Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/147/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707011154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5707011154.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy

Trúchlej a Eleny Babušíkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
V. K., rodený O., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., N.. P. Č.. XX, adresa na doručovanie písomností
H., N.. J. X/XX N. J.. Z. F.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/
v presne nezistenej dobe koncom roku 2005 v K., okres V. V., vylákal mal. E. Z., nar. XX.XX.XXXX,
pod zámienkou, že sa chce s ním rozprávať do svojho pohostinstva, kde mu nalieval alkoholické nápoje
a keď chcel maloletý z pohostinstva odísť, zamkol vchodové dvere a kľúče si zobral, pričom na jeho
opakované žiadosti, aby ho pustil domov, nereagoval,
2/
v presne nezistený deň asi v polovici augusta 2006 v obci Z., okres V. V., požiadal H.. V. L., nar.

XX.XX.XXXX, aby mu prišiel do obchodu pomôcť, potom ho volal do skladu a keď ho odmietol, chytil ho
okolo pása a do skladu ho odniesol, pričom zamkol dvere a kľúč si zobral, v sklade mu nalieval rôzne
druhy alkoholických nápojov a hoci ho viackrát žiadal, aby ho pustil, neurobil to, následne mladistvý v
dôsledku opilosti zaspal a keď sa v noci zobudil, bol úplne vyzlečený,

t e d a

1/
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

2/
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a spáchal čin na chránenej osobe
- dieťati,
č í m s p á c h a l

1/
- trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

2/
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 44 Tr. zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. u
obž. V. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko pokladá úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov a 10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanému pre pokračovací zločin krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. e/ Tr. zák., čiastočne
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, skorším rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn.
12T/121/2007 zo dňa 10.06.2011, právoplatným dňa 29.02.2012, za dostatočný na ochranu spoločnosti

a na nápravu obžalovaného.

Naproti tomu podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného V. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., N.. P. Č.. XX, adresa na doručovanie
písomnostíH.,N..J.X/XXuJ..Z.F.,spodbodov1a3obžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryMartin,
sp. zn. 2Pv 907/2006 zo dňa 12.09.2007, na Okresný súd Martin doručenú 12.09.2007, ktorým sa mal
dopustiť trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do
31.12.2005, trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241 a, ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 31.12.2005 /skutok v bode 1 obžaloby/ a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2, písm.
b/ Tr. zákona /skutok v bode 3 obžaloby/ na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenú dobu na jar 2005, prišiel za osobu mladšou ako 15 rokov E. L., nar. XX.XX.XXXX,
do Z., okres V. V., a požiadal ho, aby mu pomohol vyložiť tovar z osobného motorového vozidla,

následne spolu odišli do predajne potravín v obci Liešno, okres Turčianske Teplice, ktorú uzamkol, a
začal maloletého obchytávať po tele, a keď sa bránil tak, že mu odstrkoval ruky, hodil ho na podlahu,
priviazal mu ruky k nohám kovovej stoličky, vyzliekol ho od pása nadol a vykonal na ňom análny styk
trvávajúci cca 10 minút, potom ho pustil s tým, aby o tom nikomu nepovedal a dal mu 200,- Sk /skutok
v bode 1 obžaloby/

a

v presne nezistené dni v mesiaci júl 2006 v okrese Turčianske Teplice, najmenej 3 krát zlákal osobu
mladšiu ako 15 rokov H. G., nar. XX.XX.XXXX, aby sa s ním išiel povoziť na bližšie neustálenom

motorovom vozidle, s ktorým na poľných cestách zastavil a začal maloletého obchytávať v rozkroku,
pričom žiadal od neho orálny styk a keď ho odmietol, chytil mu hlavu a pritiahol mu ju k svojmu
obnaženému pohlavnému údu, takže maloletý jeho požiadavke bol nútený vyhovieť, následne ho žiadal,
aby to nikomu neodpovedal a dvakrát mu dal po 3.000,- Sk - konanie obžalovaného zanechalo u mal. H.
G. trvalé psychické následky v zmysle depresívnej symptomaticky, ktorá sa u neho prejavuje zníženou

iniciatívou, dysforickou náladou a zníženou sebaúctou /skutok v bode 3 obžaloby/,

lebo

nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Tr. por. súd poškodenú J. L., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Z. Č.. XX,
okres V. V. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného E. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom L. Č.. XX, okres

V. V. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. 2 Pv 907/2006 podal dňa 12.09.2007 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvinenému V. O., stíhanému pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.
2, písm. b/ Tr. zák. a iné, ktorých sa mal dopustiť štyrmi skutkami uvedenými v podanej obžalobe.Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov poškodených, výsluchom svedkov a znalca, ďalej prečítaním výsluchu svedkov z prípravného
konania, prečítaním znaleckého posudku a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a

trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný V. K. sa na
hlavné pojednávanie vytýčené na 16.12.2015 nedostavil, listom zo dňa 05.12.2015 (č.l. 764 - 765 spisu)
požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a zároveň dal súhlas na vykonanie hlavného pojednávania
v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie a vo
veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného. Súd na návrh procesných strán ako i z úradnej moci vylúčil

verejnosť z hlavného pojednávania konaného dňa 16.12.2015.

V hore uvedenej trestnej veci prvostupňový okresný súd rozhodol rozsudkami zo dňa 03.07.2012
a 20.03.2014, ktoré boli na základe podaných odvolaní procesných strán - tak obžalovaného ako i
prokurátora zrušené nadriadeným Krajským súdom v Žiline, ktorý okresnému súdu uložil predmetnú vec
opäť prerokovať a rozhodnúť. Krajský súd v Žiline v predmetných uzneseniach (sp. zn. 3To/146/2012,

sp. zn. 3To/76/2014 ) vyslovil v súvislosti s výpoveďami tzv. korunného svedka - poškodeného H. G.
právny názor, ktorým je okresný súd viazaný ( § 327 ods. 1 Tr. poriadku).

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle

§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou

objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný V. K., K.. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný za spáchanie všetkých skutkov, ktoré sú mu kladené
za vinu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.03.2010 sa vyjadril k bodu 1/ obžaloby tak, že E. L.

pozná z Z.Á. a jedine na čo ho potreboval, to bolo možno 5-7 krát, čo boli u neho vykladať tovar spoločne
s jeho bratom V. L.. Čo sa píše v bode 1/ je absolútny nezmysel. K bodu 2 obžaloby sa vyjadril tak, že má
poznatok, že Z. bol v tej dobe u neho v pohostinstve. Je úplne normálna vec, že po záverečnej hodine
zamykal vchodové dvere, kľúče ostávali vo dverách a je možné, alebo si spomenul, že vtedy bol jeden
z posledných zákazníkov a z pohostinstva ho skôr vyhadzoval preč, ako by ho tam zdržiaval. K bodu 3/

obžaloby uviedol, že G. prvýkrát videl na hlavnom pojednávaní vo veci krádeží, vo veci tunajšieho súdu
pod sp. zn. 12T/121/2007, nič mu ten človek nehovorí, nemal nikdy predtým vedomosť, že by ho niekde
videl. K bodu 4/ obžaloby uviedol, že ten sa týka V. L., dá sa povedať, že je to isté, ako sa vyjadril v
bode 1/. Obžalovaný odmietol odpovedať na otázku prokurátora aká je jeho sexuálna orientácia. Podľa
§ 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora a obhajcu súd prečítal výpovede obžalovaného z prípravného

konania, kde sa podrobne vyjadroval ku skutkom, ktoré sa mu kladené za vinu.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že k uzneseniu o vznesení obvinenia sa vyjadruje tak, že
všetko je absolútny výmysel, klamstvo, nikdy sa konania, ktoré mu je kladené za vinu nedopúšťal a jedná
sa o výmysel klamárov. Vo svojej výpovedi chcel poukázať najmä na rozpory, ktoré toto jeho tvrdenie
potvrdzujú.ExistujeeštejednouznesenieokrádežiachORP-622/2-0VK-MT-2006,kde konkrétneosoba

H. G. vystupuje alebo sa objavuje v iných skutkoch, je tam teda výpoveď, alebo existuje skutočnosť, že
G. tvrdí, že ho pozná teda trošku iným spôsobom tak ako to uviedol, takže je tam rozpor, že ho s ním
mal zoznámiť L., že sa s ním chcel údajne stretnúť, lebo potreboval niečo betónovať. Ďalej obvinený
poukázal podľa neho na ďalší rozpor ohľadne miesta, kde sa tento skutok mal stať. Tieto názvy miest
opísal G. slangovo, takže je vylúčené aby nepoznal, alebo sa mýlil o aké miesta sa jedná a tieto miesta

isto pozná. Ďalšie tvrdenie, že mal betónovať nejaké podlahy v Z., kde podľa neho tam nikdy nebol,
toto miesto by nevedel ani nikdy opísať. Navyše je tu ďalšia skutočnosť, že objekt v Z. mal v prenájme
od poľnohospodárskeho družstva G. od 1.8.2006, existuje k tomu nájomná zmluva, ktorú poskytne do
spisu, takisto poskytne aj bločky na nákup materiálu, kde sú dátumy po 01.08.2006, kedy konkrétne k
tej činnosti dochádzalo. Je tam nesporné G. tvrdenie, že sa po prvý krát ako oznamoval, že sa s ním

zoznámil, teda spôsob ako sa to stalo a teda toto sa malo stať ešte počas jeho školskej dochádzky.
Ak by sa aj pomýlil, je tu ďalší problém, že keby tvrdil, že keby sa to stalo v septembri - dňa 22.8. bol
vzatý do väzby, ďalší rozpor alebo nejasná skutočnosť je tá, že G. tvrdil, že s ním bol v reštaurácii v
Slovenskom Pravne a údajne mu tam mal kúpiť jedlo, kde sa najedol. Obžalovaný poukázal na to, žev tejto reštaurácii sa nevarí a nie je možné si tam kúpiť jedlo. Ďalší rozpor je v tom, že G. opisuje, že
skutok mal stať v čiernej dodávke Mercedes Benz, kde chcel obžalovaný len uviesť, že síce má v držbe
dodávku Mercedes Benz Vito, ale toto vozidlo je modrej farby. Taktiež G. vo svojej výpovedi tvrdí, že

toto vozidlo spoznal podľa znaku. Obžalovaný tvrdil, že na tomto vozidle je veľký robustný rám a tento
rám znak prekrýva, znak je umiestnený na kapote tento znak nie je vidno, alebo je vidno, ale veľmi
obtiažne. Obžalovaný vypovedal, že osobu H. G. v podstate ani nepozná, je možné, že ho tento človek
niekedy videl alebo odniekadiaľ pozná. Ďalej obžalovaný chcel poukázať na to, že existujú na neho
krivé obvinenia týkajúce sa krádeží, kde G. prenáša na seba trestnú zodpovednosť za iných páchateľov,

takže chce k tomu povedať, že H. G. sa v týchto krádežiach mal dopustiť spolu 11-tich skutkov páchania
trestnej činnosti, ktorú mal podľa uznesenia páchať s nimi. Obžalovaný chcel poukázať, že tieto krádeže
neprebehli tak, ako je to uvedené v uznesení číslo 622. Vo svojej výpovedi H. G. poukazuje na to, že
za skutky mal dostávať odo neho finančnú odmenu, žiaľ vo väzbe prišiel do kontaktu s osobou, ktorá
týchto páchateľov pozná, vie ako tieto krádeže prebehli a chce poukázať na to, že sumu 3.000,- Sk H.
G. dostal od E. L., s ktorým spoločne s jeho mladšími bratmi a H. G. vykradli potraviny v obci Blážovce.

Ku skutku došlo tak, že mali zapožičané vlamačské náradie od H. P.. Tieto potraviny vykradli na podnet
B. O. a kradli dá sa povedať na objednávku. Tieto potraviny vykradli takým spôsobom, že nie on, tak
ako sa píše v uznesení, ale E. L. prestrihol zámky na dverách potravín, tovar títo páchatelia odviezli
spoločne na káre krížom z obce Blážovce poľnou cestou do obce Laskár, po tieto veci si prišiel B. O. a
tieto veci údajne skončili na diskotéke v Rudne, kde O. diskotéku organizoval. Ďalej obžalovaný chcel

poukázať na to, že podľa informácii ktoré má, B. O. figuruje s L. aj v iných krádežiach a vozidlá ktoré
títo páchatelia používali pri krádežiach boli ich vlastné, ale aj vozidlá z firmy KPN Nedožery, kde zhodou
okolností existuje tiež bledomodrá dodávka Mercedes Benz Vito. Práve možno toto auto zavádza políciu
do omylu a páchatelia vlastne vypovedajú proti jemu, sa snažia zatajiť tú skutočnosť, že chcú utajiť
trestnú činnosť najmä E. L.. Za tento tovar údajne B. O. vyplatil sumu 15.000,-Sk, keďže páchatelia

boli piati vrátane H. P., suma 3.000,-Sk pre H. G. pochádza práve odtiaľto. Ďalší trestný čin, ktorý s L.
spáchali samostatne spoločne s maloletým G. rovnako na podnet H. P. a B. O., bola krádež potravín
v obci Jazernica, vykonali ju presne tým istým spôsobom ako predošlú krádež, lenže tieto veci peši
preniesli krížom cez most do obce Z., kde bývajú, za toto im o tomto skutku, že sa to takto stalo svedčí aj
to, že páchatelia nemali ako tento tovar odniesť a preto z potravín ukradli aj ruksak aj prútený kôš. Tento

tovar rovnako skončil na diskotéke v obci Rudno v kultúrnom dome, kde O. tieto diskotéky organizoval,
za tento tovar im bola vyplatená rovnaká odmena, kde sa G. opäť ušla suma 3.000,-Sk. Do tretice títo
páchatelia sa snažili vykradnúť opäť potraviny v obci Jazernica, tu ich však vyrušilo poplašné zariadenie
a z miesta činu ušli, preto tretí krát G. sumu 3000,-Sk nedostal. H. G. aj nepriamo naznačil, že v tejto
veci je ovplyvňovaný L., ktorí sa mu pravdepodobne vyhrážajú a dá sa povedať, že im robí tzv. koňa na

ktorého sa snažia preniesť všetku zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť z jediného dôvodu a to,
že nie je trestne zodpovedný, nakoľko nedovŕšil vekovú hranicu. V tejto jeho výpovedi G. spomína, že
má nejaké problémy s vykrádačkami, jeho meno však tam nespomína. Ďalej chcel uviesť, že v čase keď
G. spomína že niečo betónoval v nejakých miestnostiach sa prerábala krčma v Slovenskom Pravne,
kde údajne títo páchatelia tiež nejaké ukradnuté veci predávali, tiež má informáciu, že túto krčmu mali

údajne prerábať L. alebo mali pomáhať pri nejakých prácach, je možné že H. G. pomáhal práve tam,
takže je klamstvo že tvrdí že to malo byť v Liešne. Opisované skutočnosti, ktoré opisuje H. G. nemohol
prežiť, pretože ak by ich prežil, nenarobil by také množstvo chýb, jednotlivé skutočnosti by na seba
aspoň nadväzovali a neexistovalo by také množstvo rozporov. Čo sa týka E. L. toho pozná niekedy na
prelome 2005/2006, to ako ich pozná opisoval v tej 622, takže ak je potrebné zistiť to pre ďalšie konanie,

tak opis je tam v tomto spise. Čo sa týka E. Z., je možné že opisuje udalosť niekedy z roku 2005, niekedy
v zimnom období, lebo vtedy si pamätá, že tam bol ako zákazník, on tam v krčme s niekým sedel, keďže
bola záverečná, má vo zvyku asi 10 minúť pred záverečnou zamknúť dvere, z toho dôvodu aby do
krčmy už nechodili ďalší zákazníci, aby mohol dodržať otváracie hodiny, pretože zo strany obce bol nato
niekoľko krát upozornený. Dvere sa zamykajú takým spôsobom, že kľúče zostávajú v zámke, nikoho

teda tým neobmedzuje, každý má možnosť ak chce odtiaľ odísť tieto dvere si sám otvoriť. Obžalovaný
sa pamätal na tú skutočnosť, že vtedy všetci poodchádzali, Z. mal pred sebou nedopitú malinovku, bol
však v stave opitosti, mal podozrenie, že je pod vplyvom alkoholu alebo nejakej drogy, mal rozšírené
zrenice a sklenený pohľad. Vtedy ho požiadal aby sa zodvihol a išiel domov. Nespravil tak, vyzval ho tri
krát, vtedy niečo zamrmlal, zrejme si chcel niečo objednať, chytil ho za ruku, vyviedol ho pred krčmu.

Dvere zamkol a odišiel domov, ale Z. bol pred dverami.
Ďalej obžalovaný V. K. rod. O. pri svojom výsluchu zo dňa 4.5.2007 vypovedal, že skutok sa nestal
a opätovne žiada poškodeného L., aby predložil nejaký dôkaz o tom, že sa tento skutok mal stať tak
ako ho on opisuje. Tiež žiada aby bol upresnený termín, niekedy asi v lete, lebo v lete bol vo väzbe.Na otázky vyšetrovateľa odpovedal, že nikdy V. L. jeho osobnú slobodu neobmedzoval. Obžalovaný
priznal, že komunikoval prostredníctvom telefónu s V. L. resp. s jeho matkou a to vtedy, keď sa vracal z
Čiech s tovarom, keď nemal zabezpečené vykladanie, alebo nakladanie, tak mal na nich nejaké číslo.

V. L. nikdy alkohol nepodával a vzhľadom na typ alkoholu, ktorý tvrdí, že mu mal podávať, podľa jeho
poznatkuvprevádzkarninemal.Nepokúšalsa,aninemápoznatkyotom,žebysaniektoinýmalpokúšať
nejakým spôsobom sexuálne obťažovať V.Á. L., ani iné osoby. Je možné, že viezol niekedy V. L. na
svojom vozidle Š-Octavia bielej farby, určite to nebolo v lete, pretože toto vozidlo mal v servise a bolo
to za tým účelom ako uviedol predtým vo výpovedi. Záverom chcel uviesť, že obidvaja L., aj V. aj E.,

sú bratia s E. L., ktorý pácha majetkovú trestnú činnosť a obvineniami zakrývajú trestnú činnosť svojho
brata E., na ktorého podal dňa 30.3.2007 trestné oznámenie a preto nevylučuje, že z pomsty L. v ďalších
obvineniach budú pokračovať.

Svedkyňa poškodená J. L. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedala, že niekedy v mesiaci
november 2006 prevzala uznesenie vyšetrovateľa, v ktorom je zo skutku sexuálneho násilia obvinený V.

O.. K celej veci by uviedla, že nemá vedomosť, že by došlo k nejakému zneužívaniu jej syna E. L., nar.
XX.XX.XXXX obvineným V.S. O., uvádza však že o tejto veci vie, že starší syn V. sa jej pár krát sťažoval,
že O. ho chcel niekoľkokrát zneužiť, obchytkávať ho. Čo sa týka E. tak toto fakt nevie, že by niečo bolo,
ale V. sa jej sťažoval aj mu to povedal do očí a O. sa vtedy len smial a tváril sa že o nič nejde. Potom
V. ani nikde s ním nechcel chodiť, to je asi tak všetko. Na otázky vyšetrovateľa svedkyňa poškodená

uviedla, že si myslí že to je rok alebo dva odkedy sa E. alebo V. poznajú s obv. O., teda čo mu chodia
pomáhať do obchodu. E. sa jej určite nesťažoval, že by došlo k nejakému obťažovaniu zo strany obv.
O.. Ďalej svedkyňa poškodená vypovedala, že s obvineným hľadali syna V., ktorý mal ukradnúť telefón
obvinenému. Syna V. našli v Tepliciach, bol namol spitý, s tým že jej povedal, že mu O. dal peniaze, za to
že mu bol pomôcť v obchode. Ona sa ho spýtala na ten telefón a vtedy jej povedal, že ten telefón mal v

Avii a že on ho ani nevidel, lebo ako ho doviezol do Teplíc, tak sa rozlúčili. Tam vlastne za jej prítomnosti
mu doslova povedal jej syn, že v živote s ním nikam nikde nepôjde, lebo je buzerant, úchyl , ktorý sa
zmáha na malých a mladých chlapcov, ktorých môže obťažovať a že on sa mu nedá. Takto doslovne
mu to tam do očí povedal, na to O. povedal, že to nie je pravda, že je opitý a trepe z cesty.

Svedkyňa poškodená B. Z. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedala, že vôbec o nevie
o tom, že V. O. bránil v odchode synovi z krčmy , syn jej doma nič takéhoto nespomenul, možno jej
niečo tají, ale nič takéhoto od neho nepočula. Viac ráz sa ho pýtala, či mu V. O. niečo nerobil, ale on
jej nikdy nič nepovie.

Svedok A. S. po zákonnom poučení v prípravnom konaní vypovedal, že V. O. pozná ako kamaráta,
o ktorom vie, že podniká v Z., on sa s ním zoznámil cestou H. D.A. s tým, že raz niekedy v minulom
roku prišli za ním spolu a spýtali sa ho či si nechce zarobiť na brigáde. Zobrali ho do K., tam začal robiť
na jeho byte, tam vysekával v stenách drážky na elektriku. Od tejto doby ho už teda V. sám volal, aby
išiel niečo robiť, takto bol vykladať tovar, nakladal piesok, betónoval a tak. Za toto všetko mu V. platil

a peniaze dával na ruku, dostával od 200 do 400,-Sk. Na otázku vyšetrovateľa kde a s kým pre V.
O. betónoval odpovedal, že bolo to v Z., pri píle je družstvo teda bývalé, tam je nejaká budova a tam
opravovali podlahy, teda betónovali podlahy, steny sa naťahovali stierkou. Vtedy tam s ním chodili ešte aj
H. D. a nejaký chalani menom H. a H. J.. Tieto práce sa robili iba cez prázdniny 2006 niekedy začiatkom
leta. Osobu menom H. G. pozná tak, zoznámili sa na trojvíkendovom pobyte vo Veľkých Uherciach, kde

boli spoločne na izbe, toto bolo v decembri 2006. Keď on robil s chalanmi v Z. na nejakej prestavbe tak
G. tam nebol, nepracoval tam ani ho tam nikde nevidel. L. pozná zo školy, boli to jeho spolužiaci, teda
E. bol jeho spolužiak, V. bol starší. Ďalej svedok uviedol, že O. ho raz riadne opil, bolo to v piatok cez
prázdniny v lete 2006, bol vtedy v Pravne v krčme, vtedy chcel ísť na diskotéku aj s kamarátmi, lenže im
ušiel autobus, vonku si sadol na obrubník, keď prišiel V., že či nejde s ním do Z. naliať naftu. V obchode

ho vynukoval kadejakou pálenkou, tam mu zachutila vodka , potom mu povedal, že si má ísť ľahnúť do
Vita, že on si ide niečo vybaviť, Keď si sadol, tak si začal niečo dovoľovať, teda začal ho obchytkávať,
hovoril mu A. „nebuď sprostý“, on sa mu vtedy začal vyhrážať, že ho udá ak ho nezavezie domov. On
potom prestal a zaviezol ho domov. Na otázku vyšetrovateľa aby podrobnejšie popísal akým spôsobom
ho obťažoval, odpovedal, že rukami ho chytal za stehná v hornej časti , pritom mu hovoril, aby nebol

sprostý. Na otázku vyšetrovateľa, že keď si mal ľahnúť vo vozidle, prečo bol ostražitý, odpovedal, že
už vedel, že má také sklony k tomu, lebo sa to stalo kamarátovi V. Š., ktorý má 16 rokov a býva v R.
J. a tento mu rozprával, že ho O. v Z. opil a obťažoval. Preto si dával pozor. Bolo to niekedy v stredeprázdnin 2006, keď už aj podlaha bola vybetónovaná, stierky natiahnuté, vtedy aj jeho robota končila
ako aj kontakt s O..

Svedok U. K. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedal, že V. O. vôbec nepozná. H. G. však
pozná ako kamaráta z L., minulý rok sa s nim stretával, ako aj chodil do tej istej školy ako on. Na otázku
vyšetrovateľa aby uviedol, či niekedy u H. G. videl nejakú väčšiu sumu peňazí odpovedal, že áno, videl
na vlastné oči, že mal pri sebe niekoľko krát väčšiu sumu, naposledy mal pri sebe okolo 2.500,-Sk, kde
vtedy ho aj pozval aj s jeho bratom do Martina na nákupy. Spolu išli autobusom, kde za neho zaplatil

cestu, potom v Martine boli v Orange, kde kúpil bratovi kredit do telefónu, potom išli do reštaurácie na
námestí oproti Fritu, kde im zaplatil jedlo a nakoniec išli do Tesca; kde si kúpil nejaké auto na diaľkové
ovládanie, jemu kúpil nejaké tričko za 200 Sk, ešte kúpil nejakú loptu a potom išli na zastávku. On videl,
že mal v ruke 2 tisícové bankovky, jedna bola natrhnutá a tú v Orange nezobrali a mal ešte nejaké
stovky a dvojstovky. Bolo to niekedy koncom augusta, asi týždeň a niečo pred začiatkom školského roka,
náhodne sa stretli a išli do toho Martina. H. G. mu spomínal, že brigádničil, že niečo betónoval.

Svedok- poškodený E. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy uviedol,
že poučeniu porozumel, on využíva svoje právo a odmieta v tejto veci vypovedať, a to z dôvodu, že by
mohol byť trestne stíhaný. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania.
Svedok E. L. v prípravnom konaní vypovedal, že teraz sa po poučení vyšetrovateľa rozhodol, že o celej

veci, čo sa mu stala, povie pravdu. Chce k celej veci uviesť, že je pravdou, že ho O. obťažoval presne
takým spôsobom ako je to napísané v tom uznesení, čo matka dostala, ako aj je pravdou, to čo povedal
vtedy na polícii, keď uviedol, že ho O. uviazal o stoličku u neho v potravinách v Z. a potom na ňom
vykonal análny styk. Toto všetko je pravdou. On nechcel takéto niečo s ním robiť, ale násilím ho donútil
k takémuto niečomu. Na otázku vyšetrovateľa kedy k tomuto došlo odpovedal, že to mohlo byť niekedy

na jar 2005, keď mal asi 14 rokov. K popisu toho ako to s ním O. robil sa nechcel vyjadrovať, hanbí sa
za to ako aj sa bojí, že keď sa to niekto ešte dozvie, tak bude mať hanbu po dedine. Tiež sa bojí O.,
že keď sa dostane z basy, tak sa mu za toto pomstí, má z neho strach, aj keď je zavretý. Na otázku
prečo sa predtým nechcel k veci vyjadriť odpovedal, že mal strach, hanbil sa pred všetkými, bál sa, že
mu O. ublíži, keď sa vráti ako aj z toho, že sa mu budú všetci smiať, myslel že to nejako prejde a že

sa nebude musieť k tomu všetkému vracať. Má stále pocit hanby a zostane to v ňom stále. Nechce sa
viac k celej veci už ďalej vyjadrovať, chce to už mať za sebou. Rozhodol sa vypovedať pravdu, pretože
sa ďalej už s týmto nedokáže trápiť.

Svedok - poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 bol vypočutý pomocou

technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. H. G. po zákonnom poučení ako i po poučení
o zákonnej povinnosti svedčiť a taktiež o tom, že v prípade bezdôvodného odopretia výpovede mu môže
byť uložená poriadková pokuta na hlavnom pojednávaní uviedol, že odmieta v danej veci vypovedať, s
tou vecou už chce mať pokoj a aby si nespôsobil niečo zlé sebe a svojim blízkym.
Predseda senátu touto odpoveďou mal za to, že svedok poškodený H. G. bez zákonného dôvodu

odmieta vypovedať pred súdom, a preto použil mierne donucovací prostriedok a svedkovi poškodenému
uložil poriadkovú pokutu. Po tomto postupe sa predseda senátu opätovne spýtal svedka poškodeného
či bude v danej veci vypovedať, pričom svedok poškodený uviedol, že aj keby mu boli uložené ďalšie
poriadkové pokuty, on odmieta vypovedať v danej veci a nebude odpovedať ani na prípadné otázky
procesných strán - prokurátora a obhajcu.

Vzhľadom na toto vyjadrenie svedka poškodeného súd nemal za potrebné, tak ako to navrhol prokurátor,
opätovne uložiť svedkovi ďalšiu poriadkovú pokutu resp. ďalšie poriadkové pokuty, ktoré by zjavne
neviedli k želanému účelu, t.j. aby svedok poškodený vypovedal pred súdom čo mu je známe o trestnom
čine a o páchateľovi. Preto predseda senátu svedkovi poškodenému neuložil ďalšiu poriadkovú pokutu
a výsluch tohto svedka poškodeného ukončil.

Okresný súd poznamenáva, že výsluch svedka poškodeného z prípravného konania a taktiež jeho
výsluch z hlavného pojednávania konaného dňa 13.04.2014 súd nemohol použiť a zobrať v úvahu pri
vyhodnotení dôkazov, keďže bol viazaný právnym názorom krajského súdu.

Svedok H. D. po zákonom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

obžalovaného pozná ako kamaráta, občas mu doniesol na opravu auto. Raz mu pomáhal pri stavebných
prácach s betónovaním v Z., betónovala sa tam podlaha. Pomáhať mu tam chodili on, H. J., V. Š.. Oni
to zabetónovali, boli tam viac krát, betónovali asi 2-3 dni. Nepamätá sa si, či tam chodil ešte niekto
betónovať. Ešte tam chodil brat H. J. - H. J.. On H. G. nepozná, nepamätá to obdobie, kedy tamchodili pomáhať. L. tam pomáhať nechodili, ani raz. On ich tam nevidel. Na otázky prokurátorky svedok
vypovedal, že chodili tam chalani z dediny, tí čo sa poznajú. G., to ani nevie, kto je. Boli tam len tie osoby,
ktoré sú mu známe, ktoré pozná. Chodili tam štyria - partia. Oni zabetónovali 1 - 2 miestnosti. Bola tam

ešte práca, ale tú nevie, kto urobil. On pomáhal len zabetónovať podlahu. Na otázky predsedu senátu
svedok uviedol, že sa v tej partii kamarátil so všetkými, najviac s V. Š.. O tom, čo urobil obžalovaný
hovoria všetci. On o tom nerozpráva, jeho sa to netýka. Ohľadne obťažovania zo strany obžalovaného,
on o tom V. Š. nehovoril. Čo sa týka ponúknutia alkoholu, chodievali s partiou v Z. na pivo, tak keď mu
ponúkli, tak zobral. V. Š. mu povedal, že je voči obžalovanému výsluch ohľadne obťažovania, ale on

nevie povedať, či niečo robil, alebo nie. Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal výpoveď svedka z
prípravného konania, kde svedok uviedol, že spomenul V. Š., keď videl ako ho V. O. nalieva alkoholom,
aby si na neho dal pozor, že idú o ňom také reči, že má rád chlapcov. Tiež počul od kamaráta S., že sa
mu stalo, že ho O. obťažoval, teda najskôr ho v obchode opil a potom sa v aute zobudil so stiahnutými
nohavicami.

Svedok V. Š. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
obžalovaného pozná, chodil mu pomáhať betónovať podlahy, s partiou aj s H. D.. Pozná ho približne
5 rokov. On H. G. pozná len z počutia, a z čias, keď chodil na ZŠ do J.. Pozná i bratov L.. Na tých
stavebných prácach on nevidel ani H. G., ani L.. O obžalovanom počul, že sa na neho sťažovali. Za
účelom odstránenia rozporov súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol,

že raz alebo dvakrát bol s nimi pomáhať v Z. aj A. S.. S O. má takú skúsenosť, že ho raz opil v obchode
v Z., zavolal ho tam vtedy. On išiel do obchodu za ním, otvoril fľašu karpatského a nalieval. Keď cítil, že
má dosť, tak išiel von pred potraviny a ušiel preč. Svedok vypovedal, že spomínal aj pred chalanmi, keď
sa stretli, teda im hovoril čo sa mu stalo ohľadom O., vtedy tam bol aj S.. Vie, že aj jemu sa stalo niečo
podobné, to sa dozvedel on od neho s tým rozdielom, že ho mal aj chytať.

Svedok H. J. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
obžalovaného pozná už asi 5 rokov. Pomáhal mu pri prácach ako je betónovanie a nakladanie. To
betónovanie sa konalo v Z., betónovali sa podlahy a vypratávala sa stará garáž. Pomáhal mu s H. D. a
H. J. - jeho bratom. Boli tam 6-7 krát. V tom čase tam neboli iné osoby. A. S. sa priamo nezúčastňoval

na prácach , ale bol tam 1-2 razy vyhodiť piesok z auta. Na aktívnych prácach sa nezúčastňoval. Je
možné, že ho ostatní nemuseli vidieť.

Svedok - poškodený E. Z. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že obžalovaného pozná z dediny, zoznámili sa v krčme. Bol to kamarát, keď potreboval niečo

v obchode vyložiť, tak mu bol pomôcť. Bol medzi nimi kamarátsky vzťah. S obžalovaným nezažil nič
neštandardné. K žalovanému skutku uvádzal, že si na to nepamätá. Je pravda, že sa stalo, že bol raz
v krčme a bolo mu zabránené z nej odísť. Nevie prečo tam prišiel, buď mu obžalovaný zavolal, alebo
sa stretli. Tam sa opili, a nechcel ho pustiť domov. Bolo to nadránom. Pili spoločne, boli tam iba oni
dvaja. Nikto nevedel, že ide do tej krčmy. Bol tam minimálne dve hodiny. Požívali alkoholické nápoje,

on a V., pili rovnomerne. Potom už bolo veľa hodín, na druhý deň išiel do školy, chcel odísť. Mamina
určite vedela, že nie je doma. Chcel ísť domov, to bolo ešte v noci, prišiel O. k dverám a povedal mu, že
nechoď nikde, alebo niečo také. Bolo to už dávno, už si to presne nepamätal. O tomto hovoril iba mame.
Potom išiel odtiaľ rovno domov, a hneď to povedal mame. To bolo prvýkrát, ani potom už spolu nepili.
Keď chcel odísť, on išiel k dverám, prišiel k nemu, povedal mu, aby nikam nešiel, že niečo ešte popijú,

že ho odvezie domov. On vybehol pred krčmu a povedal, že nechoď nikde, ostaň ešte. Nedošlo medzi
nimi k žiadnemu fyzickému kontaktu. V roku 2006, keď vypovedal na polícii, si na to myslí, že lepšie
pamätal. Na návrh prokurátorky súd prečítal výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania, kde
poškodený vypovedal, že niekedy cez týždeň spal, zvonil mu mobil, zodvihol ho, ozval sa mu V., že mu
chce niečo povedať. Keď sa ho spýtal, že čo mu chce, povedal mu, že to bude len chvíľočka, že má prísť

na most, ktorý je vedľa Pizzerie v Rudne. On mu povedal, že mu prišla mama a potom súhlasil. On tam
prišiel, čakal ho asi 10 minút, prišiel povedal že sa tu nebudú rozprávať, že sa pôjdu rozprávať do krčmy,
on povedal že nie, lebo sa ponáhľal domov, lebo išiel do školy. Povedal, že to bude len chvíľka, že mu
niečo povie. Na toto tam išiel, sa ho spýtal že či si niečo dá, povedal že nie, že sa ponáhľa, lebo mama
bude stresovať. V. potom vytiahol becherovku, povedal mu, že nech si dá, on mu najprv vravel že nie,

že sa ponáhľa domov, nechcel piť, potom mu povedal, že si má dať aspoň jeden, tento vypil, potom mu
nalial ďalší, ten tiež vypil, nevie koľko ich vypil, bolo toho ale moc a potom ani nevie, čo sa tam dialo, vie
však, že keď mu povedal, že ide domov a povedal mu, že nech mu zavolá zajtra a zberal sa ku dverám,
tak za ním dobehol, zastavil ho tak, že ho chytil za ruku, zamkol dvere do krčmy, potom sa vrátil ku pultu.Pýtal si od neho kľúče, tieto mu nechcel dať, povedal mu, že aby išli spolu do vedľajšej miestnosti za
pultom, tam však nešli, on stále chcel kľúče, na čo on mu nalial ešte asi zo dva poháre. To vypili a potom
povedal, že ide na WC, vyšiel cez vchodové dvere, ktoré si odomkol a nechal ich otvorené, načo on teda

vyšiel rýchlo von a išiel smerom domov, cestou ho znova dobehol. Tu ako schádzal zo schodov z krčmy
ho hneď vlastne chytil a hovoril mu, aby zostal. Ako ho držal za ruku, on sa mu vytrhol, bežal domov. Ešte
videl, že za ním išiel na aute, on však potom zašiel tak, aby tade nemohol autom prejsť. Ako prichádzal
zozadu k domu, videl, že s autom jazdí okolo, teda tam krúži, nemohol ísť domov, takto ho videl asi tri
krát. Potom aj on prešiel popri ňom, išiel domov, zamkol dvere a ostal doma. Na otázky vyšetrovateľa

svedok - poškodený uviedol, že k tejto udalosti došlo cez týždeň koncom roka 2005. Uvedená krčma,
kde ho zaviedol obvinený O. sa nachádza v Rudne, je to krčma vedľa potravín pri zastávke. Keď ho
chytil, on mu pravačkou dával ruku preč, ale aj napriek tomu ho držal, bol silnejší, nevládal mu ruku
odstrčiť. Stlačil mu ju silno a nepodarilo sa mu ju dať preč, počas tohto hovoril, aby ho pustil, ale nepustil
ho. Keď išiel preč, tak on išiel ku dverám, zamkol vchodové dvere, zobral kľúče ku sebe. On vedel, že má
14 rokov. Na otázku od vyšetrovateľa, či počul od V. O. niekedy nejaký návrh smerujúci na jeho osobu,

týkajúci sa sexuálnych návrhov svedok poškodený uviedol, že áno raz , keď bol s ním v Kláštore vyložiť
bedničky, lebo vozil aj chlieb, vtedy boli v Liešnom, v jeho obchode, vtedy mu povedal, či nevie niečo
zohnať, on sa ho spýtal čo, tak mu doslova povedal že telo, on mu vtedy povedal, že s takýmto niečím
nech mu dá pokoj. On tieto jeho slová pochopil dobre, lebo už cestou do Liešna mal narážky, že ako sa
majú chalani, pritom sa mu dotýkal kolena. Potom už teda pochopil jeho slová, či nevie zohnať telo.

Svedok - poškodený V. L. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že si to už nepamätá. Nič mu nehovorí slovné spojenie alkohol, zamknutie skladu.
Obžalovaného V. O. pozná, zoznámil ho s ním brat. V minulosti mu pomáhal, keď ho pozval aj s bratom,
išlo o vykladanie tovaru. Je pravdou, že sa mu stalo, že bol opitý, zaspal a potom sa zobudil a bol

nahý. On si nepamätá, kedy to bolo. Stalo sa to v Z.. Bolo to na obecnom úrade, išlo o priestory, ktoré
využívala obec. Vie, že sa zobudil na toaletných papieroch, do polovice povyzliekaný. Obžalovaný prišiel
na dedinu a povedal mu, že či nejde niečo popiť a tak. Je pravda, že pil alkohol, vie, že to bol tvrdý
alkohol, ale aká značka, to nevie. On nechcel ísť najprv do toho objektu, ale potom ho obžalovaný
viac opil a on ani nevie ako sa na obecný úrad dostal. Obžalovaný ho nenútil, aby tam išiel, išiel tam

dobrovoľne, ale s tým, že nevedel, prečo ho tam volá. On si už potom vôbec nepamätá nič, nevie ako
sa dostal na obecný úrad, zobudil sa až ráno, bol do polovice vyzlečený, obliekol sa a išiel domov. To
je všetko, čo si pamätá. Obžalovaný následne zamkol úrad a odviezol ho domov. Na otázky predsedu
senátu svedok poškodený vypovedal, že má vedomosť o tom, že sa malo niečo stať medzi jeho bratom
E. L. a obžalovaným. Že vraj tam bolo tiež niečo také, ako on, bol sexuálne zneužitý ako on. Bratovi

sa to stalo hneď po ňom a potom mu to brat povedal. Nechcel to povedať nikomu, ani mame, povedal
mu to len jemu. Povedal mu, že bol tiež pod vplyvom alkoholu. On to potom povedal rodičom a oni to
potom začali riešiť. Na návrh prokurátorky súd prečítal výpoveď svedka poškodeného z prípravného
konania , kde vypovedal, že tesne predtým ako V. zavreli, ho znova zavolal pomáhať do obchodu, kde
mu povedal, čo má vyložiť a keď toto urobil, tak prišiel za ním a volal ho dozadu do skladu. Doslovne

vtedy povedal „Poď, urobíme nejakú kokotinu.“ On nechcel ísť, povedal že nie, on ho však chytil na ruky,
stlačil mu ruky a odniesol ho dozadu, do toho skladu. Tam mu núkal alkohol, nalieval i nejakú broskyňovú
vodku, slivovicu a nevie čo ešte. Vypil toho dosť, zaspal a potom sa to stalo. Keď vstal a prebral sa,
tak nemal na sebe žiadne oblečenie a toto ani tam, kde bol nenašiel. On už tam vtedy nebol. Potom sa
vrátil aj s jeho bratom E., jeho zobral autom takého, ako bol domov, kde ho vyložil pri zastávke a on išiel

domov. Spomenul si, že toto bolo niekedy v noci okolo 1 hod., mama už spala. Doma potom zaspal.
Odvtedy s ním už nebol. Na otázky vyšetrovateľa svedok - poškodený uviedol, že ho zozadu zobral
okolo pása, ruky mu takto chytil vpredu a takto ho odniesol do skladu. Dvere na sklade zamkol, tam mu
núkal tú pálenku. On nevie ako dlho tam bol, vie že ho rukami vyzliekal, vyzliekol mu dole sveter, on mu
ho vytrhol z ruky a obliekol si ho naspäť, potom mu dal alkohol, vypil ho veľa a nevie čo sa dialo. Na

otázku vyšetrovateľa akým spôsobom ho zavrel v sklade a ako mu bránil v odchode svedok - poškodený
uviedol, že zamkol dvere, ktoré sú za predajňou a vedú do skladu, potom mu hovoril, aby ho pustil, ale
on vždy povedal, že sa mu chce spať, že čo vymýšľa a tak. Potom zaspal. Na otázku vyšetrovateľa,
či videl kľúč v zámke odpovedal, že ho vytiahol z dverí a mal ho pri sebe. Na otázky predsedu senátu
svedok poškodený udal, že okrem nich dvoch v tom sklade nebol nikto, iba oni dvaja. V tom čase ešte

nemal 18 rokov. Obžalovaný určite vedel koľko má rokov, vedel to od brata, že nemá ešte osemnásť
rokov. V minulosti sa nestalo, že popíjal s obžalovaným, toto bolo prvýkrát, čo s obžalovaným takto pil.
Na otázky obžalovaného svedok poškodený uviedol, že keď chodil na toaletu von, chodil v prítomnosti
obžalovaného, dvere boli zamknuté, obžalovaných ich odomykal.SvedokE.G.pozákonompoučeníapozloženíprísahynahlavnompojednávaníuviedol,žejehosynmal
dosť peňazí, spýtal sa ho odkiaľ ich má a povedal mu, že obžalovaný V. O. ho zneužíva, z krádeží. On to

viac s ním nechcel rozoberať, lebo mal z toho traumu. V súčasnosti je v pohode. Na túto tému sa s ním
už nerozprával. Po výsluchoch na polícii so synom išli k psychiatrovi v MFN Martin. On bol pri výsluchu
svojho syna na polícii. K tým krádežiam, k zneužívaniu malo dôjsť v roku 2006 v júli - v auguste. On sa
na tému toho, čo od neho chcel obžalovaný, aké činnosti, so synom nerozprával, nechcel to rozoberať
do detailov. On sa to dozvedel od syna až keď bol vypočúvaný na polícii. V roku 2006 bol syn viac

utiahnutejší, viac sa bál. Mal iné správanie. Zranenia, modriny si na ňom nevšimol. Trestné oznámenie
podávali na polícii, a dôvod bol sexuálne obťažovania a krádeže. Trestné oznámenie podával v Martine,
nikto nich tam nevolal, išiel spolu so synom. On si už nepamätá, čo uviedol v tom trestnom oznámení.
Trestné oznámenie podával z dôvodu, že keď počul, že obžalovaný chlapca sexuálne obťažoval a mal
13-14 rokov. Vedel to od chlapca, preto boli podať aj trestné oznámenie. Chlapec mu to povedal, asi
týždeň predtým, ako boli podať trestné oznámenie. Povedal mu, že má problémy, že boli niečo kradnúť,

naháňali ich policajti a priznal sa mu aj s tým, že pán O. ho obťažoval. On si už nepamätá na to, či
mu chlapec povedal, kde ho mal obžalovaný obťažovať, ale ak si dobre pamätá, malo to byť niekde
v aute, na poľnej ceste, niekde medzi Laskárom. Chlapec mu povedal, že to bolo jedenkrát, čo ho
obžalovaný obťažoval. Chlapec mu nepopísal, čo mu mal obžalovaný robiť, bol z toho nesvoj, nechcel
sa ho na to pýtať. Jemu to chlapec nepovedal, ale na polícii to chlapec povedal. Jemu povedal, že bol

kradnúť, že ho obžalovaný obťažoval, preto bol podať trestné oznámenie. On svojmu chlapcovi verí.
Nepovedal mu konkrétne ako ho obžalovaný obťažoval. Vie, že čo sa týka auta, malo ísť o terénny džíp,
ale značku nevie. Po prečítaní časti výpovede svedka z prípravného konania za účelom odstránenia
rozporov svedok poškodený uviedol, že je pravda to, čo vypovedal v prípravnom konaní. On si spomína
na toto, toto sa dozvedel od jeho syna na polícii. V období rokov 2005-2006 nemal so synom výchovné

problémy, tie nastali až potom, čo sa to stalo. Prestal chodiť do školy a tak. Vie, že jeho syn kradol aj
s ďalšími, že išlo o viacej skutkov aj pred touto udalosťou. Ďalšie osoby, ktoré so synom kradli vie, že
tam boli L..

Svedkyňa B. E. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedla, že

obžalovaného pozná, má u nich prenajaté priestory, ona je starostkou Obecného úradu v Liešne.
Mená E. L. jej nič nehovorí, E. Z. pozná. Obžalovanému prenajali priestory, a to za účelom prevádzky
potravín. Predajňa potravín pozostávala z jednej miestnosti a skladu, išlo o dve miestnosti. V predajni sa
nachádzala kasa, mraznička, regály, pult, do skladu sa išlo cez predajňu. Nevie sa vyjadriť k rozmerom
skladu a predajne. Čo sa týka predajne, táto mala dvere, boli zabezpečené mrežami. Obžalovanému

priestory na prenájom ponúkli v roku 2002 alebo začiatkom roku 2003, v súčasnosti už obžalovaný
neprevádzkuje potraviny, je tam iný majiteľ. Ona sa nevie vyjadriť k dátumu výpovede, myslí si, že to
mohlo byť v roku 2006, ale s istotou to nevie povedať. Na požiadanie predsedu senátu z jej strany by
nebol problém doručiť súdu fotokópiu výpovede z nájmu. V predajni bola iba jedna stolička, bola to
stolička z umelej hmoty, a to pre starších ľudí, ktorí chodili do predajne.

Znalec J.. E. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že trvá v plnom rozsahu na
záveroch znaleckého posudku č. 2/2007, nemá dôvody ich meniť. U G. konštatoval kapacitu intelektu
v strednom pásme priemeru. Jeho pamäťové funkcie sú primerané tejto úrovni, to je veľmi dôležitá
informácia.Jenepozorný,myslenienedisciplinované,alebezznámokchorobnejluhavosti-pseudológie.

Tu je taký jeden problém, že ten chlapec je silne citovo viazaný na matku, ktorá v tom čase nebola
prítomná. Zistil u neho známky, ktoré nachádzajú u detskej depresie, znížená sebaúcta a disforická
nálada. Disfória je smutná nálada kombinovaná s vyššou agresivitou, mrzutosťou netypickou pre deti.
To je taký mix znakov. Má slabšie vôľové vlastnosti, nevydrží dlho sledovať nejaký cieľ, najmä čo sa týka
školských výkonov. Taká trošku vyššia miera agresivity, čo súvisí s tou disfóriou. To je zhruba všetko.

Nedásadosťdobreodpreparovaťtoponíženie,ktorépodľajehovýpovedímalzažiťatárodinnásituácia,
to sa nedá povedať. Niet prekážok, aby súd osobne vypočul H. G. k udalostiam, ktoré sa mali stať. Nedá
sa tomu vyhnúť, že by to nemalo na neho nejaký vplyv na ďalší vývin, avšak podotýkal, že už mal 15
rokov a oni nedoporučujú k týmto udalostiam vypočúvať skôr deti, ktoré nedovŕšili 15-ty rok veku. On
skúmal aj osoby - E. Z. C. E. L., ani u nich nezistil sklony k luhavosti, ku klamaniu. Čo sa týka záverov

znaleckého posudku u E. L.P., tam je taký slabší intelekt, jeho starší brat je hodne problematický. Čo sa
týkaďalšejosoby-E.Z.,tenmáešteočosinižšíintelektakoE.L.,jetamtakáplytšiacitováväzba,nezistil
žiadne známky psychickej traumatizácie. E. L. proste nemá dobré vzory správania, predsa len starší
brat je istým modelom a ten je dosť problematický. Všeobecne starší brat mohol ovplyvniť konanie E. L.,ako vzor nejakého morálneho správania. Ak v znaleckom posudku uvádzal mnestické schopnosti, ide o
pamäťové schopnosti. Pásmo mentálnej subnormy u jedincov znamená, že tento jedinec má intelekt, IQ
obmedzený v pásme 84-60, to však znamená, že nejde o mentálnu retardáciu, avšak táto populácia je

dosť problematická, z tejto populácie sa regrutuje množstvo páchateľov, hlavne násilnej trestnej činnosti.
Keď vypovedal, že H. G., E. Z. C. E. L. vypovedali o skúsenosti, ktorú reálne zažili, k tomuto záveru
dospel preto, lebo nezistil u týchto osôb známky pseudológie - luhavosti.

Ďalej znalec J.. E. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.3.2014 uviedol, že znalec psychológ

sa vyjadruje k všeobecnej vierohodnosti, či nemá tendencie niečo si vymýšľať, prípadne či jeho pamäť
nie je závažne narušená. Znalec sa k špecifickej vierohodnosti nemôže vyjadrovať. Vzhľadom na tie
výpovede v priebehu 8 rokov, tie výpovede majú určité odchýlky. Avšak pre neho ako znalca, je jedna
vec konštantná. Ten svedok pri cielených otázkach, ktoré sa týkajú predpokladaného skutku, reaguje
silným afektom, negatívnym afektom. Teda takým telesným diskonfortom. K tomu zodpovedá aj jeho
psychologický nález u svedka H. G.. Korešponduje mu to s Roršachovým testom, ktorý korešponduje s

tými afektívnymi prejavmi. Treba zobrať do úvahy aj rodinnú situáciu, tohto vtedy dieťaťa. Išlo o citovo
deprimované dieťa. Ale treba poukázať, vzhľadom k špecifickej téme, mimoriadne intenzívne, vystupuje
do popredia afektívny prejav u tohto svedka v súvislosti s tou témou. Zo štúdia toho spisu dospel k
záveru, že toto sú, resp. boli deti z rozvrátených chudobných rodín s poruchami správania. Pričom sú to
vhodné osoby na všelijaké čierne fušky, na trestnú činnosť a lačné po peniazoch, aj na nejaké sexuálne

zneužívanie. Porovnávaním výpovede svedka H. G. tak z prípravného ako aj z hlavného pojednávania
môže konštatovať, že sú tam rozpory ako je farba auta, miesto a čas skutku. Treba však podotknúť, že
je to 8 rokov, pričom treba brať do úvahy aj celkom obyčajné vymiznutie pamäťovej stopy. Tie detaily sú
menlivé, ale stále tam trvá to obvinenie zo sexuálneho skutku, ktoré je pre neho pôvodné, nie je hrané
zo strany svedka. V jeho schopnostiach nie je odpovedať na otázku, či poškodený G. klamal ohľadom

tých vyhrážok, či sa mu obžalovaný vyhrážal. On bol pri výsluchu poškodeného G. v prípravnom konaní.
Ten chlapec sa príšerne hanbil, nechcel sa s nikým baviť. Bavil sa len s ním. Aj vyšetrovateľ mu dal
väčší priestor. Ten rozpor ohľadom vyhrážania by vedel vysvetliť tým, že vtedy to chcel mať čím skôr za
sebou. Neskôr keď bol už aj väčší, mal od toho odstup.
Na otázky obžalovaného znalec vypovedal, že to čo si prvé všímame na človeku je obrys postavy. Až

následne si všímame tvár človeka, farbu vlasov. Nevie odpovedať na otázku, prečo svedok nevedel
povedať, akú mal obžalovaný farbu vlasov. Na otázku, prečo si svedok všimol farbu auta a nevie
povedať, akú mal obžalovaný farbu vlasov, k tomu odpovedal, že 12-roční chalani si všímajú autá.
Chalani si nevšímajú vlasy osôb. To si všímajú skôr dievčatá. Svedok si zapamätal, že obžalovaný
mal ochlpenie na prirodzení z toho dôvodu, že je to veľmi silný zážitok. Ak sa stal. Silné emocionálne

zážitky spôsobujú disociatívne poruchy najmä pamäti. Môže sa to týkať hociktorého psychologického
procesu. Sú zážitky, ktoré spôsobia trhliny v pamäti. Napríklad z vlastnej skúsenosti, pred 15 rokmi
spadol zo stromu. Mal viacero zlomenín a dodnes nevie, prečo ležal na bruchu. Aj keby prisahal, že
nemal výpadok pamäti. U H. G. vyšetrením zistil, že v dotazníku mu vyšlo skóre pre introvert. Chcel
však podotknúť, že v tomto veku sa nedá spoľahlivo zistiť. Tak ľudovo povedané je extrovert ukecaný

človek, je spoločenský. Introvert je samotár. V psychológii pod introvertom rozumieme človeka s dlhším
a hlbším doznievaním zážitkov. Kdežto extrovert je človek, ktorý je emocionálne plytkejší, ľahšie sa zbaví
nejakého negatívneho, ale aj pozitívneho zážitku. Svedok v takom veku nemusí vedieť popísať, napr.
miestnosť, prevádzku a ako bola vybavená, čo sa tam nachádzalo. Deti sa dopúšťajú veľmi hrubých
skreslení. Nevedel spoľahlivo odpovedať na otázku, či svedok G. bol niekým ovplyvňovaný, ovplyvnení

nejakými ľuďmi. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že človek sa dá ovplyvniť. Pri nejakých sporoch,
najmä o zverení dieťaťa po rozvode, musí znalec zobrať do úvahy a porovnať to vyhlásenie dieťaťa
či korešponduje s emocionálnymi prejavmi, t.j. že nechce byť s ockom. Alebo to vyhlásenie dieťaťa
je sprevádzané nejakým emocionálnym prejavom, či už pozitívnym alebo negatívnym. On čítal správu
pedagóga z Turčianskych Teplíc na H. G.. Dá sa povedať, že bol nespoľahlivý, neposlušný, lajdák. Vo

všeobecnosti sa dá povedať, že ak je dieťa vyspaté a učiteľ ho zaujme prednesenou témou, tak počúva
a dáva pozor. V opačnom prípade neposlúcha. H. G. bol dieťaťom s poruchami správania, čiže učením.
Na H. G. mohli mať vplyv peniaze aj v tomto veku. Čo sa týka skresľovania a zapamätania si údajov
u svedka H. G., môže na to odpovedať len to, že vo všeobecnosti deti skresľujú svoje spomienky. U
svedka H. G., jeho pamäťová kapacita je primeraná jeho inteligencii. Z toho sa dá potom dedukovať,

že si dokáže zapamätať prežité udalosti. Teda inteligencia je limitujúci faktor. Súvis udalostí, kde až po
nejakom čase vieme diferencovanejšie odpovedať, ako tesne po tom zážitku. Inteligencia sa vekom
mení. Svedok H. G. bol najviac citovo rozrušený a to pri otázkach ohľadom konania, ktoré je predmetom
tohto súdu. Nevedel odpovedať, či možno zaradiť aj otázku ohľadne vyhrážania sa svedkovi, medzi túotázku, že nejako citovo reagoval. Pokiaľ si dobre spomínal, téma vyhrážania u svedka nevyvolala veľké
reakcie. Nevedel odpovedať, či otázka vyšetrovateľa ako sa spoznal s obžalovaným a ako na túto otázku
reagoval svedok H. G.. U každého človeka je to iné. Vo všeobecnosti, ak žena bola znásilnená, má obavy

napr. zo všetkých blondiakov, ak páchateľ bol blonďák. Alebo zo všetkých mužov. Je to individuálne.
Ale aj nemusí mať. Nevedel uviesť, či svedok H. G. mal problémy s rozpoznávaním farieb. On ho na to
nevyšetroval. On si myslí, že otec H. G. o týchto veciach nevedel nič. O tých veciach sa dozvedel na
polícii. Prvýkrát sa o tom dozvedel tam na mieste, teda na polícii. Druhá vec je, ako to on mohol skresliť.
Svedok môže prežitú udalosť rôzne interpretovať. Napríklad inak otcovi a inak na súde. Stáva sa to, že

osoba, ktorá prežije traumatický zážitok sa dožaduje stretnutia s tou osobou - páchateľom. Napríklad u
znásilnených žien. Svedok H. G. nemal problém, čo si prečítal, aj sa mu priznal, že ukradol dobošku,
mame 20 korún. V podstate sa priznal k menším a väčším darebáctvam. Chlapci sa v tom veku chvália
svojimi darebáctvami. U H. G. nehovorme o fabulácii. Ako vo všeobecnosti uviedol, deti skresľujú. Deti
v tomto veku môžu skresľovať situácie. Nemôžeme za tých hľadať nejaký motív.
Na otázky predsedu senátu znalec uviedol, že vo všeobecnosti, ak sú nejakí chlapci sexuálne

zneužívaní, o tejto udalosti nerozprávajú, ani nehovoria s najbližšími. Matka a otec, to sú tí poslední
ľudia, ktorým by to povedali.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal znalecký posudok č. 2/2007. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplýva, že znalec dospel k záveru, že H. G., E. Z. a E. L. vypovedali o skúsenosti,

ktorú reálne prežili. Ak sa skutok stal, u maloletého H. G. zanechalo konanie páchateľa trvalé psychické
následky v zmysle depresívnej symptomatiky, ktorá sa v jeho veku prejavuje zníženou iniciatívou,
dysforickou náladou a zníženou sebaúctou.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým

odpis z registra trestov na obžalovaného. Z rozhodnutia Obvodného úradu Martin sp. zn. ObU-MT-
OVVS-2013/08083/40K z 25.09.2013, právoplatným 23.10.2013 na č.l. 432 spisu vyplýva, že tamojší
správny orgán povolil obžalovanému zmenu priezviska - z priezviska O. na priezvisko K.. Z listu
obžalovanéhonač.l.472-478spisuoznačenéakoodvolanianepochybnevyplýva,žeobžalovanýpriznal
že je bisexuálne orientovaný a taktiež priznal, že sa intímne stýkal s V. a E. L. a týmto za tieto „služby“

platil finančné čiastky. Ďalej súd prečítal podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.
zn. 12T/121/2007, najmä obžalobu, rozsudok a uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To 113/2011.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 3-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 12T/121/2007 z 10.6.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 2To/113/2011 z 29.2.2012, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže v

spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, písm. a), ods. 4, písm. e) Tr. zákona a iné, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov a na výkon tohto trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výrokovej časti tohto rozsudku
nepochybne vyplýva, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil spoločne s E. L., nar. X.X.XXXX,
V. L., nar. XX.X.XXXX a aj s vtedy osobou mladšou ako 15 rokov - H. G., nar. XX.XX.XXXX.

Trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa
dopustí ten , kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu.

Zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto

inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a spácha čin na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Tr. zák. dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov,
ak nenadobudla plnoletosť už skôr.

Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje alebo
obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni vo svojom pohybe slobodne rozhodovať.
Bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Dĺžka doby, počas ktorej sa
obmedzuje sloboda nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzovanie počas krátkej doby napríklad
uzavretie v miestnosti alebo v budove znemožnenie pohybu zviazaním končatín, zvieraním v náručí,

bránenie poškodenému vo vystúpení z dopravného prostriedku, uzamknutie dverí auta a podobne.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným spočívajúce vo
výsluchu svedkov - J. Y., E.. U. Š.U., J. P., Š. F., pričom podľa názoru súdu bolo bezpredmetné osobnevypočúvať týchto svedkov k tejto trestnej činnosti, keďže E.. U. Š. bola dozorujúcou prokurátorkou v tejto
veci a podala na obžalovaného obžalobu, J. Y. ako vyšetrovateľ PZ vykonával v danej veci vyšetrovanie,
osoby - Š. F. a J. P. boli príslušníkmi PZ a ani raz sa ich meno nespomína vo výsluchoch všetkých osôb

počas celého vyšetrovania v danej veci. Súd odmietol vykonať aj dôkaz navrhnutý obžalovaným týkajúci
sa oboznámenia sa s rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/154/2002 zo dňa 25.06.2009,
nakoľko tento dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu, keďže sa týka inej osoby ako
obžalovaného a všetkých poškodených. Súd odmietol aj návrh obžalovaného na vykonanie expertízy
ohľadom obrazovozvukového záznamu z výsluchu svedka poškodeného H. G. z prípravného konania,

nakoľkotentonávrhpovažujezanadbytočnýanepodstatnýprerozhodnutie.Súdtaktiežodmietolnávrhy
obhajoby na doplnenie dokazovania spočívajúce v opätovnom výsluchu svedka E. L.. Svedok E. L. bol v
tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní vypočutý, pričom využil svojho práva a odmietol vypovedať,
a preto súd nevidí žiadny dôvod na opätovný výsluch tohto svedka.

Senát okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný

sa dopustil konania uvedeného len v bodoch 2 a 4 predmetnej obžaloby prokurátora. Obž. V. K. , K.. O.,
ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné
znaky

- trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005

(bod 2 obžaloby), nakoľko inému - poškodenému E. Z. bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

- zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. (bod 4 obžaloby),
nakoľko inému - poškodenému V. L. bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a spáchal čin na
chránenej osobe - dieťati, nakoľko poškodený V. L. v čase spáchania zločinu nedovŕšil 18 rok svojho

veku.

Obžalovaný vypovedal, že z predmetných skutkov sa necíti byť vinný. Obrana obžalovaného spočívala v
tom, že všetko je absolútny výmysel, klamstvo, nikdy sa konania, ktoré mu je kladené za vinu nedopúšťal
a jedná sa o výmysel klamárov. K bodu 2 obžaloby sa vyjadril tak, že má poznatok, že Z. bol v tej

dobe u neho v pohostinstve, po záverečnej hodine zamykal vchodové dvere, kľúče ostávali vo dverách
a je možné, alebo si spomenul, že vtedy bol jeden z posledných zákazníkov a z pohostinstva ho skôr
vyhadzovalpreč,akobyhotamzdržiaval.Kbodu4/obžalobyuviedol,žetensatýkaV.L.,dásapovedať,
že je to isté, ako sa vyjadril v bode 1/.

Obranuobžalovanéhovyvracajúsvojimivýpoveďamipredovšetkýmsvedkoviapoškodení- E.Z.C.V.L..
Svedkovia poškodený E. Z. a V. L. aj na hlavnom pojednávaní vypovedali o tom, ako im obmedzil osobnú
slobodu obž. V. O.. Skutočnosť, že v prípravnom konaní sa títo poškodení ku skutkom podrobnejšie
vyjadrili a na hlavnom pojednávaní si na niektoré, podľa názoru súdu nepodstatné skutočnosti ,
už nepamätali, sa dá vysvetliť dlhšou dobou, ktorá uplynula od spáchania skutkov. K vierohodnosti

výpovede svedka poškodeného E. Z. súd poukazuje i záver znaleckého posudku znalca, ktorý uviedol,
že u tohto poškodeného nezistil sklony k luhavosti, ku klamaniu. Vyšetrením tohto poškodeného znalec
dospelkzáveru,žeE.Z.vypovedaloskutočnosti,ktorúreálnezažil.Nepriamojeobžalovanýusvedčený
i výpoveďou svedkyne poškodenej J. L., ktorá vypovedala, že sa jej starší syn V. sa pár krát sťažoval,
že O. ho chcel niekoľkokrát zneužiť, obchytkávať ho. Za jej prítomnosti obžalovanému doslova povedal

jej syn, že v živote s ním nikam nikde nepôjde, lebo je buzerant, úchyl , ktorý sa zmáha na malých
a mladých chlapcov, ktorých môže obťažovať a že on sa mu nedá. Súdu nedá poukázať i na ďalšie
výpovede svedkov - A. S., V. Š., ktorí zhodne uviedli, že aj ich zavolal obžalovaný do obchodu, kde ich
ponúkal a nalieval im alkohol (rovnaký modus operandi ako u poškodených E. Z. a V. L.), pričom svedok
A. S. naviac uviedol, že ho obžalovaný obchytkával.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré vyvracajú obranu obžalovaného a
zároveňhojednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostíusvedčujúzospáchaniadvoch skutkov(skutok
2 a 4 obžaloby prokurátora) uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, takaby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. V. K. nezistil u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcuokolnosť.Nakoľkoobž.V.K.predmetnéskutky /koncomroka2005aaugust2006/spáchal
skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 12T/121/2007 zo dňa
10.06.2011, právoplatným dňa 29.02.2012 /, súd bol povinný obžalovanému prípadne ukladať súhrnný
trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol

aj zločin a tieto trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol povinný obžalovanému
uložiť súhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods. 2
Tr. zák. v znení účinnom od 21.12.2012. Z tohto dôvodu súd obžalovanému nemohol pričítať priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona - spáchanie viac trestných činov, čo vylučuje ustanovenie §
38 ods.1 Tr. zákona, nakoľko tá istá okolnosť- spáchanie dvoch trestných činov - by bola obžalovanému
pričítaná dvakrát. Vzhľadom na vyššie uvedené bol súd povinný obžalovanému ukladať za preukázané

skutky (podľa najprísnejšieho trestného činu - zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. e/ Tr. zák., čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. ) súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov až na 13 rokov a 4
mesiace. Po vyhodnotení zásad ukladania trestu ako i vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchanie
predmetných trestných činov, súd dospel k záveru, že úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 5 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Martin,
sp. zn. 12T/121/2007 zo dňa 10.06.2011, právoplatným dňa 29.02.2012, je dostatočný na nápravu
obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti, a preto súd použil ustanovenie § 44 Tr. zákona a upustil
od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného.

Čo sa týka skutkov, ktoré sa kládli obžalovanému za vinu v podanej obžalobe prokurátora, uvedených
- pod bodom 1 predmetnej obžaloby - trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 a trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a, ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

- pod bodom 3 predmetnej obžaloby - zločin sexuálneho násilia podľa § 200, ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák.,
súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora v týchto skutkoch
z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný vypovedal, že to čo sa píše v bode 1/ obžaloby je absolútny nezmysel. E. L. pozná z Z.
a jedine na čo ho potreboval, to bolo možno 5-7 krát, čo boli u neho vykladať tovar spoločne s jeho
bratomV.L..Vosvojompísomnomodvolanízodňa21.03.2014nač.l.472-478spisuobžalovanýpriznal
dobrovoľný pohlavný styk s E. L., ktorý mu povedal, že už mal 15 rokov. K bodu 3/ obžaloby obžalovaný
uviedol, že G. prvýkrát videl na hlavnom pojednávaní vo veci krádeží, vo veci tunajšieho súdu pod sp.

zn. 12T/121/2007, nič mu ten človek nehovorí, nemal nikdy predtým vedomosť, že by ho niekde videl.
Poškodený E. L. síce svojou výpoveďou z prípravného konania usvedčoval obžalovaného zo spáchania
predmetného skutku, avšak na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje
právo a odmieta v tejto veci vypovedať, a to z dôvodu, že by mohol byť trestne stíhaný. Toto jeho
vyjadrenie podľa názoru súdu vážne spochybňuje jeho výpoveď z prípravného konania a to v tom

zmysle, či jeho výpoveď z prípravného konania tak ako vypovedal je pravdivá, resp. či sa skutok stal
tak ako vypovedal v prípravnom konaní. V dôsledku takéhoto vyjadrenia svedka poškodeného nie je
vylúčené i to, že svedok poškodený E. L. nehovoril pravdu v prípravnom konaní a uvádzal v rozpore so
skutočnosťou okolností za ktorých malo dôjsť ku skutku. Následné súdom vykonané nepriame dôkazy
- najmä výpoveď svedka poškodeného V. L., ktorému sa brat E. L. priznal, že ho obžalovaný zneužil a

záveryznaleckéhoposudku-sícenasvedčujútomu,žeobž.V.K.samoholdopustiťpredmetnéhoskutku
tak ako je uvedený v obžalobe, čo však podľa záveru súdu nepostačuje na uznanie viny obžalovaného.
Dôvodné pochybnosti súdu o tom, či sa stal skutok tak ako je opísaný v bode 1 obžaloby prokurátora
neodstránilo ani písomné vyjadrenie obžalovaného v liste zaslanom krajskému súdu (odvolanie).
Čo sa týka skutku uvedeného pod bodom 3 obžaloby prokurátora, tzv. „korunný“ svedok poškodený

H. G. na hlavnom pojednávaní konanom 16.12.2015 bez zákonného dôvodu odmietol vypovedať
ku skutku, k výpovedi tohto svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní neprimäla ani hrozba
a ani udelenie poriadkovej pokuty. Súd rešpektujúc právny názor krajského súdu prezentovaný v
predmetných uzneseniach, pri svojom rozhodovaní ohľadom predmetného skutku nemohol vziaťdo úvahy výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania (nakoľko tu boli pochybnosti či
výsluch svedka poškodeného v prípravnom konaní bol vykonaný v súlade so zákonom) a taktiež ani
jeho výpoveď z hlavného pojednávania konaného dňa 13.04.2014 ( keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre výsluch svedka poškodeného v neprítomnosti obžalovaného).
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine
o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Vina musí byť
preukázaná bez dôvodných pochybností. Ako súd odôvodňoval vyššie, proti obžalovanému svedčia
len nepriame dôkazy, keďže svedok poškodený E. L. svojím vyhlásením na hlavnom pojednávaní

vážne spochybnil svoju usvedčujúcu výpoveď z prípravného konania a svedok poškodený H. G. taktiež
odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia
súdu nemožno vyvodiť nepochybný záver o tom, že stíhané skutky sa stali, a z tohto dôvodu súd
postupoval v súlade so základnou zásadou trestného konania „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, a tohto oslobodil spod bodov 1 a 3 obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Martin, sp. zn. 2Pv 907/2006 zo dňa 12.09.2007.

Podľa § 288 ods. 1, 3 Tr. por. súd poškodenú J. L., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Z. Č.. XX, okres
V. V. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie, z nasledovných dôvodov.
Poškodená si síce riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody ako zákonná zástupkyňa za obidvoch
svojich vtedy neplnoletých synov - za poškodeného E. a za poškodeného V.. Súd obžalovaného uznal

za vinného zo spáchania skutku voči poškodenému V. L., avšak pre spravodlivé rozhodnutie o nároku
na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo trestné konanie, a z
týchto dôvodov súd poškodenú podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody (voči synovi V.)
odkázal na občianske súdne konanie. Keďže súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora
pre skutok, ktorý mal spáchať voči poškodenému E. L., súd bol povinný podľa § 288 ods. 3 Tr. por.

poškodenú s nárokom na náhradu škody (voči synovi Jakubovi) odkázať na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného E. G., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom L. Č.. XX,
okres V. V. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko poškodený si
sícevčasuplatnilnároknanáhraduškody,avšaksúdoslobodilobžalovanéhospodobžalobyprokurátora

pre skutok, ktorého sa mal dopustiť voči jeho vtedy neplnoletému synovi H. G.. Z tohto dôvodu súd bol
povinný obligatórne poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva

za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.