Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/256/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201936
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201936.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov
senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Energetic Shop,
s.r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46 876 472, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrhu žalobcu na predloženie predbežných otázok Ústavnému súdu
Slovenskej republiky:

I. „ Je prípustné uloženie dvojitej povinnosti, a to povinnosti zložiť zábezpeku na DPH podľa § 4c
zákona o DPH ako postihu za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženej § 4 ods. 1 zákona
o DPH ?“,
II. „Je ustanovenie § 4c zákona o DPH v súlade s ustanovením § 108 Obchodného zákonníka a s

Ústavou Slovenskej republiky?“
III. „Je ustanovenie § 40 zákona o DPH v súlade s § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a vzniká žalobcovi v tejto situácii povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa
§ 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ?“
IV. „Je vylúčenie odkladného účinku odvolania zákonom o DPH v prípade, ak výkonom rozhodnutia
hrozí oprávnenej osobe závažná ujma, v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a Ústavou Slovenskej

republiky?“
V. „Je rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky, nulitné a je Daňový úrad Bratislava oprávnený na základe tohto rozhodnutia
vykonať exekúciu?“, n e v y h o v u j e.

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa
6.8.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- € za súdny poplatok do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013 v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava, č. 9101302/5/2023833/2013 zo dňa 20.5.2013. V žalobe

uviedol, že v danom prípade došlo postupom žalovaného a vydaním rozhodnutí k dvojitému postihu
žalobcu. Dňa 3. 5. 2013 odovzdal žalobca správcovi dane listiny a podklady požadované k výkonu
daňovej kontroly za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 222/2004Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Po vykonaní
kontroly, ktorou bola potvrdená výška dosiahnutého obratu, vznikla žalobcovi povinnosť podať žiadosť
o registráciu pre DPH. Po splnení tejto povinnosti mu vznikla ďalšia povinnosť, a to zložiť zábezpeku na

DPH vo výške XXX XXX €. Žalobca v žalobe namietal rozpor zákona o DPH so zásadou zrozumiteľnosti.
Citoval § 4 ods. 1, § 4c ods. 1, 2 a uviedol, že z gramatického výkladu pojmu žiadateľ, je žiadateľom
osoba, ktorá o niečo dobrovoľne žiada. Za žiadateľa nemožno považovať osobu, ktorej vznikla povinnosť
priamo zo zákona, pričom v tomto prípade sa má jednať o povinnú osobu. Ustanovenia zákona o
DPH preto možno považovať za zmätočné a zavádzajúce. Ak by sa skutočne jednalo o žiadateľa,

následkom nesplnenia povinnosti by bolo nevyhovenie žiadosti, nie však nútený výkon rozhodnutia,
ktorým bola zdaniteľnej osobe uložená povinnosť zložiť zábezpeku ako kritérium pre registráciu pre
DPH. Je v rozpore so zákonom a zásadami právneho štátu, aby bolo postihované splnenie povinnosti,
ktorá je uložená priamo zákonom. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal súd, aby predložil Ústavnému
súdu Slovenskej republiky predbežnú otázku, či je prípustné uloženie dvojitej povinnosti, a to povinnosti
zložiť zábezpeku na DPH ako postihu za splnenie zákonnej povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa

§ 4 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru žalobcu, postupom žalovaného došlo k porušeniu princípu
zákonnosti a ústavnosti podľa v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanoveniami zákona o DPH
dochádza k porušovaniu práva na podnikanie, ktoré vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky,
Obchodného zákonníka a Živnostenského zákona. Žalobca citoval § 2 Obchodného zákonníka, článok
35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 26 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca namietal

porušenie princípu zákazu retroaktivity z dôvodu, že ustanovenia zákona o DPH nemôžu byť aplikované
na posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konatelia v minulosti a ani dôvodom pre uloženie povinnosti
zloženia neprimerane vysokej zábezpeky. Poukazovanie na prepojenosť spoločností a ich históriu pred
nadobudnutím účinnosti zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len daňový poriadok ) je irelevantné. Samotný správca dane svojou nečinnosťou vytvára

druhotnú platobnú neschopnosť daňových subjektov, čo preukazuje zápisnicou z daňovej kontroly
spoločnosti ERS T..I.M. s.r.o., z ktorej vyplýva, že správca dane úmyselne oddialil dátum splatnosti
daňových nárokov daňového subjektu svojou nečinnosťou. Nie je možné na jednej strane požadovať
platenie DPH v termínoch stanovených zákonom a na druhej strane úmyselne spôsobovať prieťahy
pri vrátení DPH. Žalobca poukázal na ustanovenie § 105b Obchodného zákonníka a uviedol, že

správca dane udelil súhlas so založením spoločnosti žalobcu. Následne pri posudzovaní finančnej
spoľahlivosti považoval žalobcu za osobu s vysokým rizikom vzniku daňového nedoplatku a uložil mu
povinnosť uložiť zábezpeku v najvyššej prípustnej výške. Jeho konaním došlo k vážnemu narušeniu
princípu právnej istoty a vyrubením zábezpeky v najvyššej možnej výške nastala hrozba likvidácie
spoločnosti, taktiež k porušeniu práva na nedotknuteľnosť majetku a vlastníckeho práva k vkladom

spoločníkov do spoločnosti. Žalobca ďalej citoval článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 58, § 61
Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru, uloženie dvojitého zdanenia priamo ustanovením zákona
vylučuje uplatnenie zásady spravodlivosti a proporcionality. V danom prípade došlo taktiež k dvojitému
postihu žalobcu. Koncipovaný zákon o DPH je v rozpore so zásadou jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.
Žalobca pri svojom vzniku vytvoril základné imanie vo výške XXXX €, pričom aj požadovanie uvedenej

kauciebolopodľajehonázoruprespoločnosťneprípustné,pretožesajednáonovozaloženúspoločnosť,
ktorá nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky. Výška kaucie podľa zákona o DPH je podľa jeho
názoru nezákonná, pretože zákon o DPH nie je v súlade s Obchodným zákonníkom ani Ústavou
Slovenskej republiky. Požadovanie kaucie vo výške XXX XXX € považuje za neprimerané, neprijateľné
a postihnuté vadou nesprávnosti. Žalobca žiadal súd, aby predložil Ústavnému súdu Slovenskej

republiky predbežnú otázku na posúdenie súladu § 40 zákona o DPH s § 108 Obchodného zákonníka
a s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca takisto žiadal, aby súčasťou predbežných otázok bolo i
posúdenie, či § 40 zákona o DPH je v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a či žalobcovi v tejto situácii vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu. Žalobca v žalobe poukázal aj na nesplnenie povinnosti žalovaného vydať rozhodnutie v lehote

stanovenej daňovým poriadkom v ustanovení § 65 ods. 1, 3, 6, § 73 ods. 2. Žalovaný podal rozhodnutie
zo dňa 6. 8. 2013 na prepravu až 28. 8. 2013. Žalovaný opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržiavania
ustanovenídaňovéhoporiadku,pričomtentosámporušuje.Rozhodnutiežalovanéhovydanépouplynutí
zákonom stanovenej lehoty považuje žalobca za nulitné. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Bratislava

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.12.2013 uviedol, že žalobca vo svojej
žalobe na rozdiel od predchádzajúceho odvolania neuviedol, že správca dane a následne žalovanýpostupovali pri vydaní rozhodnutia v rozpore s hmotnoprávnym predpisom - zákonom o DPH ale
argumentuje, že zákon o DPH je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný sa v plnej miere
pridržiaval zákonných dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nesúhlasil s tvrdeniami

žalobcu o rozpore zákona o DPH s princípmi zákonnosti a ústavnosti. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že vydal rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej ustanovením § 65 daňového poriadku. V
danom prípade žalovaný rozhodoval o osobitne zložitom prípade a lehota na rozhodnutie predstavovala
60 dní. Odvolanie žalobcu obdržal žalovaný dňa 2. 7. 2013 a zákonom stanovená lehota skončila dňa
31. 8. 2013. Príslušný pracovník vypracoval napadnuté rozhodnutie dňa 6. 8. 2013, dňa 9. 8. 2013 bolo

odoslané vedúcej oddelenia daňového konania na odsúhlasenie a odtiaľ dňa 9. 8. 2013 na schválenie
nadriadenému orgánu. Je preukázateľné, že na rozhodnutí nebol uvedený zavádzajúci skorší dátum
vyhotovenia ale dátum, kedy bolo rozhodnutie reálne vypracované. Rozhodnutie bolo expedované
dňa 28. 8. 2013 v zákonom stanovenej lehote. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že napadnuté
rozhodnutie je nulitné, poukázal žalovaný na znenie § 64 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný konal
v súlade s platným zákonom, pričom žalobca príslušné závery a odôvodnenie vydaného rozhodnutia

žalovaného v žiadnom smere nerozporuje. V danom prípade správca dane vydal rozhodnutie zo dňa
20. 5.2013, ktorým určil žalobcovi - žiadateľovi o registráciu pre DPH, zábezpeku na DPH vo výške
XXX XXX € na obdobie 12 mesiacov na základe zistenia, že konateľ žalobcu bol/je personálne alebo
majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH, a to spoločnosti REAL- DESIGN
s.r.o., ERS CREDIT s.r.o., ERS systems s.r.o., REK MEDIA s.r.o., BAU-RENT s.r.o. a ďalšie. Predmetné

spoločnosti majú nedoplatok na DPH od XXXX € vyššie, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu
pre DPH žalobcom neboli zaplatené a vznikli v období, v ktorom bol konateľ žalobcu konateľom alebo
spoločníkom uvedených právnických osôb. Správca dane ďalej zistil, že konateľ/spoločník žiadateľa,
bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky
z dôvodu zániku právnickej osoby SUNNY s.r.o. a STAR-FOOD s.r.o. v likvidácii a dôvod nastal v

období, v ktorom bol konateľ žalobcu konateľom uvedenej právnickej osoby. Všetky skutočnosti sú
podrobne rozvedené v napadnutom rozhodnutí a tieto žalobca nespochybňuje. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca spĺňa podmienky na určenie zábezpeky podľa § 40 zákona o DPH. Žalovaný sa nestotožňuje
s názorom žalobcu o tom, že predmetné ustanovenia zákona o DPH sú diskriminačné, ich aplikáciou je
porušované právo na podnikanie garantované Obchodným zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky,

Listinou základných práv a slobôd aj ďalšími predpismi. Novelizovaný zákon o DPH v zmysle zmien
účinných od 1. 10. 2012, v súlade s európskou legislatívou upravuje proces registrácie na DPH v
súvislosti s bojom proti daňovým podvodom a únikom na DPH. Z uvedeného dôvodu bol zavedený
nový inštitút - zábezpeka na daň, ktorým sa sprísňujú podmienky pre registráciu za platiteľa DPH pre
subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali

nedoplatky na DPH voči daňovému úradu. Nový inštitút zábezpeky na DPH je jedným z opatrení, ktoré
boli prijaté za účelom zamedzenia daňových únikov. Žalovaný citoval ustanovenie § 4 ods. 1, § 4 c ods.
1 písm. c) bod 1 zákona o DPH a uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o dvojitom postihnutí.
Platiť zábezpeku nie sú povinné tie osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat ale tie spoločnosti,
ktoré spĺňajú podmienky stanovené § 4c ods. 1 zákona. V prípade, ak by ku dňu podania žiadosti

žalobcu o registráciu pre DPH nemali nedoplatky na DPH personálne a majetkovo prepojené spoločnosti
so spoločnosťou žalobcu, nebol by žalobca povinný zábezpeku platiť. Žalovaný ďalej uviedol, že
platný zákon o DPH neumožňuje správcovi dane určovať výšku zábezpeky v závislosti na výške
základného imania spoločnosti. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko
vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Určená suma nebola závislá na svojvoľnom rozhodnutí

správcu dane ale generovaná na základe zákonných atribútov a preto nemožno konštatovať, že je
neprijateľná a postihnutá vadou nesprávnosti. Stanovená výška zábezpeky zohľadňuje predovšetkým
mieru rizika vzniku a nezaplatenia prípadných daňových nedoplatkov na DPH, vzniknutých po registrácii
za platiteľa DPH, ktorá je výsledkom hodnotenia celého radu objektívnych kritérií, a to najmä výšky
nedoplatkov u osôb, ktoré sú so žiadateľom prepojené. Pri určení výšky zábezpeky prihliadal správca

dane na riziko vzniku nedoplatku na dani, pretože mal odôvodnené obavy, že pri obdobnom správaní
konateľa žiadateľa, by registrácia žalobcu na DPH mohla byť zneužitá na získanie neoprávnenej výhody.
Nie je podľa názoru žalovaného spravodlivé, že niektoré daňové subjekty si riadne a včas plnia svoje
daňové povinnosti a iné dane neplatia a nezákonným konaním získavajú konkurenčnú výhodu. Práve
takýto účinok zákonov má inštitút zábezpeky odstrániť. Je absolútne nenáležité hovoriť o dvojitom

zdanení. Konateľ žalobcu určenou povinnosťou zložiť zábezpeku nesie objektívne dôsledky svojho
dlhodobého ekonomického správania. Aplikácia príslušných ustanovení zákona o DPH nie je v rozpore
so slobodou podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, je ekonomickou
činnosťou každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Postavenie platiteľa DPH môže získať lenzdaniteľná osoba a je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Platiteľom
DPH sa nestáva automaticky každá obchodná spoločnosť svojím založením ale až po preukázaní
rozhodných skutočností vedúcich k postaveniu spoločností ako zdaniteľnej osoby. Správca dane na

základe zistených skutočností prijal záver, že žalobca je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o
DPH a dosiahol obrat pre povinnú registráciu pre daň. Správca dane žalobcu zaregistroval pre DPH a
nadväznestanovilzábezpekunaDPHvsumeXXXXXX€vzhľadomnaexistujúcemajetkovopersonálne
prepojené právnické osoby, ktoré si neplnili zákonom stanovené povinnosti platiť dane v stanovených
termínoch. Meno konateľa žalobcu aktuálne figuruje v šesťdesiatich dvoch záznamoch obchodného

registra, čo nevypovedá o deklarovanom obmedzovaní práva na podnikanie. V prípade stanovenia
povinnosti zábezpeky nedochádza k porušeniu zákazu retroaktivity, pretože zákonom stanovený termín
zaplatenia nedoplatkov od ktorého sa odvíja povinnosť žiadateľa zložiť zábezpeku na daň, je deň
podania žiadosti o registráciu pre daň a tento termín nie je retroaktívny. Ak by nastal prípad, že ku dňu
podania žiadosti žalobcu o registráciu pre DPH, t.j. ku dňu 19. 4. 2013, personálne alebo majetkovo
prepojené spoločnosti so žalobcom by nemali nedoplatky na dani, v tom prípade by žalobca nebol

dotknutý ustanovením § 4 c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH. Záverom žalovaný uviedol, že
správca dane obdržal dňa 22. 11. 2012 žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu správcu dane so zápisom
spoločnosti do obchodného registra a potvrdenie o tom, že žalobca nemá daňový nedoplatok. Správca
danepredmetnýsúhlastýkajúcisaosobyzakladateľažalobcuvydal,čímpotvrdil,žežalobca,spoločnosť
Energetic Shop, s.r.o., nemal voči správcovi dane nedoplatok. V súvislosti s určenou zábezpekou

správca dane nikdy vo svojom rozhodnutí netvrdil, že nedoplatok na dani mal žalobca, ale tvrdil, že
nedoplatok majú personálne a majetkovo prepojené spoločnosti. Toto tvrdenie správcu dane žalobca
nespochybnil. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Žalobca namietal rozpor zákona o DPH s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl.

20) a inými právnymi predpismi a žiadal, aby súd podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania
o súlade § 4c zákona o DPH s Ústavou SR, § 108 Obchodného zákonníka, § 11 ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z., či je vylúčenie odkladného účinku odvolania podľa zákona o DPH v prípade, ak výkonom
rozhodnutia hrozí oprávnenej osobe závažná ujma v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a Ústavou
Slovenskej republiky, a či je rozhodnutie správcu dane a žalovaného nulitným.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

V danom prípade súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týkal veci

samej (zákon o DPH) je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou a nebola preto
splnená podmienka na postúpenie návrhu žalobcu Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Návrhu na
položenie vo výroku uvedených otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky preto nevyhovel.

Pred rozhodnutím vo veci samej súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust.
§ 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §
244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna

činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to
kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesné predpisy.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie a postup Finančného riaditeľstva SR č.
1100302/1/376327/2013/857 zo dňa 6.8.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava, č.
9101302/5/2023833/2013 zo dňa 20.5.2013.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 3.4.2013 podal žalobca žiadosť o registráciu pre daň z
pridanej hodnoty príslušnému správcovi dane. Správca dane predvolal žalobcu na deň 3. 5. 2013
za účelom predloženia účtovných a iných dokladov za rok 2013, faktúry, zmluvy, výpisy. Z úradného
záznamu zo dňa 30. 4. 2013 vyplýva, že správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle žalobcu, kde
mu bolo zanechané predvolanie u jeho pracovníka. Podľa úradného záznamu zo dňa 6. 5. 2013 bolo

správcovi dane oznámené číslo bankového účtu žalobcu založeného koncom apríla 2013, na ktorom
nie sú žiadne pohyby. Dňa 3. 5. 2013 prebehlo ústne pojednávanie, v rámci ktorého žalobca predložil
požadované listiny za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Z obsahu
dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že v mesiaci marci 2013 bol žalobcom dosiahnutý obrat,
tržby z predaja služieb v sume XX XXX €. Z dokladov založených v administratívnom spise vyplýva,

že konateľ a jediný spoločník žalobcu bol ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH, konateľom
v spoločnosti REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA s.r.o.), REAL-DESIGN s.r.o., ., ERS CREDIT
s.r.o., ERS systems s.r.o., REK MEDIA s.r.o., BAU-RENT s.r.o. a ďalších, ktoré majú nedoplatky voči
správcovi dane. Konateľ žalobcu mal, podľa údajov z informačného systému žalovaného, prepojenie
na množstvo subjektov, ktoré neplnia povinnosť podávať účtovné výkazy, je voči nim začaté daňové

exekučné konanie, majú daňové nedoplatky, nespolupracujú so správcom dane, boli im odpísané
nedoplatky z dôvodu zániku daňového subjektu a pod. Dňa 20. 5. 2013 správca dane vydal rozhodnutie,
ktorým určil žalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre DPH, zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX
€. Predmetná zábezpeka mala predstavovať finančnú hodnotu zloženú na účet správcu dane alebo
mala byť zaručená bankou na obdobie 12 mesiacov. Rozhodnutie bolo odôvodnené okolnosťou, že

konateľ žalobcu bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané
nedoplatky, prípadne mali nedoplatky na DPH ku dňu podania žiadosti. Voči predmetnému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že v prípade spoločnosti ERS CREDIT s.r.o., ERS
systems spol. s r.o. a Development Service s.r.o. vznikol zo zákona nárok na odpočet dane, čím dôjde k
vzájomnému započítaniu nároku daňového úradu voči povinnostiam uvedených spoločností, v prípade

inej spoločnosti je vedené exekučné konanie za omeškanie s plnením daňových povinností následkom
blokácie účtov, v niektorých prípadoch došlo k daňovým nedoplatkom z dôvodu druhotnej platobnej
neschopnosti, pričom ich snahou je plnenie daňových povinností a uhrádzanie prípadných nedoplatkov.
Žalobca tiež uviedol, že spoločnosť STAR CENTRUM a.s. zaplatila za rok 2007 DPH vo výške XXX XXX,
XX €, pričom väčšia časť bola uhradená z úveru a zvyšok z dôvodu finančnej výpomoci inej spoločnosti.

Dôvodom vzniku všetkých existujúcich spoločností, ktoré sú osobne a majetkovo prepojené, je široké
spektrum vyvíjanej podnikateľskej činnosti. Žalobca v žalobe poukázal na porušenie zákazu retroaktivity
s poukazom na okolnosť, že posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti nemôže byť
dôvodom pre uloženie neprimerane vysokej zábezpeky. Namietal porušovanie základného práva na
podnikanie, dvojitý postih spočívajúci v povinnosti podať žiadosť o registráciu DPH a povinnosť zložiť

kauciu, neprimeranosť výšky kaucie.

Zo spisu vyplýva, že vec bola žalovanému doručená na ďalší postup dňa 2. 7. 2013. Od tejto okolnosti
bol žalobca informovaný. Dňa 6. 8. 2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo odôvodnené v
zhode so stanoviskom žalovaného popísanom vyššie vo vyjadrení k žalobe.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 daňového
poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými

právomocami. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.
3 citovaného zákona).Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické

opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§3 ods. 6 zákona).

Podľa ust. § 24 ods. 1 až 5 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa ust. § 65 ods. 1 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak

možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

Podľa ust. § 64 ods. 1 a 2 cit. zákona, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a

hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré
a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje
aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,

b) bolo vydané omylom inej osobe,
c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem
a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a
poľnohospodárskejčinnosti,činnosťvykonávanúakoslobodnépovolaniepodľaosobitnýchpredpisov,1)
duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku

a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v
rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo

prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku
obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat XX XXX eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľnáosoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa ust. § 4c ods. 1 až 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň
podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet
daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v
prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak
a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom
táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania
žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2.ktorejbolazrušenáregistráciapredaňpodľa§81ods.4písm.b)druhéhobodu,askutočnosti,ktorésú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom
alebo spoločníkom tejto právnickej osoby,

b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000
eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená
registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu,
c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo
bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby,

1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v
ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu
podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,
2.ktorejbolazrušenáregistráciapredaňpodľa§81ods.4písm.b)druhéhobodu,askutočnosti,ktorésú
dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická

osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom,
d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov
alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.

Žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na

daň, ktorá je najmenej X XXX eur a najviac XXX XXX eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne
daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný
zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní

od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky
na daň nemá odkladný účinok.

Z vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany
žalovaného k vydaniu nulitného rozhodnutia podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku, keďže nebolo vydané

vecne nepríslušným orgánom nebolo vydané inej osobe a nenadväzuje na iné nulitné rozhodnutie.
Lehota určená zákonom na vydanie rozhodnutia je lehotou procesnou a jej nedodržanie nemá za
následok vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu súd zistil, že
odvolaciemu orgánu bola predložená vec na rozhodnutie prvostupňovým orgánom dňa 2. 7. 2013,
žalovaný rozhodol vo veci dňa 6. 8. 2013, teda pred uplynutím zákonom určenej lehoty 60 dní,

stanovenej pre náročnejšie rozhodnutia. Námietka žalobcu ohľadom nulity napadnutého rozhodnutia je
preto nedôvodná.

Súd považuje aj námietku žalobcu ohľadom dvojitého postihu za nedôvodnú, pretože povinnosť podať
žiadosť o registráciu pre DPH pri dosiahnutí určeného obratu nie je sankciou. Táto povinnosť pre

podnikateľské subjekty vyplýva zo zákona, ktorý vychádza zo šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS o
zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu - spoločný systém pre daň z pridanej
hodnoty, jednotný systém jej stanovenia v znení jej zmien a dodatkov, ktorá je základnou smernicou
pre uplatňovanie tejto dane vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Na povinnosť obchodných
spoločností registrovať sa pre DPH nadväzuje právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 zákona o DPH.

Z uvedeného dôvodu sa nemôže registrácia pre DPH považovať za postih.

Za sankciu nemožno považovať ani požadovanie zábezpeky na platenie DPH požadovanej správcom
dane v prípade rizikových osôb podľa § 4c zákona o DPH. Na základe čl. 273 smernice Rady č.2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa týmto novým ustanovením účinným od
1. októbra 2012 zaviedla povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov
za platiteľov dane. V zmysle výkladu k ust. § 4c zákona o DPH, ide o opatrenie zamerané na boj

proti podvodom v oblasti DPH, ktoré sprísňuje podmienky pre registráciu za platiteľa dane zdaniteľnej
osoby, ktorá vlastní alebo vlastnila alebo riadila spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH
voči daňovému úradu. Ustanovenie dáva právomoc správcovi dane určiť povinnosť zložiť zábezpeku
na daň zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň dobrovoľne (podľa § 4 ods. 4 zákona),
a tiež zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň na základe dosiahnutia obratu (podľa §

4 ods. 1 až 3 zákona). Zábezpeku na daň je zdaniteľná osoba povinná realizovať formou zloženia
peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou bez výhrady na dobu 12
mesiacov v prípade, ak je žiadateľ, fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník právnickej osoby, ktorý
participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnosti, ktoré mali alebo
majú nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac alebo im bola zrušená registrácia pre daň daňovým úradom
podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona (opakovane v kalendárnom roku nesplnili povinnosť podať

daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nesplnili vlastnú daňovú povinnosť, opakovanie nie
sú zastihnuteľní v mieste svojho sídla, v mieste svojho podnikania, na adrese svojej prevádzkarne, príp.
opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole). Zábezpeku na daň bude správca dane vyžadovať
aj v prípade, ak žiadosť o registráciu podá právnická osoba, ktorej konateľ je konateľom aj inej právnickej
osoby, ktorá má voči daňovému úradu nedoplatok na DPH. Žiadateľ o registráciu sa bude považovať za

rizikový subjekt. Výšku zábezpeky pre rizikové subjekty určí správca dane v rozsahu od 1 000 eur do 500
000 eur. Výška zábezpeky bude zodpovedať miere zneužitia systému DPH. Zábezpeku pri dolnej hranici
určísprávcadanevtedy,aknapr.žiadosťdobrovoľnepodánovozaloženýsubjekt,ktorýnemánedoplatky
naDPHaniesúžiadnepochybnosti,ževbudúcnostibudevykonávaťzdaniteľnéobchody.Hornúhranicu
zábezpeky správca dane využije, keď budú dôvody zneužitia registrácie pre daň. V prípade povinnej

registrácie (na základe dosiahnutia obratu na registráciu) a súčasnej povinnosti zloženia zábezpeky na
daň, správca dane žiadateľa zaregistruje bez ohľadu na skutočnosť, či zábezpeku zložil alebo nie. Ak
však žiadateľ o povinnú registráciu zábezpeku nezloží, bude správca dane túto čiastku vymáhať podľa
daňového poriadku rovnako ako v prípade vymáhania daňového nedoplatku. Zábezpeka zložená na 12
mesiacov sa v prípade, ak nebude použitá na úhradu nedoplatku na DPH a na nedoplatky na iných

daniach, vráti.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre správcu dane nebolo účelné určiť zábezpeku
nadolnejhranici,pretoževprípadežalobcusanejednaloonovozaloženýsubjekt,ktorýnemánedoplatky
na DPH. Konateľ žalobcu je konateľom a zároveň prostredníctvom ním založených spoločností

jediným spoločníkom v množstve ďalších obchodných spoločností. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisov
v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava 1. Súd zistil, že konateľ žalobcu je
zároveň konateľom, a zároveň spoločníkom prostredníctvom ďalších spoločností v 59 spoločnostiach,
z ktorých mnohé v zmysle evidencie žalovaného majú podlžnosti na DPH v sume vyššej ako XXXX
€, prípadne nespolupracujú so správcom dane a neplnia si povinnosti v súlade s daňovým poriadkom.

Z dokladov založených v spise súd zároveň zistil, že žalobca deklaroval obrat v mesiaci marec 2013
vo výške XX XXX €, avšak bankový účet spoločnosti bol zriadený až v apríli 2013 na, ktorom neboli
uskutočnené žiadne obchodné transakcie. Suma XX XXX € bola žalobcom vyúčtovaná spoločnosti
Energetic Systems, s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, faktúrou č. 13 VF00001 zo dňa 18. 3. 2013, v
ktorej je jediným konateľom a jedným zo spoločníkov konateľ žalobcu. Za tejto situácie je dôvodná

vysoká obava daňových orgánov, že v prípade spoločnosti žalobcu bude dochádzať k neprehľadným
transakciám a neplneniu povinnosti vyplývajúcim podnikateľským subjektom z daňového poriadku a
zákona o DPH, vzhľadom na osobu konateľa žalobcu ktorý je zároveň i zosobnením spoločníka žalobcu,
prostredníctvom spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. Podľa názoru súdu, správna úvaha žalovaného
ako i správcu dane o rizikovosti žalobcu je dôvodná a vzhľadom na popísanú situáciu považuje určenie

zábezpeky za dôvodné.

Podľa ust. § 108 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, hodnota základného imania spoločnosti musí byť
aspoň 5 000 eur.

Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých
spoločníkov do spoločnosti (§ 58 ods. 1). Jeho výška musí byť uvedená v spoločenskej zmluve rovnako
ako vklady jednotlivých spoločníkov. Výška vkladu určuje obchodný podiel každého spoločníka, t.j.vymedzuje rozsah jeho práv a povinností voči spoločnosti, a to v závislosti od konkrétnych ustanovení
spoločenskej zmluvy.

Keďže spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene (t.j.
do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri), základné imanie predstavuje
aj minimálnu výšku aktív, ktoré musí spoločnosť udržiavať (základné imanie sa vedie na strane pasív, to
znamená, že na vytvorenie rovnováhy treba udržiavať aktíva minimálne na tejto úrovni). To, že základné
imanie má charakter akéhosi ručiteľského fondu, neznamená, že spoločnosť musí prostriedky vo výške

základného imania umŕtvovať, t.j. že nesmie s nimi nakladať. Znamená to iba, že hodnota základného
imania v peňažnom vyjadrení sa vedie na strane pasív. Avšak kapitál, ktorý sa takýmto spôsobom získa,
spoločnosť musí využívať, a to takým spôsobom, aby súhrn jej aktív nebol nižší ako súhrn jej pasív.

Vyššie uvedená zákonná úprava ohľadom základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným
nesúvisí s povinnosťami uloženými daňovému subjektu podľa daňového poriadku a zákona o DPH.

Základné imanie predstavuje ručiteľský fond a nemá za následok umŕtvenie zložených finančných
prostriedkov. Podľa názoru súdu, námietka žalobcu ohľadom obmedzovania súkromných finančných
prostriedkov a zásahu do jeho vlastníckych práv nie je dôvodná. Na jednej strane žalobca namietal, že
je povinný pri založení spoločnosti založiť XXXX € ako hodnotu základného imania, na strane druhej
súd zistil, že konateľ žalobcu ako spoločník a jediný konateľ spoločnosti ERS Holding, s. r.o., Bratislava,

zložil peňažný vklad do spoločnosti v sume X XXX XXX €, čo vysokonásobne prevyšuje minimum sumy
základného imania v zmysle zákona.

Súd takisto z dostupných zápisov v obchodnom registri zistil, že činnosť v oblasti energetiky a
elektrotechniky, ktorú ako základný predmet činnosti uviedol žalobca v žiadosti o registráciu pre DPH,

sa vyskytuje aj v ďalších spoločnostiach, v ktorých je konateľ žalobcu konateľom a spoločníkom,
napr. Energetic Service, s.r.o., Bratislava, Solar Systems, s.r.o. Ak by jediným zámerom žalobcu
bolo podnikanie v tejto oblasti, platenie sumy základného imania a následných daňových povinností
súvisiacich so vznikom ďalšieho daňového subjektu by bolo pre neho problematické, nič nebránilo tomu,
aby svoju podnikateľskú činnosť v oblasti energetiky a elektrotechniky vykonával prostredníctvom už

založených spoločností, v ktorých je jediným konateľom a spoločníkom.

Tvrdenia žalobcu o tom, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do jeho práva na podnikanie a do
vlastníckeho práva súd vzhľadom na uvedené preto považuje za účelové.

Správca dane ako aj žalovaný postupovali v zmysle účinného právneho predpisu, vo vzťahu k žalobcovi
nedošlo k žiadnej retroaktivite. Daňové orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, keď rizikovosť
žalobcu posudzovali podľa konania, majetkovo a personálne prepojených spoločnosti so žalobcom v
minulosti, t.j. za čas predchádzajúci pred podaním žiadosti o registráciu pre DPH. Bolo zistené, že tieto
prepojené spoločnosti mali ku dňu podania žiadosti žalobcu podlžnosti v sume prevyšujúcej XXXX €.

Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do
30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom
predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu

dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa názoru súdu, uvedený zákon nemá relevanciu k preskúmavanej veci. Daňové orgány pri svojom
postupe podľa § 4c zákona o DPH, nemohli prihliadať na uvedený právny predpis. Je záujmom
podnikateľského subjektu, aby vykonával svoju činnosť tak, aby táto smerovala k vytváraniu zisku za

súčasného plnenia daňových povinností. Je na každom podnikateľovi, aby pred založením obchodnej
spoločnosti zhodnotil svoje schopnosti a možnosti, či má predpoklady úspešne a s kladným výsledkom
vykonávaťpodnikateľskúčinnosťavyužiťtaksvojeprávonapodnikanie,kuktorémusaviažuajzákonom
uložené povinnosti.

K námietke ohľadom nezákonnosti vylúčenia odkladného účinku rozhodnutia napadnutého odvolaním
podľa § 4c ods. 3 zákona o DPH súd uvádza, že zákon o DPH je zákonom osobitným k všeobecnému
predpisu - daňovému poriadku. V prípade, ak osobitný zákon upravuje niektoré procesné postupyodlišne od všeobecného predpisu, sú pre účastníkov záväzné ustanovenia osobitného predpisu. Táto
úprava je zákonná a nie je podľa názoru súdu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Námietku žalobcu o tom, že požadovanie kaucie vo výške XXX XXX € je pre neho absolútne
neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti, súd vyhodnotil podľa jej obsahu ako
námietku týkajúcu sa výšky uloženej zábezpeky. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa
určil žalobcovi zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX € s poukazom na to, že v priebehu konania zistil,
že konateľ/spoločník spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. bol/je personálne alebo majetkovo prepojený

na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH, a to spoločnosť REAL-DESIGN spol. s r.o., ERS
CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol. s r.o.),
BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s r.o., ktoré majú/mali
nedoplatok na dani z pridanej hodnoty X XXX eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu
pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ/spoločník bol
konateľom/spoločníkom tejto právnickej osoby. Konkrétne dôkazné prostriedky ohľadom týchto zistení

sa však v spise nenachádzajú. Ďalej správca dane zistil, že konateľ/spoločník žiadateľa bol personálne
alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku
právnickej osoby - SUNNY spol. s r.o. a STAR-FOOD spol. s r.o. v likvidácii a tento dôvod nastal v
období, v ktorom konateľ/spoločník žiadateľa o registráciu pre DPH bol konateľom/spoločníkom tejto
právnickej osoby. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd postup žalovaného spočívajúci vo využití

špecifického inštitútu zamedzujúceho daňovým únikom, ktorým je zábezpeka na DPH, za správny a v
súlade so zákonom v prípade riadneho preukázania deklarovaných skutočností.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však podľa názoru súdu, nezodpovedá ustanoveniu § 63 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. a je tiež v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej
správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav
atentopostupjenezlučiteľnýsozásadouspravodlivostikonania.Takémutoprocesnémuprávuúčastníka
zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež aj vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v

tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom
súdu odníme možnosť konať pred súdom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z
dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými
predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na DPH v zmysle § 4c ods. 1 písm.
b) bod 1 zákona o DPH, výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou sumou
XXX XXX eur, však nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, aká je (aká bola) skutočná výška nedoplatku spoločností REAL-DESIGN spol.

s r.o., ERS CREDIT spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA s.r.o. (predtým ERS MEDIA spol.
s r.o.), BAU-RENT spol. s r.o., Home service spol. s r.o. a Development Service spol. s.r.o., v ktorých bol
konateľ spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. konateľom, pričom prvostupňový správny orgán uviedol
iba, že tieto nedoplatky boli X XXX eur a viac. Taktiež nedostatočne odôvodnil, prečo práve zábezpeku
vo výške XXX XXX € považoval za primeranú okolnostiam prípadu.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre
nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatku dôvodov, a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko
uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vydaním rozhodnutia, ktoré bude zodpovedať kritériám

riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4c ods. 2 a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.,
teda v odôvodnení uvedie najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenie
kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu

priznal náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.