Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203111
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203111.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu T.. T. V. a členov senátu Y.. Z. W.
a Y.. G. G. v exekučnej veci oprávneného: L., s.r.o., Pribinova XX, X., N.: XX XXX XXX zastúpeného
advokátskou kanceláriou H. s.r.o., L. XX, X., N.: XX XXX XXX proti povinnej: Q. X., nar. XX.X.XXXX,
C. XXX, XXX XX L. o vymoženie XXX eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom Y.. G. W., L..,
Q. úrad X., Z. XX, X. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava č. k. 10Er/258/2015-13 zo dňa 9.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Y.. G. W., L.., Q. úrad so

sídlom Z. XX, XXX XX X. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX. Po
podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie

povinná uhradila spolu sumu vo výške XX eur. Dňa X.X.XXXX bola tunajšiemu súdu predložená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom
oprávneného a pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny XXX eur
s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm.

d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), podľa § 39, §
52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
a z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa X.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XXX eur a povinná
sa zaviazala oprávnenému vrátiť poskytnutý úver v XX mesačných splátkach po XX eur. Súčasne so

zmluvou o úvere bola dňa X.X.XXXX medzi účastníkmi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, ktorá
v čl. II bod 1 a 2 upravovala riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie posúdil
zmluvu o úvere účastníkov konania ako spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedenú zmluvu preto aplikoval
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktorévyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je,
že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd

tiež poukázal na to, že zmluva o úvere je aj v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nakoľko neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v
priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva
navýšenie úveru, čo znamená, že podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch

sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom
konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom a preto súd prvej
inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.)
a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie §

45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za
to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom

na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení
právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského
súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa

§ 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje
účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom
konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného
v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že

zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil,
že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. na samostatnej
listine, v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, na základe čoho je daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie

§ 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom,
pretože povinný ako spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo zo zmluvy. Konajúci
súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

5. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnej dňa X.X.XXXX.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380

C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX, vydaný
rozhodcom Y.. T. G.. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi
oprávneným a povinnou.

9. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania

o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

12. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX, sp. zn. X
S. XXX/XXXX konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra XXXX, sp. zn. X S. XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol

vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní
posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj
to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X S. X/XXXX zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.14. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

16. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, čo nenamietal ani oprávnený.

17. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve. V prejednávanej veci bola rozhodcovská
doložka zakotvená v rozhodcovskej zmluve zo dňa X.X.XXXX. Podľa článku II. bod 1 tejto zmluvy

sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
X.X.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnenízmeniekzabezpečujúcichuvedenúúverovúzmluvuauplatnenieprávztaktovyplnenejzmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

18. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto

vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

24. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.25. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, lebo takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o

možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením predmetnej rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie
ako neprijateľnej podmienky, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

27. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané
v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.

Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy

boli uzavreté v jeden deň.

28. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už

z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

29. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Bez
spôsobilého exekučného titulu neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej
inštancie postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

30. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).