Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a

sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivostiSR,Župnénámestie13,Bratislava,onáhraduškodyanáhradunemajetkovejujmysprísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.01.2015 č.k. 2C 251/2013-27
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca uplatňuje
v tomto konaní nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, spôsobenú
tým, že exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z.. Poukázal na obsah namietaného konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn.
10Er 373/2011. Súd prvej inštancie nezistil existenciu predpokladov, na základe ktorých by bolo
možné žiadaný nárok žalobcovi priznať. Zdôraznil, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po
zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15- dňová lehota na vydanie poverenia

výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Uvedené platí aj pre prejednávanú
vec, keď zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody a nemajetkovej
ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách
konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodol v
merite veci a na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahupomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti aj
na článok 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky

konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi
úvahami neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu. Žalobca nechápe
aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

4. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu,

2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

10. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a § 11.12. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

18. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

20. Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tom zmysle, že aplikácia

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých
možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemožno aplikovať
na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.
Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou vykonanou zákonom

č.412/2012Z.z.súčinnosťouod01.01.2013,pretojetotozákonnéustanoveniepriamoaplikovateľnélen
na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. tie, ktoré vznikli od 01.01.2013.

21. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, oktorej hovorí aj žalobca) uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení a to v kontexte
skúmania, ktoré musí súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu
(vrátane prieťahov v konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1,2 zákona

č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi
účastníkmi tohto konania v namietaných exekučných konaniach uvedených v žalobe a v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

22. Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15

dní na písomné poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku.

23. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho
preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak
takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku
stanovená žiadna lehota.

24. Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002

Z.z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1
písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/
(rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa

o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na
zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade
zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

25. Je ďalej potrebné poukázať na priebeh namietaného konania Okresného súdu
Poprad vedeného pod sp. zn. 10Er 373/2011 (Ex 11168/2011). Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola v danom prípade doručená exekučnému súdu 15.08.2011. Uznesením zo
17.04.2012 exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania s tým, že o trovách exekúcie sa

rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.07.2012, keď následne uznesením exekučného súdu z 18.10.2012 sa rozhodlo o
trovách exekúcie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012.

26. Takto uvádzaná dĺžka exekučného konania nie je takej povahy, žeby predstavovala

porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto exekučnej veci bol
plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie
exekúcie nezaväzoval povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, príp. právom nedovolené
alebo či nejde o plnenie odporujúce dobrým mravom. Tieto zistenia majú nepochybne svoj právny

význam, pretože pokiaľ rozhodcovský rozsudok vyššie spomínaným zákonným kritériám odporuje, je
daná prekážka na vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu.

27. Je tiež potrebné zdôrazniť, že 15-dňová zákonná lehota v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a pre takýto postup exekučný
poriadok zákonnú lehotu neurčuje.

28. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení
zákona č. 514/2003 Zb. v znení neskorších predpisov, sú existencia nesprávneho úradného postupu,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo ilen jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť žalovaného účastníka plynúca z citovaného právneho
predpisu daná nie je.

29. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p..

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na

náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).