Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200372
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614200372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcu T. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 8500002976 zo dňa 7.3.2011, uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, vo výške 298,45 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 8500002976
zo dňa 7.3.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Do rozhodnutia súdu vo veci samej
navrhol aby súd nariadil predbežné opatrenie - a) Žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve zo dňa 7.3.2011 č. 8500002976, uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, b)
Zamestnávateľ žalobcu Mestský úrad, Hlavná 13, Stropkov, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo

mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve zo dňa 7.3.2011 č. 8500002976
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Žalobu doplnil, že žalovaný už vyzvala zamestnávateľa žalobcu,
aby vykonával zrážky zo mzdy. Vo veci je obava, že žalovaná naplní zásah do majetku žalobcu,
bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa
tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne
neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčil
pripomienkami Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je

vnútroštátna právna úprav v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti
zmluvných podmienok. V záujem predídenia vzniku ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok
zo mzdy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa predbežné opatrenie
uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie
voči zamestnávateľovi žalobcu. Žalobca nedisponuje žiadnym prostriedkom ochrany pred ústavne
nekoformným zásahom do svojho
-2- 4C/21/2014

majetku. Poukázal na predbežné opatrenie z iných súdov (uznesenie Okresného súdu Trebišov zo
dňa 17.2. 2011, sp. zn. 6C/13/2011, uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 14.7. 2011 sp. zn.
14C/153/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.12. 2010, sp. zn. 8C0/422/2010, uznesenieOkresný súd Svidník zo dňa 5.8. 2011, sp. zn. 2C/113/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
Prešov sp. zn. 5C0/121/2011 a iné).

Z pohľadu skutkových okolnosti žalobca poukázal, že so žalovanou uzavrel úverový právny úkon, ktorý
sastalprávnymrámcomnaposkytnutiefinančnýchprostriedkov.Ideoformulárovútypovúspotrebiteľskú
zmluvu - zmluva o úvere č. 8500002976, túto považuje za problematickú a z eurokoformného hľadiska
za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že
platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky

a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami
zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, revolving, dohoda o zrážkach zo mzdy
a iné). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa,
je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná napriek spornosti veci požiadala zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré
žalobcovi uložili povinnosť plniť, vykonávajú sa žalobcovi zrážky zo mzdy a tento nemá možnosť

ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy,
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobcu je Mestský úrad, Hlavná 13, Stropkov. Žiadosť veriteľa
zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobca preukázal listom zo dňa 8.4.2013,
tým zároveň osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy.

Žalobcatitulomprávnehorozborupoukázal,žeinštitútDohodyozrážkachzomzdypovažujezarozporný
s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný
( § 39 Občianskeho zákonníka) Pre rozhodnutie predmetnej veci, je zásadný výklad buď Ústavného
sudu SR, alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania

podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/Ústavy SR a predloženie veci Ústavnému súdu SR (§ 109 ods. 1, písm.
b/O.s.p.), alebo Súdnemu dvoru EU podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v.EÚ C
115,2008, ZFEU) a čl. 19 ods. 3, písm. b) Zmluvy o Európskej únii ( § 109 ods. 1 písm. c/O.s.p.).

Okrem toho poukázal na vnútroštátne právo § 551 Občianskeho zákonníka - dohoda o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov podľa ktorého ods. 1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia, ods. 2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila, ods. 3)Ustnovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre
iné príjmy, s ktorým sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Teda ide o tzv. mimosúdne

zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči
svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľ, ktorá na stanovenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku už žalobcu nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku

spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva zásadnej kontroverzie s právom
Európskej únie a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou).

Z pohľadu práva Európskej únie Súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci

spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

-3- 4C/21/2014

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27.6. 20000, Oceáno Grupo
Editorial a Slavat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25), (rozsudok C 168/05 Elisa
María Mostaza Claro). Cieľ článku 6 Smernice (93/13 ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť,

že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, aby sa nedosiahol, kedy bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok (rozsudok Súdneho dvora ES vo veci
C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Rocio Murciano Quinterol. Ďalej 1)
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa mávykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá
vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu
neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu

podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor, 2) článok 6 ods. 1 smernice 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83
legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov
a ďalších doplňujúcich zákonov (Real DEcreto Legislativo 1/2007 por el gie se aprueba el texto refundido

de la Ley General para la Defensa de lo Consumidores y Usuariso y otras leyes complementarias)
zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom,doplniťuvedenúzmluvutým,žezmeníobsahtejtopodmienky(rozsudokC-618/10,Banco
Espanol). Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je
povinný zabezpečiť úplný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní

každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenia, ktoré je v rozpore s právom
Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo
iným ústavným postupom (rozsudok C-106/77, Simmenhal). Ďalej tento poukázal na článok 6 ods. 1 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, článok 7 ods.
1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených

sospotrebiteľmizostranypredajcovalebododávateľov,článok169ods.1ZmluvyofungovaníEurópskej
únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi článok 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva) - Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako
aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov, článok

288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi článok 249
ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS)
- smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vzhľadom na
povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochranu spotrebiteľov, ktorá Smernica

rady 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné
s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku (rozsudok Astucom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52), ( uznesenie C-76/10,
POHOTOVOSŤ/Korčkovská).

Podľa žalobcu inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výška
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné
-4- 4C/21/2014

ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky
nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s vereným poriadkom, ak dôjde k
zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými
ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to

vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10
POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy žalobca poukázal na rakúsku
právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona z
8.3. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (zákon na ochranu spotrebiteľa).
(Spol. zák. č. 140/1979), naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I., § 12 zákaz

postúpenia mzdy ods. 1 - Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť
ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Ďalej súladnosť inštitútu
Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bola predmetom prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom EÚ, vo veci C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ. Ak súd nepredloží vec Ústavnému súdu SRna konanie o súlade zákonného inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s medzinárodnou zmluvou
(Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie) podľa článku 125 ods. 1 písm.
a/Ústavy SR, navrhol, aby sa vec predložila Súdnemu dvoru Európskej únie s nasledovným znením

prejudiciálnej otázky: - Či sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách má vykladať v tom, zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprav dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok tým, že veriteľ postihuje majetok spotrebiteľa mimosúdne zrážkami zo mzdy a
spotrebiteľ nemá priamo možnosť tieto zrážky zastaviť. Podľa rozsudku Simmenthal existuje možnosť

judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprav
Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej
právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej
únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľ žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve

zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane
spornej časti pohľadávky. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky
a poukázať na tiet, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach
zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku,
umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok,

alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akukoľvék
legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych

veciach. Vyrieši sa tým (ne) prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky,
čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež navrhuje
určenie z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku podľaa §53 ods. 1
Občianskehozákonníkaanaliehavýprávnyzáujemvyplývaajzustanovenia§153ods.3,4Občianskeho
zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje

svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Karsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010 - ak banka od
spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým
spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej

však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého
pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu ku spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke
konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver,
ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých

-5- 4C/21/2014

mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej
spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za
spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva

banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok.
Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí
úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala
skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok

za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná.
Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34
rozsudku). Žalobe navrhol vyhovieť, uplatnil trovy konania.

Žalovaná sa k žalobe nepripojila.Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom.

U žalovanej doručenie riadne vykázané (22.4.2014), ktorá neúčasť na pojednávaní písomne
ospravedlnila, vo veci podala písomné vyjadrenie podľa ktorého žalobný návrh je skutkovo a právne
nedôvodný, žalobu navrhla zamietnuť, uplatnila trovy konania, pojednávanie nežiadala odročiť.

Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný listom z 8.4.2013 adresovaného zamestnávateľovi žalobcu (sp. zn. ZzM 8500002976)
označenom ako žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z obsahu ktorého vyplýva, že zamestnanec K.ť
uzatvoril so žalovanou revolvingovú pôžičku pod variabilným symbolom č. 8500002976 (zmluva), na
základe ktorej ku dňu 8.4. 2013 je v omeškaní s 1 splátkou v sume 57,87 eura. Ako prílohu zasiela
Dohodu o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným a žiada, aby v prvých dvoch mesiacoch

vykonali jednorazové zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku splátky v sume 115,74 eura a následne, o
realizovanie zrážok zo mzdy už len vo výške 1 splátky v sume 57,87 eura/mesačne, až do vyrovnania
celého dlhu. Celkový klientov dlh voči spoločnosti ku dňu 8.4. 2013 predstavuje 1273,31 eura (plus
drobné penalizačné faktúry v sume eura). Zrážky žiadal poukázať na účet žalovanej v ČSOB, č.ú.
0502396383/7500,podvariabilnýmsymbolom8500002976,ďalejprotiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľ

právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (§ 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Citované právne ustanovenie je kogentné a neponecháva plnenie povinnosti vykonávať
zrážky na rozhodnutí zamestnávateľa, z čoho vyplýva, že nevykonávaním zrážok zo mzdy v prospech
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., porušujete ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené ste povinný citované ustanovenia ako aj predloženú dohodu rešpektovať bez

výhrad ďalších modifikácií.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere z 7.3.2011, číslo zmluvy (VS) 8500002976 vyplýva, že táto bola
uzavretá medzi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava 26, IČO: 35792752 (ďalej
len veriteľ) a XXXXXXXXXX, nar. 1X.X.XXXX, (ďalej len dlžník). Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník

žiada veriteľa o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok - poskytnutá čiastka úveru (úverový
limit) 1 080,00 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42/19, mesačná splátka (vrátane úrokov) 57,87 eura,
celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2 430,54 eura.
Predpokladaná RPMN 70,02 %, ročná úroková sadzba 70,02 %, priemerná RPMN 44,86 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 569,44 eura, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving +

úroky) za celú dobu čerpania

-6- 4C/21/2014

revolvingu 1 388,88 eura, predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková

sadzba revolvingu 76,21 %. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500002976 zo 7.3. 2011 vyplýva, že táto bola
uzavretá medzi zmluvnými stranami PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava 26,
IČO: 35792752 (ďalej len spoločnosť) a X. (ďalej len dlžník). Z dohody ďalej vyplýva, že spoločnosť bude

mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500002976 čiastku vo výške 1
080,00 eur. Ďalej strany dojednali podľa § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok
dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá
ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy) ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe

dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet pod variabilným
symbolom 8500002976 vo výške 57,87 eura mesačne. Z dohody ďalej vyplýva, že strany sa dohodli,
že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka resp. iným platiteľom príjmu
po dobu, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na

základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Ďalej strany sa dohodli, že
pre prípad, že dlžník zmení v priebehu splácania pohľadávok zamestnanie je dlžník povinný predložiť
túto dohodu ďalšiemu zamestnávateľovi a podľa tejto dohody budú vykonávané zrážky i u ďalšieho
či ďalších zamestnávateľov. Dohoda sa uzatvára na dobu kým budú splatené všetky pohľadávkyspoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť
zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred
splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Zmluva

je účastníkmi podpísaná.

Žalovaná (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava 26) na základe žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 8.4.2013 adresované zamestnávateľovi žalobcu - Mesto Stropkov
požiadala zamestnávateľa žalobcu titulom finančnej revolvingovej pôžičky pod VS: 8500002976 o

vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu, že dlžník X.X.XXXXe naďalej v omeškaní s 1 splátkou v sume
57,87 eura. Súčasne so žiadosťou veriteľ zamestnávateľovi žalobcu zasiela Dohodu o zrážkach zo mzdy
a zároveň tohto žiada, aby v prvých dvoch mesiacoch zamestnávateľ vykonával jednorazovú zrážku vo
výške dvojnásobku splátky v sume 115,74 eura a nasl., ďalej o realizovanie zrážok vo výške 1 splátky v
sume 57,87 eura mesačne až do vyrovnania celého dlhu. Zo žiadosti vyplýva, že dlh dlžníka predstavuje
1 273,30 eura. Ďalej okrem iného zamestnávateľ žalobcu poukazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho

zákonníka.

Mesto Stropkov podaním označeným ako potvrdenie z 22.1.2014 z obsahu ktorého vyplýva, že
zamestnancovi K. vykonávajú zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy pre nasledovné
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava 26, VS: 8500002976, (z

potvrdenia vyplýva, že pre žalovaného sú zrážky vykonávané pod poradovým číslom 2 pričom
zamestnávateľ vo vzťahu ku zamestnancovi vykonáva ďalšie zrážky pod poradovým číslom 1,5 PROFI
CREDIT Slovakia, pod poradovým číslom 3 Poštová banka, a.s., pod poradovým číslom 4 Home Credit
Slovakia, a.s., poradovým číslom 6 Pohotovosť, s.r.o.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 7.2.2014 sp. zn. 4C/21/2014-17 nariadil predbežné opatrenie,
ďalším uznesením zo dňa 6. marca 2014 sp. zn. 4C/21/2014-25 pripustil späťvzatie návrhu nariadeného
predbežného opatrenia a nariadil predbežné opatrenie ktorým uložil zamestnávateľovi Mesto Stropkov,
Hlavná 38/2, 091 01 Stropkov, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody
o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve zo dňa 7.3.2011 č. 8500002976 uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným do právoplatného skončenia veci 4C/21/2014.

-7- 4C/21/2014

Žalovaná podaním označeným ak ospravedlnenie neúčasti, vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.9.2014

cestou advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. podala ospravedlnenie a vyjadrenie (túto
nesplnomocnila pre zastupovanie v konaní) z obsahu ktorého vyplýva, že žaloba žalobcu je skutkovo
a právne nedôvodná preto navrhuje túto v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenie žalobcu, že dohoda o
zrážkach zo mzdy ako právny inštitút je neplatným pre rozpor so zákonom, resp. právom Európskej
únie je právne neopodstatnený a založený na skutočnostiach, ktoré s dohodou o zrážkach zo mzdy

nemajú žiadnu vecnú a právnu súvislosť. Celá žaloba je koncipovaná na akýchkoľvek iných tvrdeniach
než tých ktoré by vyplývali z relevantnej právnej úpravy. Aj keď právna úprava výslovne upravuje
výšku zrážky zo mzdy, žalobca nerešpektujúc žiadne ustanovenie napr. § 551 Občianskeho zákonníka
tvrdí opak o tom, ako má byť na základe dohody o zrážkach zo mzdy postihnutý majetok. Žalovaná
uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka

t.j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza
na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou
zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút
patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktoré upravuje Občiansky zákonník a slúži
najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu

ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a iné.
Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stála splatnou. Na jeho použitie sa teda
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút
nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Ohľadom tvrdení žalobcu

k dohode o zrážkach zo mzdy žalovaná zdôraznila, že tento sa domáha určenia neplatnosti dohody
dokonca aj pre také nároky, ktoré byť objektívne spornými nemôžu. Teda domáha sa neplatnosti dohody
ako celku. Nie je ale z argumentácie žalobcu zrejme, prečo by napr. zrážkami zo mzdy nemala/
nemohla byť uhradená istina úveru. Ohľadne nej predsa logicky žiadna spornosť vzniknúť nemôže.Taktiež nie je zrejme prečo na základe žaloby by sa nemohli uhrádzať splátky úveru keď každá splátka
predstavuje platenie predmetu plnenia a ceny plnenia. Predmet plnenia a cena plnenia nie sú v zmysle
relevantnej právnej úpravy (ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neprijateľnou podmienkou a preto

ani pri uhrádzaní splátok prostredníctvom zrážky zo mzdy nie je možné tvrdiť, žeby sa tak uhrádzalo
plnenie z neprijateľných podmienok. Žaloba je tak zjavne účelovo koncipovaná vo vzťahu k plneniam
z neprijateľných podmienok, ktoré v prípade splátok z úveru (na ktorých uhrádzanie bola dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá) a žalobcu ani neboli uplatnené a požadované. Dohoda o zrážkach zo
mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave

žalovaného ani na neuplatňovaní nároku ktorý by bol sporný, ale predstavuje zrážky v podobe a výške
ako boli stanovené mesačné splátky úveru a prípadného poskytnutia revolvingu pre prípad ich riadneho
neuhrádzania ktorý aj reálne nastal po uzavretí zmluvy. Nakoľko žalobca si svoj záväzok neplnil práve
na takúto situáciu bol dojednaný a uzavretý zabezpečovací prostriedok práve v podobe zrážok zo mzdy.
Žalobca rozhodne nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy už len preto, že žiadne plnenia z neprijateľných podmienok sa na základe dohody o zrážkach

zo mzdy neplatili. Je tiež zjavné a nesprávne tvrdenie, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy má umožniť
svojvoľné určenie dlhu a postihnutie majetku. Žalobca vo svojej argumentácií opomína podstatný fakt,
a to že zrážka zo mzdy nemôže prevyšovať zákonom určenú hranicu a tiež to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je výsledkom slobodného rozhodnutia ju uzavrieť. Žalobca sa v podanej žalobe ani právne
relevantným spôsobom nevyporiadal s otázkou uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z ustanoveniami

dohody súhlasil, pričom tento súhlas bol pre žalovaného podstatný nato, aby dohodu uzavrel. Žalovaná
poukazuje na novelu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnú od 1.5.2014 pričom podľa
§ 5a ods. 1 písm. a/ neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Novelou zákona č. 250/2007 Z.z. ktorou sa upravili
podmienky pre používanie dohôd o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok pre pohľadávky
zo spotrebiteľských vzťahov bolo okrem iného v rámci
-8- 4C/21/2014

legislatívneho procesu stanovené, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká nie je v rozpore s právom
EÚ. Žalovaná navrhla, aby súd ako nedôvodný zamietol a priznal jej trovy.

Zistený stav súd právne uzatvára:

Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (§ 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila(§ 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou (§ 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov, na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov, veriteľom je fyzickáosoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu
a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého
pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza
na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia

vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú

sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa
vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

-9- 4C/21/2014

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa
§ 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a prace, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom ( § 39 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
-10- 4C/21/2014

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie (§ 53 ods. 4 písm. a) až v) Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5
-11- 4C/21/2014

Občianskeho zákonníka).

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa

používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. (§ 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom
ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek

iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre
spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v
rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§ 53c Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak

právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
(§ 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§
80 O.s.p.).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
-12- 4C/21/2014

spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 O.s.p.).

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 O.s.p.).

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku. Žalobe vyhovel, určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 8500002976 zo dňa 7.3.2011

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 8500002976
posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ustanovenia
§ 53 ods. 1 a nasl. a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti vzťahy medzi účastníkmi založené citovanou zmluvou súd hodnotí ako právnu úpravu prijatú
naochranuspotrebiteľa.Podľanázorusúduvzhľadomnacharakterpredmetusporunakoľkopredmetom

konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy súd sa vysporiadal
aj s otázkou existencie naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti takéhoto úkonu v zmysle
ustanovení § 80 O.s.p. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem je v tejto veci daný pretože deklarovaním
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na používanie tohto
sporného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach čím sa zároveň vyrieši neprípustnosť

dohody o zrážkach zo mzdy. Súd v tejto veci ďalej konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení
je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V konaní bolo preukázané, že zmluva č.8500002976 tvorí
typovúformulárovú,ktorejzneniebolovopredpripravenéajejsúčasťoujeajdohodaozrážkachzomzdy,
naviac písaná malým písomnom. V danej veci bolo preukázané, že na základe spomínanej dohody

o zrážkach zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Podľa názoru prvostupňového
súdu práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorou sa žalobca (dlžník) nachádza,
pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne žalobca
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával zrážky z jeho mzdy,
ku ktorým na jej základe už došlo a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu o

vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol. Súd doplňuje, že pokiaľ ide o meritum
tohto sporu - vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy dojednanej medzi sporovými stranami
zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Z., v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 1.4. 2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Účelom
tejto ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového

hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor,
pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ

zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na
ktorom sa zakladá ochranu spotrebiteľov, ktorá Smernica rady 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6
musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Astucom
Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52), ( uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčkovská). Ochrana

pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Súd
zároveň poukazuje, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného
vyhlásenia veriteľ žalobca nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa navykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať
-13- 4C/21/2014

na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy
s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť majetok žalobcu v podobe mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v
rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

Konaním bolo preukázane, že zmluva č. 850 0002976 zo dňa 7.3. 2011 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným v písomnej forme, účastníci túto podpísali, poskytnutá čiastka úveru 1080,00 eura, celková
čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 2 430,54 eura. Ročná úroková sadzba bola dojedná v
rozsahu 70,02 % ročne v prípade revolvingu 78,21 % ročne. Tato je v rozpore s dobrými mravmi. Príčinu
rozporusdobrýmimravmijeskutočnosťvovýškeročnejúrokovejsadzby(70,02%)vprípade revolvingu

(76,21 %), vo veci sa jedná o neprimerané vysokú ročnú úrokovú sadzbu.

Predmetná zmluva patrí k spotrebiteľským zmluvám podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ konajúci v predmetu svojej podnikateľskej
činnosti s poukazom na predmet podnikania žalovaného a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ nakoľko

pri uzatváraní zmluvy tento nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Preto v danej veci prihliadol na Smernicu Rady 93/13
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia občianskeho
zákonníka, ak sú pre žalobcu priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy
ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v občianskom zákonníku a rovnako na

neprijateľné podmienky. Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
prace, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 080,00

eur pričom celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť je 2 430,54 eura, teda najmenej násobkom viac
peňažnýchprostriedkovakožalovaný tietoposkytolžalobcovi,ďalejúdajovýškeročnejúrokovejsadzby
úveru bol 70,02 % čo je hrubo odporujúce dobrým mravom ( § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., a § 39
Občianskeho zákonníka). Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve súd považuje za rozpor
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) s tým, že v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná.

Z vykonaného dokazovania je zrejme, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8500002976 zo dňa 7.3. 2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na jej formulárové

znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca
mohol prípadne ovplyvniť (Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
patria ustanovenia uvedené v § 53 ods. 4 písm. a/ až v/, pričom práve dohoda o zrážkach zo mzdy

umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže jej predložením zamestnávateľovi
žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby uvedená žalovaným požadovaná pohľadávka voči
žalobcovi prešla súdnym preskúmaním jej oprávnenosti. Teda predložením dohody o zrážkach zo mzdy,
zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný tieto splátky - zrážky zo mzdy vykonávať v prospech žalovaného

ako veriteľa až do úplného vrátenia nie len celého poskytnutého úveru, ale aj do vyplatenia všetkých
úrokov a ostatných záväzkov spotrebiteľa z
-14- 4C/21/2014úverovej zmluvy. Inak povedané sám žalovaný rozhoduje o celkovej výške dlhu žalobcu, výkon zrážok zo
mzdyjetaksúkromnýmprocesom,ktorýnepodliehanijakejautorizáciiaverifikáciiprimeranostiažalobca
ako spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Bez povšimnutia

v tomto smere nemôže zostať skutočnosť, že žalovaný listom z 8.4. 2013 označeným ako žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaný zamestnávateľovi žalobcu uplatnil nárok na zrážky zo mzdy
na sumu 1273,31 eura, bez bližšej špecifikácie. Na základe toho je možné konštatovať, že tak ako je
dohoda o zrážkach zo mzdy formulovaná, tak táto umožňuje obchádzať súdnu kontrolu, preto súd túto
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s .p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na

návrh v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., nakoľko žalobca bol v konaní úspešný súd tomu priznal trovy
konania. Naopak súd podľa toho istého ustanovenia nepriznal náhradu trov konania žalovanej, pretože
táto v konaní nebola úspešná.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal z neurčitej hodnoty, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.,

za jeden úkon právnej služby odmenu 61,87 eura, 8,04 eura paušál, za polovičný úkon podľa § 13a ods.
2 písm. a/ AT odmenu 30,94 eura a 8,04 eura paušál pri vykonaných úkonoch: - prevzatie a príprava
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom ( § 13a ods. 1, písm. a/AT) - 61,87 eura, paušál 8,04 eura,
žaloba ( §13a ods. 1 písm. c/AT) - 61,87 eura, paušál 8,04, návrh na predbežné opatrenie (§ 13a ods.
2 písm. a/AT - 30,94 eura, paušál 8,04 eura, zast. pri pojednávaní 1.10.2014 (§ 13a ods. 2 písm. a/ AT)

- 61,87 eura, paušál 8,04 eura, odmena spolu (bez DPH) - 248,71 eura, DPH 20 % - 49,74 eura.
Odmena advokáta spolu s DPH 298,45 eura.

Podľa osvedčenia o registrácií pre daň z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je JUDr. Igor Šafranko,
identifikačné číslo pre daň SK:1031237812, platiteľom dane od 1. marca 2005, vydal Daňový úrad

Prešov 1.

Náhradu trov konania navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Igora Šafranka, VÚB Prešov, číslo účtu: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS
30713 spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov
200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.