Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209424
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX,
L., Š. N. T. I., o zaplatenie 2055,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 20 eur z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2055,96 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2055,96 eur od 16.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 25.05.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., D..T.. ( ďalej
len „ Zmluva“) s tým, že žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 eur a bol
povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. V zmysle zmluvne dohodnutých

podmienok správca do 5 pracovných dní po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi
informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis
transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty
a čerpaním so splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje
informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.
Reklamovanie transakcie nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto

splátky. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov
a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného
bankou v súvislosti s poistením . Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi
vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou,
prípadne v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si
neplnilsvojepovinnostivyplývajúcemuzozmluvyajehoplatobnúdisciplínusanepodariloobnoviťanipo
viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.08.2015 nový

výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek
a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady
žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2055,96 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ
neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 2055,96 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiťsvoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
31.07.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.08.2015 a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z
omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.08.2015 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 30.05.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti uplatnenej istiny vo výške 20 eur z
dôvodu, že žalovaný po podaní návrhu na začatie konania uhradil dňa 10.05.2016 sumu vo výške 20 eur
a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2035,96 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2055,96 eur od 16.08.2015 do 10.05.2016, zo sumy 2035,96

eur od 11.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným podaním
žalobcu obsahujúcim čiastočne späťvzatie a zistil nasledovný skutkový stav:

Žiadenzúčastníkovsanapojednávanienedostavil.Právnyzástupcažalobcuospravedlnilsvojuneúčasť
s tým, že zároveň požiadal, aby v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na skutkový a právny
stav veci rozhodol na základe predložených dôkazov, bez osobnej účasti sporných strán.

Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie.

V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd
uznesením zo dňa 16.02.2016 č.k. 7C/341/2015-32 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpil

ako nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.

Podľa predložených listín žalovaný požiadal spoločnosť L. Ú. P., D..T.., o aktiváciu pôžičkovej karty
Quatro, v ktorej mu bol schválený úverový rámec 900 eur a dojednaná pevná mesačná splátka 30 eur.

Podľa čl. V žiadosti, žalovaný za podmienky, že nižšie v tomto odseku neodmietol poistenie, súhlasí s
tým, že banka v jeho prospech uzatvorila poistenie jeho schopnosti splácať úverové splátky v zmysle
A) Základného súboru poistenia podľa Rámcovej zmluvy o poistení č.L. uzatvorenej medzi bankou a
Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. s tým, že zároveň vyhlásil, že sa pred podpisom tejto žiadosti oboznámil
s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie revolvingových úverov zo dňa 18.06.2007

uvedených na internetovej stránke www.cardif.sk a dostupný v sídle poisťovateľa
a vyjadruje s nimi svoj súhlas.

V zmysle čl. VI bod 4 žiadosti obsahuje vyhlásenie, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s a)
Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať,

b) s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V čl. VI. bod 12. žiadosti bolo uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto
žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty L., D..T.. vydávanej v spolupráci

s Consumer Finance Holding. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými
je vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky, Cenník a
Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro na meno žalovaného súd zistil, že žalovaný výberom z bankomatu,

ako aj platbou predmetnou kartou vyčerpal celkovo sumu 1167,41 eur, pričom celkovo uhradil sumu
1330 eur. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu boli účtované žalovanému
aj rôzne poplatky a úroky.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť

návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podaním zo dňa 30.05.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 20 eur, preto súd
v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže

byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať
spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov ( § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľských
úveroch ).

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. A. P. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania tak ako to uviedol aj právny zástupca
žalobcu vo svojom podaní zaplatenie sumy 2035,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 2055,96 eur od 16.08.2015 do 10.05.2016, zo sumy 2035,96 eur od 11.05.2016 do
zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.05.2009 ( dátum kedy
bola žiadosť podpísaná pôvodným žalobcom) zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v rámci úverového rámca, pričom
v predmetnej zmluve bol dojednaný schválený úverový rámec a povinná mesačná splátka. Žalovaný

finančné prostriedky čerpal prostredníctvom kreditnej karty.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak žalobca percentuálnu mieru nákladov nemohol

určiť, potom v zmysle ust. § 3 ods. 6 cit. zák. bol povinný spotrebiteľa informovať nielen o výške
úverového limitu, ale aj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. Žalobca však v danom prípade
nepreukázal, že žalovaného ako spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná
zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 4

ods. 4 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedené. Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 cit. zák., a to najmä údaje o výške úroku, ročnej percentuálnej
miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj
o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 30 eur. Na druhej strane žiadosti v časti
ďalšie užívateľské informácie sa nachádza Indikatívny výpočet RPMN a s tým, že „za predpokladu“, že
klientovi bola schválená ročná úroková sadzba 22,80% a klient použije kartu na nákup tovaru v hodnote

55 eur a na výber v hotovosti v hodnote 25 eur, pričom splatí zostatok vo výške 81,36 eur by RPMN
predstavovala 14,65%, avšak neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe a RPMN vzťahujúcej sa na schválený
úverový rámec v predmetnej zmluve, ktorý bol 900 eur.

Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je

v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a
takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
(RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia.Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má
totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto
zákonnúpovinnosťvzmluveospotrebiteľskomúvereuviesťúdajovýškeúrokovapoplatkov.Atopriamo

v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené. Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže výška úroku
a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že zmluva o vydaní kreditnej karty neobsahovala podstatné
náležitosti ako to vyžadoval v tom čase účinný zákon o spotrebiteľských úveroch a to úrokovú sadzbu
a ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá absencia je spojená so sankciou straty práva na úroky a
poplatky, teda úver sa považuje a bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške úverového
rámca 900 eur, ktoré prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť pri mesačnej splátke 30 eur. Z výpisu z
pôžičkovej karty je zrejmé, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 1167,41 eur a uhradil sumu 1330 eur.
Keďže žalovaný uhradil viac ako vyčerpal, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka dojednania poistenia v časti V. žiadosti s názvom Úverové poistenie ( poistenie schopnosti
splácať) súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá
ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný mal v prípade,
že neodmietne poistenie súhlasiť s tým, že banka v jeho prospech uzatvorila poistenie splácať úverové

splátky v zmysle A) základného súboru poistenia podľa Rámcovej zmluvy o poistení, pričom dojednané
poistné predstavovalo 1,92% zo štandardnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne
došlo k dojednaniu poistenia, keďže nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia,
prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s
uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle časti V. žiadosti, podľa ktorej vyhlásil, že sa pred podpisom

žiadosti oboznámil s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie revolvingových úverov.
Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd
poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako
bolo uvedené v časti V. žiadosti bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu

možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti. Takto
žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci štandardnej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Súd
pri tomto dojednaní mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou

zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd má za to, že žalovaný mal vo veci plný úspech a to aj napriek tomu, že žalobca zobral žalobu v
časti sumy 20 eur späť z dôvodu úhrady žalovaným po podaní žaloby ( čo by inak predstavovalo úspech
žalobcu), nakoľko má za to, že žalobcov nárok nebol dôvodný a žalobu by súd zamietol v celom rozsahu.
Keďže si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu

náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.