Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200174
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. R. Y., PhD., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom N., Q. M. R. T. XXXX/
X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o
starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2014 podľa § 250j ods. 2

písm. a) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2014 podľa § 26a Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
odporkyňa jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietla v rozpore so zákonom, pričom nerešpektovala
rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011. Podľa názoru navrhovateľa je odporkyňa povinná pre
nárok na starobný dôchodok započítať nielen doby poistenia získané vo všeobecnom systéme poistenia,
ale aj dobu služby zhodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok a určiť sumu dôchodku v pomere
zodpovedajúcom dobe poistenia vo všeobecnom systéme poistenia.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Súdu predložil
písomné stanovisko k zamietnutiu jeho žiadosti o starobný dôchodok, zároveň poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 a 9So/43/2011 a žiadal, aby súd pri rozhodovaní vychádzal z
týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 18. 2. 2014 a vzhľadom k dôvodom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne

zo dňa 16. januára 2014 ako vecne správne potvrdiť. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému
prostriedku navrhovateľa poukázala na rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.
65304002722401/2-VUSZ/DO2 z 18. januára 1999, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa §
26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. januára 1999 priznaný výsluhový
dôchodok. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľovi bolo
pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotené obdobie od 1. septembra 1960 do 31. decembra 1964

v I. kategórii funkcií, od 1. januára 1965 do 9. júla 1967 v II. kategórii funkcií, od 10.
júla 1967 do 30. augusta 1973 v I. kategórii funkcií, od 31. augusta 1973 do 31. decembra 1985 v II.
kategórii funkcií, od 1. januára 1986 do 8. februára 1990 v I. kategórii funkcií, od 9. februára 1990 do31. augusta 1990 v II. kategórii funkcií a od 1. septembra 1990 do 31. decembra 1998
v I. kategórii funkcií. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal dobu služby v I. kategórii funkcií viac
ako 20 rokov a v II. kategórii funkcií viac ako 15 rokov.

Z ust. § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení a z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia zo dňa 17. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľ je občanom, ktorý bol vojakom z
povolania, a ktorý bol hmotne zabezpečený ako vojak z povolania, bol zamestnaný najmenej 25 rokov,
dosiaholvek55rokovavykonávalslužbuzaradenúdo I.kategóriefunkciínajmenej20rokov,čím

mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením
55 rokov veku, a to od 6. septembra 1997. Pretože navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a
pre nárok na tento výsluhový dôchodok mu nebola zhodnotená doba poistenia získaná vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, vek 60 rokov veku dovŕšil 6. septembra 2002 a po priznaní výsluhového
dôchodku navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný do 31. decembra 2003, preto odporkyňa posúdila
nárok navrhovateľa na pomerný starobný dôchodok v súlade s § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení znení zákona č. 721/2004 Z.
z.. Navrhovateľ nezískal najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia, ale len 1 898 dní, čo predstavuje 5
rokova73dní,pretoojehonárokunastarobnýdôchodokbolorozhodnutésprávneavsúladesprávnymi
predpismi o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov
žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. januára 2014 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2. októbra 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku,
ktorý žiadal priznať od 2. októbra 2010.

Súd mal preukázané, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 26 zákona č.
114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznal navrhovateľovi výsluhový dôchodok od 1. 1.

1999 vo výške 12.866,- Sk mesačne. Zo služobného pomeru bol navrhovateľ prepustený dňom 31. 12.
1998 a službu konal 38 ukončených rokov, z toho v I. pracovnej kategórii 22 rokov 10 mesiacov
a 29 dní a v II. pracovnej kategórii 15 rokov 5 mesiacov a 1 deň.

VevidenciiuchádzačovozamestnanieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyRužomberokbolevidovaný

od 20. 1. 1999 do 31. 3. 2000 vrátane.

Ust.§26azákonač.100/1988Zb.vznenízákonač.107/1999Z.z.upravujesúčinnosťouod1.júla1999
podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka a bolo prijaté v nadväznosti
na zákon č. 114/1998 Z. z. o výsluhovom zabezpečení vojakov a od 1. júla 2003 sa týka aj policajtov

vzhľadom na zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Jeho použitie je
možné v prípade, že vojak, resp. policajt mali priznané výsluhové dôchodky podľa zákona č. 114/1998
Z. z., resp. zákona č. 328/2002 Z. z., alebo im nárok na výsluhovú dávku nevznikol.

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. januára 2014 vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci, preto v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok
podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods.

1, § 293k, § 82 a § 114 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a následne
rozhodnúť o starobnom dôchodku navrhovateľa, pričom sa vysporiada aj so všetkými námietkami
navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol v súlade ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ
v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii
ust. § 246c ods. 1 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.