb fix.

Zo zmluvy vyplývalo, že v prípade porušenia akejkoľvek z vyššie uvedených povinností žalovaného,
bol žalovaný povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu v sume 119,50 eura (čl. 3 zmluvy v znení jej
dodatku).

Spoločnosť dňa 25.04.2013 vystavila žalovanému faktúru č. 7303786374 v sume 119,50 eura z titulu
zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom žalovanú uvedenú faktúru neuhradil.

Spoločnosť uzatvorila so žalobcom dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej,

bolo okrem iného, aj postúpenie pohľadávky spoločnosti voči žalovanému z titulu vystavenej faktúry zo
dňa 25.04.2013 žalobcovi. Na základe uvedeného vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 19.08.2015
na zaplatenie predmetnej faktúr aj s úrokom z omeškania v celkovej sume 143,74 eura.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a

právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.11.2016)
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
31.10.2016 (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie

elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie
rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a
povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných
služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a
povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy

v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“)orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd považoval za nesporné, že medzi spoločnosťou a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy v znení

jej dodatku v písomnej forme dňa 08.06.2011 podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka
občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o
pripojení upravenej v osobitnom zákone č. 610/2003 Z.z. v ustanovení § 43 tohto zákona. Vzhľadom
na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko spoločnosť vystupovala ako dodávateľ
konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako

spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi.

Predmetom konania bol nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej spoločnosťou voči

žalovanému faktúrou č. 7303786374, postúpený podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spoločnosťou ako postupcom žalobcovi ako postupníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
24.06.2013.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca predovšetkým v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1

O.s.p. nepreukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení
a jej dodatku, ktoré by žalobcovi, resp. spoločnosti Slovak Telekom a.s. zakladali nárok na uplatnenú
zmluvnúpokutu.Predloženáfaktúrač.7303786374,naktorúsažalobcaodvoláva,nepredstavujedôkaz,
ktorý by existenciu nároku žalobcu na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty preukazoval, nakoľko
faktúru treba chápať len ako daňový doklad, resp. výzvu na zaplatenie a nie ako dôkaz preukazujúci

existenciu predmetného nároku žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, v
čom konkrétne malo porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného spočívať, pričom dodatok
k zmluve obsahuje viacero prípadov porušenia zmluvných povinností (iba zo strany žalovaného), kedy
spoločnosti vzniká voči žalovanému nárok na jej zaplatenie (čl. 4 dodatku).

Ďalej súd uvádza, že podstatou zmluvnej pokuty je vytváranie tlaku na toho, kto sa zaviazal splniť
zabezpečenú povinnosť a v prípade porušenia takto zabezpečenej povinnosti, aby uhradil dohodnutú
zmluvnú pokutu oprávnenému subjektu, hoci oprávnenej strane týmto porušením povinnosti žiadna
škoda nevznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má
zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie si však môže splniť prevažne

iba vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda osobe, v prospech ktorej bola
zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy
porušila. Uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje žalobca ako
postupník vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, nedochádza k naplneniu ani jednej z jej funkcií. Zuvedeného vyplýva, že postúpením pohľadávky z titulu zmluvnej pokutu predmetná zmluvná pokuta
stratila svoj zabezpečovací a sankčný charakter, ktorý nútil povinnú stranu dodržiavať svoje povinnosti
voči oprávnenej strane a preto bol súd toho názoru, že takéto postúpenie pohľadávky z titulu zmluvnej

pokuty je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň tým predmetná
zmluvná pokuta stratila svoje charakteristické znaky a takýto výkon práva nemôže požívať súdnu
ochranu.

Odhliadnuc od uvedených dôvodov, samotné dojednanie o zmluvnej pokute sa javí ako neprijateľná

zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a 2 a 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Z
hľadiska formy, dohodu o zmluvnej pokute, uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať
za platnú, keď táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, avšak z hľadiska jej
obsahu, podľa názoru súdu, táto je nevyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne
zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu (v danom prípade spoločnosť). Zmluvná pokuta na jednaj strane
má plniť zabezpečovaciu funkciu v podobe pevne stanovenej sumy a zabezpečovať právo dodávateľa

služieb požadovať a nútiť žalovaného pod hrozbou majetkovej ujmy riadne a včasné plnenie zmluvnej
povinnosti, v danom prípade týmto spôsobom zabezpečovať po dobu viazanosti úhradu žalovaného (9,-
eur) a platiť dohodnutú cenu zvoleného program služieb, pričom v prípade akceptácie zmluvnej pokuty
v uvedenej výške (119,50 eura), by takto určená zmluvná pokuta mnohonásobne prevýšila samotné
právo, ktoré je zmluvnou pokutou zabezpečené. Priznanie zmluvnej pokuty v tejto výške by viedlo k

celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a zároveň by znamenalo neúmerne prísnu
a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobcu na začatie konania považoval za
nedôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko žalovanému ako úspešnému účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žiadne trovy konania

nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.