Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Iveta Wildeová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115200391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: ALEKTUM INKASSO

s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 44721587, zastúpený: HUDEC s.r.o., so sídlom
Lazaretská 23, Bratislava p r o t i žalovanému: A. Z., D.. XX.X.XXXX, N. C. - M. XX, o zaplatenie 2.699,48
Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti uplatnenia úrokov z omeškania vo výške 8% ročne nad sumu
2.690,22 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.112,62 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo

sumy 1.111,12 Eur od 4.6.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 12.1.2015 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.699,48
eur, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne z uvedenej sumy od 4.6.2012 do zaplatenia a uplatnil aj
nárok na inkasné poplatky vo výške 21 Eur. Žalobu odôvodnil zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej

medzi jeho právnou predchodkyňou OTP bankou Slovensko a.s. a žalovaným dňa 9.9.2010. Veriteľ ňou
poskytol žalovanému úver 2000 Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť 36 mesačnými splátkami po 70,81 Eur do
9.9.2013. keďže žalovaný úver nesplácal, došlo k jeho predčasnému zosplatneniu.

Ešte pred začatím konania vo veci samej písomným podaním doručeným súdu 17.4.2015 v časti sumy,
z ktorej žiadal priznať úroky z omeškania a to nad sumu 2690,22 Eur, zobral žalobu späť.

Žalovanýsadoposiaľkžalobenevyjadril,ajkeďtátomuboladoručenáajsprílohamieštedňa22.1.2015.
Nedostavil sa ani na pojednávanie, na ktoré mu bolo doručené predvolanie 11.3.2015, pričom svoju
neúčasť neospravedlnil na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil, aby sa pojednávalo v
jeho neprítomnosti. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol vec v neprítomnosti
účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvou o rýchlom spotrebiteľskom úvere

pre obyvateľstvo zo dňa 9.9.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami OTP banky Slovensko
a.s., vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 19.4.2012 s doručenkou, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 6.11.2012 s prílohou, sadzobníkom inkasných poplatkov, prehľadom úhradrealizovaných žalovaným, prehľadom anuitných splátok v prípade riadneho splácania, výpočtom úrokov
z omeškania a zistil tento skutkový stav:

Dňa 9.9.2010 bola uzavretá písomná zmluva o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre
obyvateľstvopod č. 0154502010RSU medzi OTPBankou Slovensko a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom. Veriteľ touto zmluvou poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000Eur. Dohodnutá
bola úroková sadzba 16,50% p.a. (článok I. bod 2). V zmluve je uvedené RPMN 24,53% (článok I. bod
3) a priemerná hodnota RPMN 19,96% (článok I. bod 5). Splácanie úveru bolo dohodnuté v článku IV.,

z ktorého vyplýva, že úver mal byť splatený 36 mesačnými splátkami po 70,81 Eur vždy 9.dňa v mesiaci
od 9.10.2010 do 9.9.2013.

V článku V. sú uvedené poplatky, ktoré sa žalovaný zaviazal banke zaplatiť a to poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 2,20 Eur mesačne, poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 3,52 Eur
mesačne, poplatok za prvú upomienku vo výške 25 Eur a za každú ďalšiu upomienku 25 Eur v prípade

nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky, ďalej poplatok za zmenu
zmluvných podmienok na žiadosť dlžníka a následné vypracovanie dodatku k zmluve vo výške 33 Eur
a za nedočerpanie úveru vo výške 3% z nedočerpanej čiastky úveru .

V článku VIII. je uvedené, že v prípade ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich

splatnosti, je banka oprávnená vyhlásiť splatnosť úveru vrátane úrokov a poplatkov.

Spôsob doručovania je upravený v čl. X. bode 3 a to tým spôsobom, že ak písomnosť nebola doručená
z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý, uloží sa písomnosť na pošte. Ak písomnosť nebola vyzdvihnutá
v odbernej lehote, považuje sa posledný deň odbernej lehoty za deň jej doručenia, i keď sa adresát o

uložení písomností nedozvedel.

Žalovaný neuhradil ani jednu splátku, preto listom zo dňa 19.4.2012 OTP Banka Slovensko a.s. vyhlásila
predčasnú splatnosť úveru 10.deň odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný túto výzvu neprevzal v odbernej
lehote, preto dňa 24.5.2012 bola zásielka vrátená banke. Posledný deň odbernej lehoty tejto zásielky

bol 22.5.2012.

Žalovaná suma podľa špecifikácie zo dňa 2.2.2015 (č.l. 40) predstavuje istinu vo výške 2.000 Eur,
zmluvný úrok z úveru vo výške 530,74 Eur počítaný s úrokovou sadzbou 16,50% p.a. za obdobie od
9.10.2010 do 19.4.2012, ďalej úrok z omeškania vo výške 9,26 Eur, napriek tomu, že podľa prílohy č.

3 k spomínanému podaniu (č.l. 45) boli úroky z omeškania z jednotlivých dlžných mesačných splátok
počítaných od splatnosti tej ktorej splátky do 19.4.2012, kedy bol úver vyhlásený za predčasne splatný
a počítaný s úrokovou sadzbou 8% p.a. vypočítaný na sumu 83,78 Eur. Žalobca však uplatňoval úrok z
omeškania len vo výške 9,26Eur. Zvyšok žalovanej sumy predstavuje bankové poplatky vo výške 159,48
Eur. Konkrétne išlo o poplatky za vedenie účtu vo výške 42,60 Eur a to za obdobie od 9.9.2010 do

31.12.2011, teda za 15 mesiacov 2,20 Eur a za obdobie od 9.1.2012 do dňa 19.4.2012 mesačne po 2,40
Eur. Žalobca ďalej uplatňoval poplatky za upomienky z februára 2011 a zo dňa 30.1.2011 vo výške 50
Eur s poukazom na článok V. bod 2 ods. a, pričom žiadnu upomienku nepredložil a napokon uplatňoval
poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 66,88 Eur za obdobie od 9.10.2010 do 19.4.2012, teda
19 x 3,52 eur s poukazom na článok V. bod 1 ods. c. Predmetom žaloby napokon boli osobitne inkasné

poplatky vo výške 21 Eur, ktoré boli účtované v súlade s cenníkom a to výzva na zaplatenie dlhu zo dňa
14.1.2012 vo výške 12 Eur, platobná upomienka zo dňa 30.11.2012 vo výške 3 Eur a v tej istej sume
uplatnená aj posledná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 14.12.2012 a ponuka platby v splátkach zo dňa
15.1.2013. Žalobca však opäť ani tieto výzvy a upomienky nepredložil a nepredložil ani príslušný cenník.

Dňa 6.11.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom OTP bankou a.s. a
žalobcom ako postupníkom. Z prílohy tejto zmluvy vyplýva, že postúpená bola aj predmetná pohľadávka.

Aktívnalegitimáciažalobcuvyplývazustanovenia§524anásl. Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“).

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Nepochybne zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou

zmluvou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd teda ex offo pri spotrebiteľských veciach sa
zaoberá otázkou premlčania. Zmyslom a dôsledkom zosplatnenia úveru je to, že splátky, ktoré boli
pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými
už skôr. Právny predchodca žalobcu využil túto možnosť vzhľadom na dohodu upravenú v článku VIII.
predmetnej zmluvy. Zosplatnenie úveru však nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných

splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103 veta prvá OZ).

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd pripomína, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, keďže je uzavretá podľa osobitného právneho

predpisu - v danom prípade zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má občianskoprávny
charakterapretojepotrebnépremlčanieposúdiťpodľaObčianskehozákonníkaakotosúdyužjudikovali
v mnohých svojich rozhodnutiach (napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove 17Co 76/2014 zo dňa
29.4.2014, 6Co 2/2013 zo dňa 19.11.2013, 20Co 95/2013 zo dňa 27.3.2014, 2Co 96/2014 zo dňa
26.11.2014, 8Co 15/2013 zo dňa 16.12.2013 alebo aj Krajského súdu v Trnave 11Co 47/2014 zo

dňa 22.10.2014). To, že spotrebiteľské zmluvy majú nepochybne občianskoprávny charakter napokon
vyplývaajzoskutočnosti,žesúuupravenév Občianskomzákonníkuv§52anásl.Pretoajpremlčanieje
potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Použitie
Obchodného zákonníka je totiž explicitne upravené v § 261 a ako vyplýva z citovaného §, konkrétne ods.
6 písm. d/ Obchodným zákonníkom sa spravujú záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Ako už

súd konštatoval daný právny vzťah sa však neposudzuje podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale podľa
osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súdy vo
svojich rozhodnutiach o občianskoprávnom charaktere zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázali aj na
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Citované
ustanovenie je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov.
Ak by z pôsobnosti tohto ustanovenia mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca
by to explicitne upravil. Citované ustanovenie sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho
následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je

logické, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať
tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne
vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.Napokon v súčasnosti akékoľvek pochybnosti o aplikácii Občianskeho zákonníka pri posúdení
premlčania sú už odstránené novelou Občianskeho zákonníka a to zákonom č. 102/2014 Z.z., v zmysle

ktorého bol § 52 ods. 2 doplnený o túto vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“.

Žaloba bola podaná na súd 12.1.2015, trojročná premlčacia lehota preto začala plynúť 12.1.2012, takže

splátky, ktoré boli splatné od 9.10.2010 do 9.1.2012 sú premlčané. Konkrétne premlčaných je 16 splátok.

Súd sa však v danom prípade zaoberal aj tým, či úverová zmluva bola uzavretá v súlade s už citovaným
zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom
od 2.4.2010).

Podľa § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa názoru súdu nepostačuje, ak v zmluve je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Uvedená informácia ohľadom rozlíšenia splátky na istinu, úrok a iné poplatky
je totiž dôležitá pre spotrebiteľa o tom, či príslušný úver je pre neho výhodný alebo nie (napr. rozsudok
Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Vzhľadom na chýbajúcu obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by teda mal žalobcovi vrátiť len
sumu poskytnutého úveru 2.000 Eur a pri jeho rozvrhnutí na 36 mesačných splátok jedna splátka by
predstavovala 55,55 Eur. Keďže premlčaných je 16 splátok čo činí 888,88 Eur, súd zaviazal žalovaného
len k zaplateniu sumy 1.111,12 Eur (2.000 - 888,88).

Žalobca do žalovanej sumy zarátal aj úroky z omeškania z dlžných splátok ku dňu 19.4.2012, ktoré
počítal so sadzbou 8% p.a. (podľa prílohy č. 3 na č.l. 45) a hoci podľa tejto prílohy úroky z omeškania
vyčíslil na 83,78 Eur, predmetom žaloby boli len úroky z omeškania vo výške 9,26 Eur. Preto aj súd
vyčíslil úroky z omeškania ku dňu 19.4.2012, avšak len z posledných troch nepremlčaných splátok podľa

spomínanejprílohy,alepočítanébolisplátkylenvovýške55,55Eur.Jednásaosplátkusplatnú9.2.2012,
pričom do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru teda 19.4.2012 úrok z omeškania predstavoval
0,86Eur, z ďalšej splátky splatnej 9.3.2012 do 19.4.2012 úrok z omeškania činil 0,51 Eur a z poslednejsplátky splatnej 9.4.2012 do 19.4.2012 činil úrok z omeškania 0,13 Eur, to všetko pri sadzbe 8% p.a.,
čo úhrne predstavuje 1,5 Eur.

Súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.112,62 Eur (istinu vo výške 1.111,12 Eur a úroky
z omeškania vo výške 1,50 Eur).

Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 4.6.2012 do zaplatenia. Žalovaný sa
dostal do omeškania od 2.6.2012 (uplynutím 10 dní od fikcie o doručení listu o zosplatnení úveru, čo

nastalo 22.5.2012) a preto v súlade s dispozičnou zásadou v konaní súd priznal úroky z omeškania od
4.6.2012, avšak len z prisúdenej istiny vo výške 8% ročne.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010
do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobu v prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že pri závere o bezpoplatkovosti úveru žalobca nemá nárok na uplatnené

bankové, ale ani inkasné poplatky. Navyše žalobca dôvodnosť uplatnenia inkasných poplatkov ani
nepreukázal, nedoložil žiadne výzvy, či upomienky a pri bankových poplatkov za upomienku vo výške 25
Eur za jednu upomienku súd dodáva, že ide o poplatok v neprimeranej výške, ktorý možno vyhodnotiť
aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si podľa §
151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol neúspešný približne v polovici uplatneného nároku
a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie mu náhrada trov konania neprináleží.

O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.