Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213582
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215213582.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava,IČO:36432105,zastúpenéhoJUDr.VeronikouKubrikovou,PhD.,advokátkou,Martinčekova
13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: P. L., nar. XX.
XX. XXXX, D. XX/X, P., o vymoženie sumy 2.086,42 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania
vo výške 106,12 eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 233,92 eur a trov

exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/1094/2015 a u súdnej exekútorky
Mgr. Jany Virličovej (r. Sitášovej), Vajnorská 100/A, Bratislava pod sp. zn. Ex 7963/15, o odvolaní
oprávneného zo dňa 08. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. októbra 2015
č. k. 10Er/1094/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 06. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31. 12. 2014, ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 188/2006 Z. z. Uviedol, že v predmetnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 08. 2012 Stálym rozhodcovským

súdu zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodcami JUDr. Helenou
Markovičovou,JUDr.MarcelomHudákomaMgr.ŠtefanomJakabom,podsp.zn.BW-A/0112/0185,ktorý
bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2016 č. 2049814606.

Súd prvého stupňa skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná,
pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd preskúmal aj zmluvu o úvere zo dňa 31. 10.
2006 č. 2049814606, ako aj Obchodné podmienky Poštovej banky, a.s., pre úver, kde v článku 9.

Prechodné a záverečné ustanovenia v bode 9.2. je uvedené: " Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípadenedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. IČO: 35 862
882 (RAM), podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia
s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je
Bratislava. "

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o
individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré

by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by
svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať
zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne
dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade
nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je

v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné
po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného

rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,
pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci

teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj
premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, žeexekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním

dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona.
Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. §

153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil
povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu

povinného, svojím konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak
motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom
na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec

vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP

potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03.
2015, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej doručený návrh oprávneného zo dňa 30. 03. 2015

na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 2.086,42 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 08. 2012 Stálym
rozhodcovským súdu zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodcami
JUDr. Helenou Markovičovou, JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Štefanom Jakabom, pod sp. zn. BW-
A/0112/0185, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 09. 2012 a vykonateľnosť dňa 28. 09. 2012.

Následne súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová (r. Sitášová) podaním zo dňa 10. 06. 2015 požiadala
príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu. Dňa 28. 10. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté
uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 10. 06. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.

decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnejpodmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24. 08. 2012 Stálym rozhodcovským súdu zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou,
JUDr. Marcelom Hudákom a Mgr. Štefanom Jakabom, pod sp. zn. BW-A/0112/0185, o vydanie ktorého
požiadal žalobca - spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený),
na základe zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2006, uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom

konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 2.655,51 eur (80.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť
veriteľovi v 60 mesačných splátkach po 68,78 eur (2.072,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov
20,74 %. Súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006), v ktorých je v
článku 9.2 obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma

návrh PB (predchodca oprávneného) na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa vl. č. 3157/B (RAM)
podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že

toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“.

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci

spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006)
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2006 a tento právny vzťah
teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobunarozhodcovskomsúde.Spoukazomnauvedenépotomtrebapovažovaťrozhodcovskúdoložku

uvedenú v obchodných podmienkach pre úver (verzia 2/2006) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej
zmluvyoúverezodňa31.10.2006bezohľadunajejformuazneniezaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým

mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne
odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná

podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach pre
úver (verzia 2/2006) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2006 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky
nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom
konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú
právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na
zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 31. 10. 2006, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
jej uzavretia, resp. za typovú zmluvu podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky

pre úver (verzia 2/2006), v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa
správneposúdilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pretožespotrebiteľ(vexekučnomkonanípovinný)
nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/
Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t.
j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom uznesení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.