Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 0T/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010009
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516010009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2016 sudkyňou pre

prípravné konanie Mgr. Dankou Majdákovou v trestnej veci proti obžalovanému P. B. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. B., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom
Z. H., živnostník, t.č. ÚVV Prešov

je v i n n ý , že

dňa 14.01.2016 okolo 16.00 hod. v predajni OD Kaufland na Popradskej ulici 1777/71 v Starej Ľubovni
v oddelení elektro odcudzil skrutkovač so súpravou bitov v hodnote 8,99 € a holiaci strojček Remington
F3800 v hodnote 24,99 € tak, že tieto veci si dal pod bundu a následne prešiel cez pokladňu bez
zaplatenia, kde bol kontrolovaný príslušníkmi SBS a veci dobrovoľne vydal, čím vyššie uvedenej firme
spôsobil škodu v sume 33,98 € a skutku sa dopustil napriek tomu, že dňa 17.08.2015 sa dopustil
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta na mieste (číslo A0497669) vo výške 15,- € , ktorú
neuhradilaďalejbolprávoplatneodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduStaráĽubovňač.k.7T/111/2015
zo dňa 16.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2014, za prečiny podľa § 212 ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. b/, § 194 ods. 1 Tr. zák., za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia,

. t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacochpostihnutýahocibolzatakýčinvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochodsúdený

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Z a čo sa o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Starej Ľubovni doručil súdu dňa 15.1.2016 pod sp. zn. Pv 17/18/7710-9 obžalobu
na obvineného P. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydala
sudkyňa pre prípravné konanie tunajšieho súdu dňa 15.1.2016 pod č.k. 0T/1/2016-91 trestný rozkaz ,
ktorým obvineného uznala vinným v zmysle obžaloby a uložila mu trest. Proti trestnému rozkazu čo do
výroku o treste podal obvinený včas odpor.

Na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2016 pred začatím dokazovania obžalovaný po poučení podľa

príslušných ustanovení Trestného poriadku vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku (ďalej len
Tr. por.) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1písm.b) Tr. por. o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. dopytom na
obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako

trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za
trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd následne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení §
257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods.
6 Trestného poriadku súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.
.

Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že spáchal skutok mal nepochybne preukázané, že
obžalovaný P. B. skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku spácha a o jeho vine nemal najmenšej
pochybnosti.

Súd vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a to výsluchom obžalovaného, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, t.j. charakteristikou, odpisom registra trestov, rozsudkom Okresného súdu v Starej
Ľubovni sp. zn. 7T/111/2013, uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 10To/30/2014-233 , výpisom z
ústrednejevidenciepriestupkovMVSR,Blokomnapokutuz17.8.2015anazákladetohoustálilskutkový
stav uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Konanie obžalovaného z hľadiska právnej kvalifikácie naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Objektom trestného činu krádeže je vlastníctvo veci, držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou.

Predmetom trestného činu krádeže je cudzia vec, ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícií.
Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu, a
ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícií.
Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície vecou, teda vylúčenie doterajšieho
vlastníka alebo držiteľ veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa

jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak si
tak vytvorí možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami.
Po subjektívnej stránke je trestné činy spáchaný formou úmyslu podľa § 15 Tr. zák.
Závažnosť tohto protiprávneho konania obžalovaného spočíva v tom že svojím konaním sa na úkor
iného chcel obohatiť, a zmocniť sa cudzej veci, ktorá nie je jeho vlastníctvom, pričom porušil záujem

štátu na ochrane súkromného vlastníctva.
Závažnosť konania obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu súd hodnotí ako vyšší než nepatrný.

Obžalovaný podľa svojho vyjadrenia po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
pracoval na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva s príjmom okolo 700 eur. Je

rozvedený. K trvalému bydlisku je prihlásený v Meste Stará Ľubov, ktoré ho hodnotí všeobecne.Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 14.5.2015 Okresným súdom Košice
1 pod sp. zn. 5Pp 22/45 so skúšobnou dobou 5 rokov.
Po prepustení z výkonu trestu sa už dňa 17.8.2015 (po troch mesiacoch) dopustil priestupku proti

majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. (krádeže tovaru).

Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ deväťkrát právoplatne odsúdený, naposledy Okresným
súdom v Starej Ľubovni dňa 16.12.2013 pod sp. zn. 7T/111/2013 pre pokračovací prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa

§ 194 ods. 1 Tr. Zák. za čo mu v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10To 30/2014-233
zo dňa 15.10.2014
.bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že obžalovanému pri správnom

zistení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti mal okresný súd uložiť trest odňatia slobody
v rámci upravenej trestnej sadzby t.j. 16 mesiacov až 3 roky. Pre nedostatok odvolania prokurátora
odvolací súd túto chybu na podklade odvolania obžalovaného nemohol odstrániť.
Tedazuvedenéhovyplýva,žeobžalovanémumalbyťuloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní16mesiacov.

Prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák je trestaný trestom odňatia slobody na šesť mesiacov
až tri roky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák.
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.

Účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po vyhodnotení poľahčujúcich okolností súd ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného zistil okolnosť
upravenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. t.j., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval.

Súd ako poľahčujúcu okolnosť nehodnotil okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. t.j., napomáhanie
pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko obžalovaný bol zadržaný príslušníkom SBS poškodeného
bezprostredne po spáchaní skutku a to že pod ťarchou dôkazov dobrovoľne vydal odcudzený tovar,
podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. Priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti obžalovanému vyžaduje aby obžalovaný aktívne v priebehu trestného konania

napomáhal príslušným orgánom, najmä tým, že podrobne objasní svoju trestnú činnosť, resp. trestnú
činnosť ďalších osôb.

Po vyhodnotení priťažujúcich okolností súd priťažujúco hodnotil skutočnosť, že obžalovaný bol už za
trestný čin niekoľkokrát ( doposiaľ 9 krát) odsúdený § 37 písm. m/ Tr. zák.

.

Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., keďže u obžalovaného súd zistil remízu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti pri určení výšky trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy vzhľadom na skutočnosť, že už
bol deväť krát súdne trestaný, na základe uvedeného možno konštatovať, že aj keď na obžalovaného
už bolo pôsobené nielen hrozbou trestu odňatia slobody, ale aj výkonom trestu odňatia slobody, tak totonemalo na neho žiadny výchovný vplyv, od páchania ďalšej trestnej činnosti ho neodradilo, ale naopak,
trestnej činnosti sa dopustil aj v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

V kontexte doterajšieho života, súd neuveril tvrdeniam obžalovaného uvádzaným na hlavnom
pojednávaní, že sa zmení a ak mu bude uložený najmiernejší trest (sám navrhol 6 mesiacov) polepší
sa a už nebude páchať trestnú činnosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a to na spôsob spáchania trestného činu jeho následok,

zavinenie, vyhodnotiac jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosti, na osobu obžalovaného ,
na jeho doterajší život , skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopúšťa opakovanie v danom prípade 7
mesiacov po podmienečnom prepustení z výkonu trestu, po zhodnotení všetkých uvedených okolnosti
súd vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody nad dolnou
hranicou trestnej sadzby, čiže uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne.

Keďže obžalovaný bol v roku 2015 vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin vzhľadom
na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Súd takto uložený trest považuje za primeraný, ale i nevyhnutné k individuálnej prevýchove

obžalovaného ale i generálnej prevencií vo vzťahu k ostatným páchateľom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku bolo jeho vyhlásenie. Odvolanie má

odkladný účinok.