Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/476/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115228821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:

35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421 so
sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
IČO: 00166073 so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobný návrh zamieta.

II. Žalobca a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu (Okresného súdu Humenné), ktorý zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) vznik škody na strane žalobcu, keď v exekučnej veci nevykazujúcej prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadujúcej si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí 15-
dňovej zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd pritom nerešpektoval právne relevantný exekučný
titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ako rovnocenného exekučného titulu zároveň zakladajúceho
prekážku právoplatne rozhodnutej veci a tým porušil princíp právnej istoty. Žalobca uviedol, že mu

vznikla majetková škoda vo výške 125 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma by
nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov adosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom
pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US

142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30,
III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,00 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, preto si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
sumu 605,- Eur.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, túto žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení vzniesla
procesné námietky a namietala pochybenia žalobcu spočívajúce v zmätočnosti jeho podania. V prvom
rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý v žalobách neuvádza spisové značky
príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.

Žalobca síce uviedol časť dôkazov, predovšetkým odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalovaná
ďalej namietla, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá
vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má

charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným
z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US 211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

3. Podľa názoru žalovanej nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanéej doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli
doručené súdu 27.9.2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr,

pričomzustanovení§15ods.1a§16ods.4zákonač.514/2003Z.z.vyplýva,žepoškodenýsaprávana
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou,
aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca

podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve Ministerstva spravodlivosti SR
nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode vrátane
dokladov preukazujúcich vyčíslenú majetkovú škodu, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie
nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

4. Žalovaná ďalej zdôraznila, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z. je existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K žalobcom namietanému postupu súdu zamietnutím žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné uviesť, že vnútroštátne súdy majú povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu a preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nedodržaní 15-dňovej
lehoty žalovaná uviedla, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota

15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Z pohľadu žalovanej sa 15-dňová lehota týka prípadu, keď súd poverenie vydá. V opačnom prípade
15-dňová lehota neplatí, pretože v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcieideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti
zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku, a v danom prípade táto podmienka
nepochybne splnená nie je. K prieťahom v konaní žalovaná odkázala na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003Z.z. a v kontexte s tým poukázala na to, že žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie US SR. Žalovaná

poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. 1ÚS 16/2002 z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že „pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave, alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy je autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.“ K žalobcom vyčíslenej škode
a nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že uplatnená suma je len hypotetická, nezodpovedá kritériám
vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je teda
vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

5. Záverom žalovaná poukázala na aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s

prihliadnutím na poškodenú osobu, pričom v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení
povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
podnikateľskou činnosťou vytvorené. V poslednom období všetky zložky štátnej moci zamerali svoju
pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany

práv spotrebiteľov podmienila najmä podnikateľská činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu „Európskej komisie“, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Uvedené

má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade
posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom a preto
žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom súdu.
6. Súd vec prejednal v neprítomnosti oboch strán sporu, ktoré neúčasť na súdnom pojednávaní

ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so
žalobou, písomnými stanoviskami strán sporu, spisovým materiálom Okresného súdu Humenné sp.zn.
11C/283/2012, 6Er/792/2009, Okresného súdu Prešov sp.zn. 15C/409/2012, znaleckým posudkom
Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity Bratislava č. 1/2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil:

7. Okresný súd Prešov prejednáva právnu vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Humenné pod
sp.zn. 11C/283/2012 spojená do sp.zn. 11C/281/2012. Na Okresnom súde Prešov vec vedená pod
sp.zn. 15C/409/2012, kde súd rozhodol rozsudkom č.k. 15C/409/2012-54 dňa 30.7.2015 a predmetnú
právnu vec vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti, keďže nedisponoval požadovaným
spisovým materiálom exekučného spisu.

8. Po zabezpečení exekučného spisu sp.zn. 6Er/792/2009 (EX 6866/09) súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na Okresný súd Humenné doručená
17.9.2009 proti povinnej R. B. a výzvou z 22.9.2009 vyzýval súd oprávneného na predloženie
Zmluvy o úvere preukazujúcej exekučný titul. Oprávnený podaním doručeným súdu 18.11.2009 žiadal
informovať o stave konania, súdom požadované nepredložil. Výzvou z 20.11.2009 súd opätovne vyzýval

oprávneného na predloženie úverovej zmluvy, na čo reagoval oprávnený (žalobca) podaním doručeným
súdu 25.1.2010 a Zmluvu o úvere doložil. Okresný súd Humenné rozhodol uznesením dňa 8.2.2010
tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti o vymoženie 0,25 % úroku z omeškania
denne zo sumy 272,87 Eur od 28.11.2008 do zaplatenia zamietol pre neprijateľnú podmienku v zmluve.
Uznesením dňa 22.3.2010 exekučné konanie zastavil. Nad uvedenú sumu bolo poverenie pre súdneho

exekútora vydané, pričom došlo k vymoženiu pohľadávky.
9. Je nepochybné, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá len v časti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, vo zvyšku bolo žiadosti vyhovené. Ďalej je potrebné upriamiť
pozornosť na postup oprávneného v exekučnom konaní, keď sám oprávnený si nedôsledne plnil
povinnosti v zmysle výzvy súdu, čím nepochybne participoval na predĺžení konania.

10. Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode
2 Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdnehokonania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný
znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd
na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v

Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v
exekučných konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a
zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú
škodu pre každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci

však z tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci,
ide o všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci
sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam čo im vôbec neprináleží.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

21. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.2.2002 do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

24. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

25. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

26. Prioritne súd vyhodnocoval vznesenú námietku premlčania žalovanou, proti nároku na náhradu
škody vzniknutom pred 23.04.2009 vo vzťahu k zamietaným žiadostiam o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pred týmto dátumom, avšak v tomto prípade boli všetky rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia až z roku 2010, preto nebolo možné prihliadnuť na vznesenú námietku
premlčania a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

27. Zo znenia zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyplýva, že
zákon ukladá súdu rozhodnúť v 15-dňovej lehote len v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so
zákonom. Naopak, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, nestanovuje žiadnu lehotu na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako k tomu došlo v predmetných

konaniach. Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý
v zmysle § 45 ods. 1,2 cit. zák. umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné
konania, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol

vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, o ktorej už vtedy právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Ďalšou dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského

rozsudku alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1
psím. b/, c/ zákona o rozhodcovskom konaní.28. Vychádzajúc z vysloveného názoru Ústavného súdu SR v uznesení II. ÚS 545/2010-15 zo dňa
09.12.2010 je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie.

29. Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí

predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou
žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu

predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať

nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obťiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za

zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

30. Ďalej k namietaným prieťahom v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zo spisu nevyplýva, že
by v predmetnom exekučnom konaní došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, disciplinárnemu postihu

sudcu v tejto súvislosti, k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Ako na to poukazuje dôvodová správa
k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom

uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v I. stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské
súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR,
jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje,

že konštatovať existenciu prieťahov v súdom konaní sú oprávnené iba zákonom poverené orgány.
Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z
takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výslovne
zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a s účinnosťou od 01.01.2013. Žalobca si tak nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a súdu nepreukázal, kedy a ktorý štátny alebo

súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní. Len na ilustráciu súd
poukazuje na posudzovanie otázky zbytočných prieťahov v rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. US
606/2012 týkajúce sa sťažnosti žalobcu v obdobnej veci, keď žiadosť o vydanie poverenia bola podaná
15.08.2011, súd vyzýval na predloženie rozhodcovskej zmluvy výzvou z 16.04.2012 a tá bola predložená
04.05.2012. Uznesením zo dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, napriek tomu

Ústavný súd vyslovil závery, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva
naprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Poukázalnato,žesťažovateľ(žalobca)podávalžiadosti
o udelenie poverenia hromadne, neprimerane zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a
preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že
o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavné a akceptovateľné.

31. V danej právnej veci má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie konal, úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli
vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Ako už súd uviedol, 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Súd nemal v konaní
preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní, nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako
jeden z predpokladov na vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky zavinením súdu je nesprávne.

32. Pre súd je zarážajúca argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Je predsa
logické, že výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie

alebo ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve
rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu
by skôr nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli
splnené zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a žalobca voči danému uzneseniu

nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke právoplatne
rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, dôsledkom toho
rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi preto nič
nebránilo podať žalobu na súd.

33. Žalobca nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá
je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca sa mohol so svojim nárokom obrátiť na civilný
súd, teda prostredníctvom súdneho rozhodnutia, ktoré by podrobilo prísnej súdnej kontrole samotný
základ uplatneného nároku. V neposlednom rade žalobca by musel súdu jednoznačne preukázať, že

aj v prípade vydania poverenia by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky, čo by preukazoval len
veľmi ťažko. Ani nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval súd za dôvodný, nepostačuje paušálne
vyčíslenie nemajetkovej ujmy stanovené žalobcom, navyše dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy
je potrebné náležite zdôvodniť. V celom rozsahu sa možno stotožniť s vyjadrením žalovanej v tomto
smere. Žalobca dostatočne nezdôvodnil vznik a výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné vyhodnotiť z

hľadiska žalobcu ako právnickej osoby a nie z hľadiska jej spoločníkov. Vyznieva ako paradox ak žalobca
požaduje morálnu ujmu za postup súdu, ktorý rozhodol v súlade s právnymi predpismi chrániacimi
spotrebiteľov, ktoré naopak žalobca porušoval do takej miery, že jeho nekalými praktikami sa zaoberala
aj Európska komisia.

34. Nakoľko neboli splnené základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobnej
pri výkone verejnej moci, ktoré musia byť splnené kumulatívne, keďže predovšetkým nebola splnená
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody a ani samotný vznik škody, resp. ujmy. Je nadbytočné a nepotrebné v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskehosúdnehokonaniaskúmaťexistenciuaprípadnúvýškuškodyanemajetkovej
ujmy pokiaľ nie je splnený už i len jeden predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by
to nemalo vplyv na výsledok súdneho konania. Pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným
titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť nároku od povinného z rozhodcovského rozsudku

ako nulitného aktu v exekučnom konaní a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej
ujmy pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady „na nepráve nemožno stavať právo“.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože dospel k záveru,
že tým, že súd zamietol žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci aj po 15 dňovej lehote,

sa nedopustil nesprávneho úradného postupu a rozhodne nepredstavuje porušenie práva na žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca a žalovaný nemajú
nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov

konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.