Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/166/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714209348
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714209348.3
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu F. B., V.. XX. XX.
XXXX P. R. - Q., X. zastúpeného splnomocneným zástupcom J.. R.. J. K.V., P. P. Č.. XX proti žalovanému
S. B., V.. XX. XX. XXXX, B. P. V..XX D. Y., F., N. A., S. právne zastúpenému JUDr. Barborou Stehlíkovou,
advokátkou so sídlom v Martine, J. Mazúra 4418/14 v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je s účinnosťou od 04. 07. 2014 povinný prispievať na výživu žalobcu zvýšeným výživným v
sume 150 € mesačne, zročným vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca na nasledujúci mesiac
k rukám žalobcu.
Dlh na výživnom za obdobie od 04. 07. 2014 do 30. 06. 2015 v sume 833,23 € je žalovaný povinný splácať
v pravidelných splátkach po 20 € mesačne, zročných spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením
zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/244/2011 zo dňa 28. 03. 2013.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04. 07. 2014 sa žalobca proti žalovanému, svojmu otcovi
domáhal zvýšenia výživného na plnoleté dieťa na sumu 350 € mesačne.
Prostredníctvom svojej vtedajšej splnomocnenej zástupkyne, matky Ing. R. P., bytom ako žalobca na
pojednávaní dňa 01. 04. 2015 žalobca spresnil svoju žalobu tak, že výživné žiadal zvýšiť s účinnosťou
od podania žaloby na súde.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že bol prijatý na vysokoškolské štúdium navštevované
dennou formou, a to na Fakultu humanitných štúdii Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, v bakalárskom
študijnom programe filológia, študijný odbor anglický jazyk pre manažérsku prax. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa tým podstatne zvýšili jeho životné náklady žiadal výživné zvýšiť z jeho poslednej
úpravy vykonanej, z výšky, ktorá zodpovedala poslednej úprave vykonanej rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. 12P/244/2011, teda zo sumy 80 € na sumu požadovanú.
Vo svojej výpovedi potom žalobca uviedol, že žalovaný na neho platil len výživné, ktoré bolo určené vo
výške 80 € pravidelne, jeho výdavky sa však zvýšili, pretože približne 110 € mesačne ho stojí internát v
Zlíne, na stravu mesačne mimo domova minie približne 100 €, 10 € až 15 € vynakladá na cestu domov,
v súčasnosti totiž každý víkend prichádza domov na Slovensko, v minulosti cestoval menej. Mestská
hromadná doprava v Zlíne ho stojí približne 20 € mesačne, ďalšie výdavky mu vznikajú v súvislosti s
nákupom ošatenia, hygienických potrieb. Leto roku 2015 by mal stráviť v Spojených štátoch amerických,
v rámci programu Work and Travel, kde obstarávacie náklady boli približne 1 500 € a navyše musí
americkým orgánom zdokladovať finančnú rezervu 1 000 €. Tieto náklady mu hradila zatiaľ matka z
pôžičky, ktorú si vybrala.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 20. 12. 2014 urobeným prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne, z ktorého vyplynulo, že zo žalobou nesúhlasí. V priebehu konania však zmenil postoj a
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní tlmočil záujem prispievať na
výživu žalobcu sumou maximálne 120 € mesačne, a to po dokazovaní, ktoré preukázal životné náklady
a potreby žalobcu.
Z pôvodného vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí, pretože nie je v jeho
schopnostiach platiť výživné požadované žalobcom. Žalovaný uviedol, že dlhodobo žije v Írsku, a
to od augusta 2006, kde spolu so svojou družkou žijú v spoločnej domácnosti so 4 deťmi, pričom
s družkou má 2 dcéry, a to D. B., V.. XX. XX. XXXX D. D. B., V.. XX. XX. XXXX. Družka má z
predchádzajúceho vzťahu dve deti, a to syna E. Q., V.. XX. XX. XXXX D. H. Q., V.. XX. XX. XXXX.
Zlý zdravotný stav neumožňuje družke žalovaného pracovať a v blízkej dobe ju čaká vážna operácia.
Rodina žije v prenajatom rodinnom dome so 4 izbami, nakoľko chlapec a dievča musia mať samostatné
izby, vzhľadom na požiadavku sociálnych úradov a ich kontrolu. Otec má prenajatý priemerný rodinný
dom vzhľadom na cenu nájmu. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, a to ani na Slovensku ani v
Írsku. V minulosti bol otec vlastníkom motorového vozidla B. D., avšak ale len do konca roku 2014.
Žalovaný pracoval od septembra 2006 do septembra 2009 v hotely ako čašník, pomocník v kuchyni,
upratovač, od roku 2009 je však nezamestnaný a poberá sociálnu dávku. Dlhodobo sa mu nedarí nájsť
pracovný pomer. Otec konštatoval, že sociálna dávka na 5 osôb predstavujúca sumu 402,20 € týždenne
predstavuje mesačný príjem rodiny vo výške 1 608,80 €. V tejto sume je sociálna dávka otca vo výške
752 € mesačne, sociálna dávka na družku 499,20 € mesačne a sociálna dávka na 3 deti vo výške spolu
357,60 €. Náklady žalovaného však predstavujú nájom vo výške 750 €, náklady na uhlie približne 17
€ týždenne, jedlo rodiny približne 150 € týždenne, poplatky za smeti 27 € mesačne, poistka za auto
65,50 € mesačne, poplatky za internet približne 60,45 €, elektrina náklad približne 240 €, poplatok za
používanie cesty približne 145 € každé 3 mesiace, ročná licencia na televíziu 160 €, voda približne 350
€ ročne, náklady na školu dievčat spočívajúce v uniforme, učebniciach, školnom poistení a poplatku za
plávanie predstavuje pre rodinu náklad približne 265 € ročne. Výšku nájomného preukázal prekladom
nájomnej zmluvy uzavretej so svojim prenajímateľom, výšku sociálnej podpory listinami írskych orgánov
preloženými do slovenského jazyka. Z finančných dôvodov však žalovaný nepredložil oficiálne preklady
listín, ktorými chcel preukázať svoje ďalšie výdavky.
Mimo čítania listín preukazujúcich príjmy a životné náklady účastníkov súd vypočul ako svedkyňu aj S..
R. P., matku žalobcu. Z jej výpovede súd zistil, že svedkyňa má vyživovaciu povinnosť len k žalobcovi,
je zamestnaná ako manažér cestovného ruchu v krajskej organizácii cestovného ruchu a jej priemerný
mesačný príjem sa pohybuje okolo 800 €. K pravidelným výdavkom rodiny patria náklady na bývanie
približne v sume 145 € mesačne, poplatky za internet 20 € mesačne, poplatky za telefón žalobcu 12 €
mesačne a poplatky za telefón matky žalobcu v sume 25 € mesačne, koncesionárske poplatky približne
15 €, zálohové platby za plyn 10 € mesačne, zálohové platby za elektrinu 30 € mesačne, splátka pôžičky
vo výške 70 € mesačne, 30 € tvoria náklady na pohonné hmoty do motorového vozidla, ktoré vlastní
rodina a používa ho na bežné cestovanie. Matka platí náklady žalobcu vznikajúce zo štúdia na vysokej
škole a to 130 € na internát, 100 € na stravu a približne ďalších 60 € na nákup hygienických pomôcok,
školských pomôcok a ošatenia, takže minimálne náklady žalobcu dosahujú mesačne sumu až 290 €. Už
len náklady na prípravu pobytu žalobcu v USA, ktorý by mal trvať od júna do septembra 2015 presiahli
sumu 1 500 € a žalobca musí zdokladovať ešte rezervu v sume 1 000 dolárov. Listinnými dôkazmi
predloženými súdu matka žalobcu zdokladovala tieto výdavky žalobcu a domácnosti, ktorú so žalobcom
vedie.
S pozvánky k zápisu na vysokoškolské štúdium súd zistil, že žalobca od 09. 07. 2014 je študentom FHS
Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a bol ním, ako súd zistil z jeho výpovede aj v čase vyhlásenia rozsudku.
Vyživovacia povinnosť žalovaného voči žalobcovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Martin sp. zn. 12P/244/2011 zo dňa 28. 03. 2013 na sumu 80 € mesačne. V tomto období súd vychádzal
z príjmu žalovaného zisteného v sume 752 € a z príjmu matky zisteného v sume 780 €. Žalovaný bol
ešte študentom strednej školy.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná, aj keď
nie v celom rozsahu, pretože finančné možnosti a majetok žalovaného neumožňujú prispievať na výživu
žalobcu požadovaným výživným.
Nepochybne od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane žalobcu. Nároky žalobcu súd
posudzoval podľa ust. § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Aj keď žalovaný je momentálne nezamestnaný a bez príjmu je to stav, po ktorý podľa vyjadrenia
žalovaného trval v čase vyjadrenia rozsudku už 6 rokov. Napriek tomu žalovaný celú túto dobu žije zo
sociálnej podpory poberanej v Írsku, kde sa celý tento čas zdržiava. Podľa vyjadrenia žalovaného, ktorý
má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom zo súčasného vzťahu, nie je chorý a teda neexistujú
na jeho strane zdravotné dôvody, ktoré by mu bránili zamestnať sa. Za predpokladu, že na území Írska,
kde sa v súčasnosti zdržiava nemá možnosť nájsť zamestnanie je na žalovanom, aby zvážil či zotrvať
v mieste svojho súčasného pobytu, napriek tej skutočnosti, že tam nevie dlhodobo nájsť zamestnanie,
vzhľadom na vyživovaciu povinnosť, ktorú má k 3 deťom. Súd ale dospel k presvedčeniu, že žalovaný
je schopný dosiahnu príjem, ktorý mu umožní plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi aspoň
v sume 150 € mesačne, čo je približne polovica nákladov, ktoré žalobca preukázateľne vynakladá na
živobytie každý mesiac. Matka žalobcu, ktorej príjem je mierne vyšší ako príjem žalovaného a nemá
vyživovacie povinnosti v takom rozsahu ako žalovaný môže zo svojho príjmu prispievať na zvyšok
potrebných nákladov žalobcu. Pomery žalobcu sa totiž radikálne zmenili od júla 2014, keď sa stal
študentom vysokej školy, dokonca v zahraničí a väčšiu časť mesiaca trávi mimo domácnosti vedenej
s matkou a jeho potreby zodpovedajú potrebám vysokoškoláka s prihliadnutím na všetky materiálne,
kultúrne, spoločenské a iné potreby, ktoré muž v tomto veku má.
Preto súd určil žalovanému vyživovaciu povinnosť v sume 150 € mesačne s účinnosťou od podania
žaloby, teda od 04. 07. 2014 s tým, že zohľadnil tú skutočnosť, že už v súvislosti s prípravou na zápis na
vysokú školu vznikali žalobcovi zvýšené výdavky. Súd súčasne určil aj dlh na výživnom za obdobie od
04. 07. 2014 do 30. 06. 2015, ktorý zodpovedá obdobie 11 mesiacov a 28 dní s tým, že v čase vyhlásenia
rozsudku ešte nebolo zročné výživné na júl 2015 a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný pravidelne
platil výživné v sume 80 € mesačne. Rozdiel pre žalobcu potom predstavuje sumu 70 € mesačne, čo za
11 mesiacov predstavuje 770 € a za zvyšných 28 dní mesiaca júl 2014 sumu 63,23 €.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov konania nebol
v plnom rozsahu úspešný a preto súd rozhodol tak, že ani jeden z nich proti tomu druhému nemá právo
na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.