Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/641/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202982
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815202982.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, o vymoženie 51,45 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Er/245/2015-20 zo 17.07.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie

exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného
titulu, ktorým je je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1458/2012 z 19.
januára 2012. Spolu s exekučným titulom bola oprávneným predložená aj poistná zmluva uzavretá
medzi oprávneným a povinným, ako aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, ktoré v časti XV. -
„Rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ust. § 45 ods.1,
2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ustanovenie § 52, § 53 ods.1, ods.4 písm.r),
ods.5, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorá

núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je s
poukazom na § 54 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.
Súd prvého stupňa mal zároveň za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že
povinný všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal, ešte neznamená, že

sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Rozhodcovská
doložka je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, určí
výlučne oprávnený, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského
konania v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd prvého stupňa žiadosť o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie,
ktoré doplnil podaním zo dňa 13.10.2015. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie
čl. 48 ods.2 Ústavy a čl. 36 ods.2 Listiny. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú

vecnú správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku. Šetrenie dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného
titulu nie je exekučnému súdu zverené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
18CoE/132/2013 a zdôraznil, že exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným
poriadkom, čím porušil čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v rozpore

s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného, aby sa k prijatému názoru súdu v súlade s OSP
vyjadril. Súd tým zjavne porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal mu možnosť konať pred
súdom. Súd nevykonal dokazovanie riadnym spôsobom, lebo mu neumožnil vyjadriť sa k vykonávaným
dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1020/99. Ak
exekučný súd pri rozhodovaní o vydanie poverenia reviduje skutkový stav na ťarchu oprávneného
je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takýmto vykonaným dôkazom a k takto novoprocesnej

situácie vyjadriť. Porušenie zásady kontradiktórnosti oprel oprávnený aj o rozsudok súdneho dvora C
472/2011. Oprávnený namietal aj skutočnosť, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
keď pri rozhodovaní nezohľadnil úplne a správne relevantný predpis a to Smernicu 93/13//EHS a to
konkrétne jej odstavec 19, v dôsledku čoho si tak nesplnil svoju povinnosť vykladať ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa eurokonformne. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať

existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, tak vykonal, čo podľa názoru oprávneného treba
odmietnuť ako neprípustné. Oprávnený v odvolaní namietal aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
ktoré je podľa jeho názoru nepreskúmateľné. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že súd na
základe nesprávne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci, a preto

navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdny exekútor
sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods.1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 26.03.2015 na

základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice 2C/2458/2012
z 19. januára 2012. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.
decembra 2012. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie, na ktorú
odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 zo dňa 29.07.2007 k poistnej zmluve č. 4225190195

zo dňa 24.09.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

7. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či

oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

8. Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu sozákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania

predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

10.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá

platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

11. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných
podmienkach - XV. časť - rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. 4225190195. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník

dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“).

13. Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov

je plne opodstatnená.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie §
53 ods.3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré
podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných

podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským orgánom.

16. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ustanovenia § 53 ods.4 pod písm.r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008
novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v
rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o

individuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Jednásaoneprimeranúzmluvnúpodmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

17. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a

spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky v zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok
(ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, obe podpísané v jeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v zmluve, resp., že by si povinný osobitne

vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním zmluvy by nedošlo ani k
podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu
o neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve vecne správny.

18. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu

neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná
podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, teda vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Zohľadňujúc vyššie
uvedené má odvolací súd za to, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.1
O.s.p. potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 396 CSP a účastníkom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech

a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).