Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Novotný

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/528/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313217939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4313217939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: C. C., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. Z., M. XXX/X, občan SR, proti odporcovi: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX, t. č. bytom M. Q. XXA, S. X XJA, S., N. C., občan SR, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/151/2013-143 zo dňa 7.
novembra 2014 - v napadnutých vyhovujúcich častiach a v časti výroku o náhrade trov konania, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach a v časti výroku o

trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 06.09.2013 domáhala od odporcu príspevku na
výživu rozvedenej manželky od 01.08.2013 vo výške 200,- Eur mesačne dôvodiac tým, že na čas po
rozvodeúčastníkovbolimaloletédetipochádzajúcezichmanželstvazverenédojejosobnejstarostlivosti
a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu oboch detí. Jej príjem, keďže je na materskej dovolenke,
prestavuje rodičovský príspevok. Spolu s deťmi, ktoré majú zdravotné problémy, žije v spoločnej

domácnosti so svojou matkou, keďže zo svojho príjmu nie je schopná hradiť svoje základné potreby.

Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou
50,- Eur mesačne počnúc dňom 06.09.2013 vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Zaostalé výživné za čas od 06.09.2013 do 07.11.2014 určil vo výške 689,84 Eur, ktoré zaviazal odporcu

zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom
01.01.2015 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 72 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č.
36/2005 Z.z.), ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky bol čiastočne dôvodne podaný.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 12C/67/2011-81
zo dňa 05.06.2012, (právoplatným dňa 13.06.2012), bolo manželstvo účastníkov rozvedené, súd na
čas po rozvode schválil dohodu rodičov ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať navýživu maloletej K. sumou 80,-Eur mesačne a na maloletého A. sumou 70,-Eur mesačne. Z výpovede
účastníkov konania v konaní sp. zn. 12C/67/2011 mal za preukázané, že v manželstve medzi
účastníkmi od začiatku vznikali vážne problémy, navrhovateľka uviedla, že odporca sa k nej nevhodne

správal, fyzicky ju napadol počas tehotenstva, v januári 2011 nadviazal známosť s inou ženou. Odporca
uvádzal, že medzi účastníkmi boli konflikty, hádky, obaja mali rozdielne povahové vlastnosti, názory
na spoločný život. Mal za preukázané, že navrhovateľka bola v období od 04.05.2011 do 04.05.2014
poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur, neskôr vo výške 203,20 Eur do 31.05.2014,
poberala prídavok na dve deti vo výške 46,20 Eur. Od 04.05.2011 je evidovaná ako občan starajúci sa o

dieťado6rokov,nepoberážiadnesociálnedávky,anipríspevky.Navrhovateľkaspolusmaloletýmideťmi
žije v trojizbovom byte svojej matky, s ktorou vedie spoločnú domácnosť. Matka navrhovateľky poberá
starobný dôchodok vo výške 546,90 Eur mesačne. Navrhovateľka má zvýšené výdavky v súvislosti
so zdravotným stavom oboch detí. Odporca bol v období od 17.09.2012 do 03.03.2013 evidovaný na
príslušnom úrade práce, bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce v stanovenom termíne.
V období od 23.04.2013 do 01.07.2013 pracoval vo firme Stavmont Levice s.r.o., v skúšobnej dobe s

ním bol skončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa a za rozhodné obdobie dosiahol netto
príjem 815,73 Eur. Od 28.07.2014 pracuje v zahraničí podľa dohody o príležitostnej práci, kde dosahuje
hodinovú sadzbu 6,31 libier brutto, má mesačné náklady na podnájom 150,- libier.
Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že návrh navrhovateľky bol
dôvodne podaný, pretože nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov, z ktorých by bola schopná

zabezpečiť svoje najnevyhnutnejšie výdavky na stravu, ako aj ďalšie nevyhnutné životné náklady.
Poukázal tiež na nepriaznivý zdravotný stav oboch maloletých detí, s ktorými má navrhovateľka zvýšené
náklady, keďže je na predĺženej materskej dovolenke s maloletým A. v súvislosti s jeho zdravotným
stavom, pričom aktuálne nemá žiadny príjem. Pri určení rozhodnej doby a výšky príspevku na výživu
navrhovateľky zo strany odporcu súd ďalej dospel k záveru, že i keď odporca bol v čase podania návrhu

bez pracovného pomeru /v tom čase žil v Anglicku a nepracoval/, odporca súdu nepreukázal, že bez
svojho zavinenia si nevedel nájsť prácu, resp. že si ju aktívne hľadal s prihliadnutím na jeho vek, vek,
zárobkovéschopnosti,možnosti,vzdelanie. Dôvodiltiežtým,žeposlednýpracovnýpomerbolukončený
zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe a odporca bol vyradený z evidencie príslušného úradu
práce z vlastnej viny, keď naviac sám vo výpovedi uviedol, že jednu ponúkanú prácu odmietol z dôvodu,

že by musel dochádzať do práce autobusom, ktoré vyššie uvedené okolnosti na strane odporcu súd
prvého stupňa vyhodnotil tak, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, príjmu. Súd
prvého stupňa neprihliadol ako na dôvodné na výdavky otca v súvislosti s finančným podporovaním jeho
priateľky. S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval návrh navrhovateľky za dôvodný až od
podania návrhu a len vo výške 50,- Eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Zaostalé výživné za čas

od 06.09.20113 do 31.10.2014 určil vo výške 689,84 Eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných
splátkach ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len
OSP/ tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol rozsudok súdu v napadnutej

vyhovujúcej časti zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že je v zlej
finančnej situácii. Uviedol, že vzťah s navrhovateľkou je v rozpore s dobrými mravmi, preto nie je dôvod,
aby na ňu prispieval. Má vedomosť, že navrhovateľka žije s partnerom už viac ako rok, preto nie je
povinný živiť navrhovateľku, ak sa vie postarať sama o seba, keďže má byt, auto, teda je samostatná.
Jeho životná úroveň je v tejto chvíli nižšia než u navrhovateľky.

Navrhovateľka sa vyjadrila k podanému odvolaniu. Uviedla, že nemá žiadneho partnera, keďže s
odporcom mali cirkevný sobáš a ona je hlboko veriaca katolíčka. Od rozvodu žije s deťmi v byte matky,
vedie spoločnú domácnosť s matkou. Predmetný byt, ako aj osobné auto patria do osobného vlastníctva
jej matky. Uviedla, že jej príjem je momentálne nižší ako v čase podania návrhu, keďže poberá náhradné

výživné na deti a rodinné prídavky.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / § 10 ods. 1 OSP / preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 (postupom podľa §
214 ods. 2 a § 156 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné v napadnutých častiach

podľa § 219 OSP ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.Podľa § 72 ods. 1 Zák. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné priznať oprávnenej osobe, ktorá nie je schopná
sa samostatne živiť, či už zo subjektívnych skutočností (najmä zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia,

jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu osobnej starostlivosti o rodinu a
deti) alebo objektívnych skutočností (osobná starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa,
ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho
dennú starostlivosť v danom mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste
zodpovedajúceho jeho fyzickým alebo duševným schopnostiam) na strane oprávneného. Schopnosť

bývalého manžela samostatne sa živiť sa neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych
zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Miera nároku na príspevok je daná
primeranosťou, nie nutnosťou výživy tak, aby z príspevku boli uhrádzané rôzne náklady, ktoré slúžia na
uspokojovanie životných potrieb oprávneného, v závislosti od jeho veku, zdravotného stavu, životného
štýlu a ďalších potrieb. Zmyslom príspevku je zabezpečiť rozvedenému manželovi, ktorý z nejakého

dôvodu nie je schopný sám sa živiť životnú úroveň, ktorá bude aspoň podobná životnej úrovni počas
trvania manželstva.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav
vo veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s §
219 ods. 2 OSP.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka ako oprávnená osoba nebola
v rozhodnom období schopná samostatne sa živiť z objektívneho dôvodu a to z dôvodu osobnej
starostlivosti o maloletého syna A., nar. XX.XX.XXXX do troch rokov veku a následne aj po troch
rokoch jeho veku z dôvodu, že jeho zdravotný stav si vyžadoval nepretržitú opateru navrhovateľky. Od

31.05.2014, dokedy poberala rodičovský príspevok, nemala žiadny príjem. Náhradné výživné a rodinné
prídavkyktorépoberalanaobedeti,boliurčenénavýživumaloletýchdetí.Navrhovateľkaspoukazomna
jej príjem - rodičovský príspevok v čase od podania návrhu do 31.05.2014 a s poukazom na skutočnosť,
že v období od 31.05.2014 do rozhodnutia súdu prvého stupňa nemala žiadny príjem, i s prihliadnutím
na majetkové pomery navrhovateľky /nemajetnosť navrhovateľky/ bola nesporne výživou odkázaná na

odporcu v rozhodnom období. Je nesporné, že k dohode bývalých manželov o poskytovaní príspevku
nedošlo. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol i potiaľ, pokiaľ tiež vo veci zohľadnil schopnosti,
možnosti, ako aj majetkového pomery odporcu, ktoré umožňovali poskytovať odporcovi príspevok na
výživu navrhovateľky v rozhodnom období a v určenej výške, aj s prihliadnutím na vyživovacie povinnosti
odporcu k dvom maloletým deťom. V danej právnej veci bol daný dôvod u odporcu postupovať podľa §

75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, vzhľadom na nezodpovedný postoj odporcu k zabezpečovaniu
si príjmu zo závislej činnosti a bolo potom potrebné vychádzať z toho, čo je možné, aby objektívne
zarobil s ohľadom na jeho vek, kvalifikáciu, odbornosť, zdravotný stav, teda bolo potrebné vychádzať
z príjmu odporcu, ktorý by dosahoval z pracovného pomeru, ktorý mu mohol byť zabezpečený cestoupríslušného úradu práce v roku 2013, pokiaľ by nebol pre nespoluprácu vyradený v marci 2013. Súd
prvého stupňa vecne správne rozhodol i potiaľ, pokiaľ následne aj počas pobytu odporcu v zahraničí,
jednak v období kedy nepracoval, ako aj v období od uzatvorenia dohody o príležitostnej práci zo dňa

28.07.2014 až do rozhodnutia súdu vo veci, s poukazom na vyššie uvedené dôvody vychádzal z
možného, potencionálneho príjmu odporcu, teda nielen z toho, čo skutočne zarobil, ale čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, kvalifikáciu, odbornosť, zdravotný stav.
Súd prvého stupňa správne zohľadnil pri určení miery nároku na príspevok na výživu jeho primeranosť
tak, aby z príspevku na výživu mohla navrhovateľka uhrádzať náklady na uspokojovanie svojich

základných životných potrieb a ďalších potrieb.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol i potiaľ, pokiaľ obligatórne skúmal príčiny rozvratu
manželstva z pohľadu § 72 ods. 2 Zákona o rodine, za ktorých by bolo priznanie príspevku na výživu
rozvedenej manželky v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ skúmal podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine
prípadnú existenciu okolností, za ktorých by bol dôvod na zamietnutie návrhu a pokiaľ na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takéto príčiny a okolnosti v konaní neboli preukázané.

Na základe vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a náhradu

trov odvolacieho konania úspešnej navrhovateľke nepriznal, pretože jej žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.