Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7800899901
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7800899901.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu R.. W. Q., L., L. XX, proti žalovaným 1) W.. M. M., L., W. N.
XXXX/XX F. X) W. Q., L., V.Á. XXXX/XX, o zaplatenie 995,82 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
6C/849/2000-401 z 20.12.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu o zaplatenie 995,81 € s 15 % úrokom z omeškania
od 24.8.1999 do zaplatenia zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa § 151 ods.3 O. s. p.
V odôvodnení rozsudku, o. i., reprodukoval časť odôvodnenia svojho (zrušeného) rozsudku
6C/849/2000-57 z 29.4.2004, konkrétne odsek na str.1 a prvý a druhý odsek na str.2. Podotkol, že
rozsudkom z 29.4.2004 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal

existenciuprávnerelevantnejzmluvyoobstaranívecialebosprostredkovateľskejzmluvy,žeprotitomuto
rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a, že odvolací súd po preskúmaní rozsudku a
konania, ktoré mu predchádzalo, jeho rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uviedol, čo mu
odvolací súd uložil a, čo žalovaní tvrdili vo včas podanom odpore, proti vo veci vydanému platobnému
rozkazu, ktorým zaviazal žalovaných „k zaplateniu“ 30 000 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od
24.8.1999 žalobcovi. Vymenoval listiny, ktoré žalobca k žalobe pripojil a dôkazné prostriedky, ktorými

vo veci vykonal dokazovanie [výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov V.. L. Q., R.. W. Z., L. Š., O.
Š., L. B. F. W. F., kúpnou zmluvou zo 16.7.1999 uzavretou medzi SLOVREAL spol. s r.o. a žalobcom,
oboznámením sa s potvrdením OR PZ - Okresného dopravného inšpektorátu Rožňava o vykonaní
zmeny držiteľa motorového vozidla (ďalej len vozidlo) EČ L. XXX F. 23.8.1999, zákazkovým listom z
20.8.1999, písomným prehlásením L.. Š. z 20.5.2009, vyžiadaním správ od OR PZ, ODI v Rožňave,
žiadosťou o vykonaní zmeny - odhlásenie vozidla a žiadosťou o zaevidovanie vozidla z 23.8.1999,

vyžiadaním správy od Allianz - SP a.s.] a reprodukoval podstatnú časť výpovede žalobcu a žalovaných
a svedka V.. L.. Q. na súdnom pojednávaní (31.10.2000 - zápisnica na č.l.13 p. v.-15 p. v.), svedkov
R.. W.. Z. pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava II 30.9.2002 (zápisnica na č.l.34-34 p. v.),
L.. Š., vypočutého na pojednávaní 7.12.2005 (zápisnica na č.l.90-94), O.. Š., W. L.. Š. F. L.. B. na
pojednávaní 27.11.2011 (zápisnica na č.l.304-306) a W.. F. na pojednávaní 16.9.2011 (zápisnica na
č.l.347-348), ako aj podstatný obsah písomného prehlásenia, doručeného mu 20.5.2009 svedkom L.. Š..

Uviedol, čo vyplýva z kúpnej zmluvy zo 16.7.1999 uzavretej medzi SLOVREAL spol. s r.o. a žalobcom,
zo zákazkového listu bez čísla opečiatkovaného pečiatkou servisu, z potvrdenia OR PZ ODI Rožňava
zo 7.8.2000 a z prvopisov žiadostí o odhlásenie predmetného vozidla podpísaného žalobcom a žiadosti
o zaevidovania vozidla „podaného a podpísaného“ L.. Š. z 23.8.1999. Citujúc znenie § 774 a § 775
veta pred bodkočiarkou O. z. konštatoval, že predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda obstaranie
uzavretia zmluvy pre záujemcu, ktoré môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý

chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že sprostredkovateľ spolupôsobí pri prerokúvaní veci a pripraví
uzavretie zmluvy, že sprostredkovateľ v žiadnom prípade neuzatvára zmluvu vo vlastnom mene, žezáujemca uzatvára zmluvu sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, že pojmovým znakom tejto zmluvy
je okrem sprostredkovania uzavretia zmluvy uvedeným spôsobom aj to, že sa dostaví výsledok a
to pričinením sprostredkovateľa. Dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané

uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, ani uzavretie inej zmluvy, nakoľko
žalovaní uzavretie akejkoľvek zmluvy so žalobcom popierali a popierali aj to, že by žalobcovi sľúbili
akúkoľvek odmenu za predmetné vozidlo, že zhodnými tvrdeniami účastníkov konania bolo preukázané,
že žalovaní boli spolu so žalobcom 2 x v Bratislave, stretli sa s konateľom predávajúceho - SLOVREAL
spol. s r.o., R.. Z., teda prostredníctvom žalobcu mali možnosť uzavrieť zmluvu vo vlastnom mene, k

čomu nedošlo a, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom vozidla na základe kúpnej zmluvy uzavretej
16.7.1999 a predmetné vozidlo 23.8.1999 prepísal v evidencii motorových vozidiel na L.. Š.. Čo sa
týka tvrdenia žalobcu, že splnil dohodu uzavretú so žalovanými, pretože ním nadobudnuté vozidlo
odovzdal žalovanému v 2.rade tým, že ho odstavil v autoservise patriaceho otcovi žalovaného v 2.rade,
o čom žalovaný v 2.rade mu vystavil zákazkový list z 20.8.1999, uviedol, že týmto listinným dôkazom,
neúplne vyplneným zákazkovým listom zo strany žalovaného v 2.rade, nepovažoval za preukázané

odovzdanie vozidla žalovanému v 2.rade, že zákazkový list bol vystavený iba fiktívne, že na základe
tohto zákazkového listu k žiadnej oprave nedošlo a nikto z účastníkov nezaplatil vyčíslenú cenu opravy
vozidla, že 23.8.1999 vozidlo bolo pristavené na Okresné riaditeľstvo PZ, ODI za účelom vykonania
ohliadky tohto vozidla v súvislosti s prepisom tohto vozidla na L.. Š., pričom z dokazovania nevyplýva,
že by vozidlo pristavili žalovaní. Svedeckú výpoveď L.. Š. nepovažoval za pravdivú a „vieryhodnú“

ohľadom kúpy vozidla, pretože v ústnej výpovedi na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v 2.rade
7.12.2005 vypovedal, že vozidlo mu ponúkal na kúpu žalovaný v 2.rade, od ktorého aj kúpil vozidlo
a ktorému vyplatil kúpnu cenu, na zaplatenie ktorej mu peniaze požičal otec, t. č. už neb., avšak o
požičaní peňazí mala vedomosť jeho matka, pričom výšku kúpnej ceny nevedel uviesť a o niekoľko
rokov neskôr, písomným vyjadrením z 20.5.2009 uviedol, že mení svoju výpoveď tak, že vozidlo kúpil

od žalobcu, ktorému vyplatil kúpnu cenu vo výške približne 100 000 Sk, že svedka opakovane nebolo
možné vypočuť, pretože sa nachádza v zahraničí a miesto jeho pobytu v zahraničí nebolo zistené
ani prostredníctvom jeho matky ani prostredníctvom účastníkov konania, že O.. Š. - W. L.. Š. nemala
vedomosť o tom, že jej syn vlastnil predmetné vozidlo a nepotvrdila ani požičanie peňazí na kúpu
auta synovi, že ani výpoveďou svedka L.. B. nebolo preukázané, že žalovaní nakladali s vozidlom ako

vlastným, pretože svedok mal vedomosť o kúpe vozidla L.. Š. B. T. L.. Š., teda priamo nebol svedkom
uzavretiaprípadnejústnejkúpnejzmluvymedzižalovanýmv2.radeaL..Š.,žežalobcaneoznačilprávne
relevantný dôkaz na to, že medzi ním a žalovanými došlo k dohode o odmene za sprostredkovanie a o
výške odmeny, že pri uzavretí ústnej dohody o odmene za sprostredkovanie okrem účastníkov konania
nebol nikto prítomný, že existenciu tejto dohody žalobca preukazoval svedkami, ktorí boli prítomní

iba keď žiadal vyplatenie 30 000 Sk od žalovaného v 1.rade, avšak neboli prítomní pri ním tvrdenom
uzatváraní dohody o odmene za sprostredkovanie, že svedok V.. Q. potvrdil iba to, že žalovaný odmietol
žalobcovi zaplatiť 30 000 Sk a žalobcov nárok na túto odmenu neuznával, že aj svedok R.. Z. mal
informácie o dohode o odmene a výške odmeny za sprostredkovanie iba od žalobcu, pričom pred týmto
svedkom ani pri svojich návštevách v Bratislave žalovaní nepotvrdili, že vozidlo bude následne nimi

od žalobcu kupované, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenie o dohode o odmene vo
výške 30 000 Sk nevedel preukázať, preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Napokon uviedol, že
o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa § 151 ods.3
O. s. p.
Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním a uviedol, že ako občan vyhlasuje, že má voči

žalovaným nárok na zaplatenie odmeny 995,82 € (30 000 Sk) z dôvodu splnenia svojej časti dohody,
ktorá medzi nimi bola ústne uzavretá, že ako občan nerozumiem tomu, že ani po vyše 10 rokov
trvajúcemu súdnemu konaniu súd nedal za dosť jeho právu, a práve naopak, toto právo poprel
prostredníctvom pre neho úplne nezrozumiteľnej konštrukcie výkladu právnych predpisov, že ako občan
je sklamaný z realizácie idey právneho štátu, ku ktorej sa náš štát hlási, keď súd rozhodol na základe

klamstiev žalovaných, že medzi ním a žalovanými neexistuje sporná (nejasná) vec, existuje len reálne
nesplnená časť dohody žalovaných voči nemu, že konanie žalovaných pred súdom nie je o určení, ktorá
strana má pravdu a právo, konanie žalovaných pred súdom je o vyhýbaní sa splniť si svoj záväzok zo
zmluvy a súd im v tom pomohol a, že len z dôvodu presviedčania osobami znalými práva podáva toto
odvolanie, ktoré mu pomohli naformulovať a pripraviť: Toto odvolanie proti rozsudku podáva z dôvodu,

že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. Krajský súd (ďalej len KS) v Košiciach uznesením
14Co/243/04-80 z 30.6.2005, ktorým rozhodoval o jeho odvolaní voči rozsudku súdu 6C/849/2000 z
29.4.2004, rozsudok súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a súdu uložil povinnosť dôsledne objasniťnasledovné skutočnosti: 1. či opravy vykonané na základe zákazkového listu z 20.8.1999 v Autoservise
GyenesRožňavauhradilon(žalobca),2.napodnetkohokúpilautoL..Š.,3.komuavakejvýškevyplácal
L.. Š. kúpnu cenu auta, 4. s kým sa L.. Š. dohodol o zmene držiteľa vozidla na dopravnom inšpektoráte

a kto bol pri tejto zmene prítomný za účelom zistenia, či sa on (žalobca) od kúpy vozidla skutočne
správal ako jeho vlastník alebo išlo o formálnu kúpu od Slovreal, s.r.o. a s autom nakladali žalovaní ako
s vlastným až do okamihu zmeny držiteľa na L.. Š.. - Zo svedeckej výpovede L.. B. vyplýva, že sám
nadobúdateľ auta L.. Š. mu povedal, že auto kúpil od žalovaného Ad 2). - Aj svedok L.. Š. pred súdom
vypovedal, že ohľadom kúpy auta ho kontaktoval žalovaný Ad 2), s ním absolvoval skúšobnú jazdu a

dohodoval podmienky kúpy a spolu boli aj pri prihlasovaní auta na neho na dopravnom inšpektoráte. -
Svedok V.. Q. vypovedal, že žalovaný Ad 1) mu (žalobcovi) povedal, že za kradnuté auto mu nebude
platiť žiadnych 30 000 Sk (995,82 €), z čoho jednoznačne vyplýva nejaký vzťah žalovaných k autu. -
Svedok R.. Z. vo svojej výpovedi uviedol: „...s určitosťou viem povedať, že mot. vozidlo však žalobca
nešoféroval. Viedol ho nejaký blonďák, neviem či to bol Miro alebo Stano.“. (blonďák je žalovaný Ad 1) -
pozn. žalobcu). - Vystavenie zákazkového listu z 20.8.1999 žalovaným Ad 2) potvrdil samotný žalovaný

Ad 2) a súd má túto skutočnosť za preukázanú. Zákazkový list je neúplný (chýba č. zákazkového listu a
dátum vydania), vystavený je tak mimo riadnu evidenciu. Vystavil ho žalovaný Ad 2) ako neoprávnená
osoba, pričom sa podpísal inak ako obvykle. „V tejto súvislosti podotýkam, že ja nie som majiteľom
Autoservisu. Ním je môj otec ...Je pravdou, že ja som použil pečiatku jeho autoservisu a som sa podpísal
na tento zákazkový list, ja som pečiatku otca použil bez jeho vedomia, taktiež aj formulár zákazkového

listu.“ [prednes na pojednávaní, na ktorom vypovedal svedok V.. Q. (na zápisnici nie je uvedený dátum)].
Je ničím nepodložené a ťažko uveriteľné, že žalovaný Ad 2) takto konal z nezištných dôvodov („ja som
napožiadaniežalobcuakobývaléhospolužiakavyhotovilvlastneibaakodôkaznato,ževakomrozsahu
a v akej hodnote sú potrebné opravy na vozidle“ [prednes na pojednávaní, na ktorom vypovedal svedok
V.. Q. (na zápisnici nie je uvedený dátum)]) a vystavil tak svojho otca - prevádzkovateľa autoservisu

riziku z postihov z tohto neoprávneného prevzatia auta. Pokiaľ by mu (žalobcovi) žalovaný Ad 2) chcel
nezištne pomôcť a spísať pre neho potrebné opravy, na tento účel by stačil čistý zoznam nevyhnutných
opráv s uvedením ceny bez pečiatky autoservisu, podpisu a nie na formulári zákazkového listu. Navyše
nebolo v jeho (žalobcovom) záujme žiadať o vystavenie predmetného zákazkového listu, neexistuje
žiaden dôvod na jeho strane, prečo by o to mal žiadať. Pokiaľ by aj mal úmysel zistiť technický stav

auta, ako tvrdí žalovaný Ad 2), neurobil by to po vyše 1 mesiaci po prevzatí auta. Účelom zákazkového
listu je najmä potvrdenie o odovzdaní auta do servisu a táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z
tohto zákazkového listu. Preukazuje to absencia podpisov na spodku listu o odovzdaní vozidla späť
majiteľovi. Podpis žalovaného Ad 2), pričom je bez významu, či ide o jeho vlastný podpis alebo nie,
nakoľko vystavenie listu potvrdil, potvrdzuje prevzatie auta ním (je vyplnené pole „DÁTUM PREVZATIA

STROJA“). Žalovaní tak museli pristaviť auto pred dopravný inšpektorát pri vykonaní jeho prihlásenia
na R. Štefana už o 3 dni (23.8.1999) a nie on (žalobca). Vyjadrenie žalovaného Ad 2) o tom, že on
(žalobca) auto nenechal v servise [prednes na pojednávaní, na ktorom vypovedal svedok V.. Q. (na
zápisnici nie je uvedený dátum)] nie je ničím podložené, naopak, týmto listinným dôkazom vyvrátené.
Pokiaľ by, po nezištnej pomoci žalovaného Ad 2), spočívajúcej v určení potrebných opráv na aute,

následne s autom odišiel, prečo by žalovaný Ad 2) potvrdzoval prevzatie auta? Neexistuje dôvod, pre
ktorý by mal požadovať od žalovaného Ad 2) potvrdenie prevzatie auta. Takýto dôvod existoval jedine
na strane žalovaných, a to pre prípad preukázania sa oprávnenosťou auto používať pred policajtmi pri
cestnej kontrole. Na samotné určenie potrebných opráv na aute tak, ako to vyplýva zo zákazkového
listu, musel žalovaný Ad 2) vynaložiť dostatok času a svojej technickej zručnosti a zrejme aj použiť

príslušné prístroje, ktoré pri svojej práci používal jeho otec. Je nepredstaviteľné, že to všetko žalovaný
Ad 2) urobil ako priateľskú výpomoc pre neho (žalobcu). Táto teória žalovaného Ad 2) je o to viac
nepravdepodobná, zmätočná a neakceptovateľná, že sám žalovaný Ad 2) v zákazkovom liste potvrdil
dokonca už vykonanie niektorých prác: olej motorový - vymenený! za 3 400 Sk (112,86 €) - riadok
1; hadica na vodu - vymenená! za 600 Sk (19,92 €) - riadok 4. Teda žalovaný Ad 2) musel vykonať

tieto opravy na svoje náklady, nakoľko do účtovníctva tieto príjmy ísť nemohli pre neriadne prevzatia
auta („Keby išlo o riadne odovzdanie vozidla žalobcom do opravy, boli by vyplnené všetky údaje na
zákazkovom liste, podľa účtovnej evidencie, ktorú vedie môj otec ohľadom svojho podnikania.“ [prednes
na pojednávaní, na ktorom vypovedal svedok V.. Q. (na zápisnici nie je uvedený dátum)] a nikdy v
konaní sa žalovaný Ad 2) ani len nevyjadril, že by tieto náklady znášal on (žalobca). Žalovaný Ad 1):

„- na požiadanie žalobcu som v deň druhej návštevy v Bratislave, keďže žalobca auto prihlasoval v
evidencii DIPZSR v Rožňave vyplnil tento formulár ...Týmto ako som už skôr v konaní uviedol sa moja
pomoc žalobcovi skončila a viac som vo veci nekonal.“ [vyjadrenie žalovaného Ad 1) v liste z 2.8.2008].
Žalovaný Ad 2): „...sme 2 x vycestovali spolu so žalobcom a žalovaným W.. M. do Bratislavy za účelompomoci kúpy tohto vozidla pre žalobcu. Mojou úlohou bolo dohliadnuť na technický stav tohto vozidla.
Moja pomoc sa týmto skončila a viac som nekonal v tejto veci.“ [vyjadrenie žalovaného Ad 2) v liste
z 10.7.2008]. Neoprávnené vystavenie zákazkového listu v tejto podobe žalovaným Ad 2) a uvedené

výpovede svedkov spochybňujú a vyvracajú pravdivosť tvrdení žalovaných o ich nezištnej pomoci jemu
(žalobcovi), ktorá sa kúpou auta mala skončiť a potvrdzujú opak, a to, že žalovaní nakladali s autom ako
so svojím vlastným. Je to preukázané najmä vykonaním uvedených prác na aute na svoje náklady, čo je
prejavom nakladania s autom ako so svojím. Súd skutočnosť, či sa od kúpy vozidla skutočne správal ako
jeho vlastník alebo išlo o formálnu kúpu od Slovreal, s.r.o. a s autom nakladali žalovaní ako s vlastným

až do okamihu zmeny držiteľa na R. Štefana, objasnil nasledovne: „Žalobca sa stal výlučným vlastníkom
motorového vozidla (ďalej len vozidlo; poznámka odvolacieho súdu) na základe kúpnej zmluvy uzavretej
16.7.1999 a predmetné vozidlo 23.8.1999 prepísal v evidencii vozidiel na R. Štefana.“; „Týmto listinným
dôkazom, neúplne vyplneným zákazkovým listom zo strany žalovaného v 2.rade, súd nepovažoval za
preukázané odovzdanie vozidla žalovanému v 2.rade.“. Súd v tejto otázke teda neúplne zistil skutkový
stav, v podstate ho ani nezisťoval, keď vychádzal len z predložených listín a neskúmal skutočnosti v ich

vzájomnej súvislosti a na základe takto nezisteného stavu veci v rozpore s § 153 O. s. p. rozhodol. Ide
o skutočnosť, na ktorú poukázal KS v Košiciach, keď v uznesení 14Co/243/04-80 z 30.6.2005 uviedol:
„Obrana žalovaných v tomto smere, že žalobca ich len požiadal o pomoc pri kúpe vozidla a z toho
dôvodu s ním navštívili Bratislavu, čím ich pomoc žalobcovi v tejto veci skončila je nepresvedčivá a to
tým viac, že v priebehu konania už uznali aj ďalšiu „pomoc“ žalobcovi, napr., že žalovaný v 1.rade bol

prítomný pri zaevidovaní vozidla na okresnom dopravnom inšpektoráte a žalobcovi vyplnil formulár, ktorý
žalobca len podpísal.“. On (žalobca) s autom disponoval len v rozsahu pokynov daných mu žalovanými:
1. prenechal auto do užívania žalovaným od momentu jeho prevzatia od predávajúceho, 2. 20.8.1999
podpísal odovzdanie auta do Autoservisu Gyenes a 3. 23.8.1999 podpísal žiadosť o odhlásenie auta z
evidencie vozidiel DI PZ v Rožňave, ktorú vyplnili žalovaní a kde bola uvedená nimi určená osoba ako

budúci vlastník/držiteľ - L.. Š.). Toto je skutočný stav veci a súd na základe vykonaných dôkazov mohol a
mal v nadväznosti na povinnosť podľa § 132 O. s. p. k týmto skutkovým zisteniam dospieť. Disponovanie
s vozidlom žalovaným Ad 2) preukazuje aj následné konanie s vozidlom, keď bolo vozidlo na základe
výpovede L.. Š. opravované v tom istom servise, v ktorom žalovaný Ad 2) vozidlo od neho (žalobcu)
prevzal 20.8.1999 („Je pravdou, že potom, ako som vozidlo kúpil od Gyenesa, ja som s ním mal haváriu,

poškodil som pravý bok vozidla, bolo to opravované práve žalovaným ad 2/ Gyenesom“ [vyjadrenie
L.. Š., zápisnica zo 7.12.2005] a potom prepísané z L.. Š. I. W.. F.Ú., ktorá v tom čase tvorila pár so
žalovaným Ad 2), čo je preukázateľné spoločnou fotografiou („Na výzvu sudkyne, žalovaný v 2.rade
pristupuje k sudkyni a nahliada do spisu, do fotografií nachádzajúcich sa na č.l.368-374. K fotografii na
č.l.368 uvádza, že na tejto fotografii sa nachádza on, okrem ďalších osôb a po ľavej strane sa nachádza

svedkyňa W.. F.“, [zápisnica z 2.12.2011] a zároveň návrhom na predvolanie V.. O. Y., obyvateľ obce
Gemerská Poloma, odkiaľ W.. F. pochádza [v jeho (žalobcovom) písomnom vyjadrení zo 7.7.2011].
II. Nesprávnym skutkovým zistením súdu je ďalej to, že - podľa súdu - nebola medzi ním (žalobcom)
na jednej strane a žalovanými na strane druhej uzavretá sprostredkovateľská alebo akákoľvek iná
zmluva, ktorej predmetom by bolo nakladanie s autom, čo by bolo titulom pre faktické ovládania auta

žalovanými tak, ak je to uvedené v bode I. tohto odvolania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
medzi stranami ohľadom predmetného vozidla musel existovať určitý vzťah: - účasť žalovaných pri
kúpe vozidla, t.j. spoločná cesta z Rožňavy do Bratislavy a späť, a to 2 x autom žalovaných (ich
vyjadrenia), - neoprávnené prevzatie auta žalovaným Ad 2) do autoservisu patriaceho t. č. jeho otcovi a
vystavenie zákazkového listu z 20.8.1999, - ponuka na odkúpenie auta pre L.. Š. (nadobúdateľa auta)

od žalovaného Ad 2) (výpoveď samotného L.. Š. ako svedka na pojednávaní 7.12.2005), - žalovaný
Ad 1) auto považoval za kradnuté a z toho titulu mu (žalobcovi) nepatrí žiadna odmena (výpoveď
svedka V.. Q.). Riadnym hodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na predmet
vzťahu (t. č. luxusné auto) mal súd dôjsť k zisteniu, že sporové strany určitým spôsobom participujú
na získaní majetkového prospechu z auta, a teda sú navzájom v nejakom zmluvnom vzťahu. Táto

otázka je súčasne nesprávnym právnym posúdením veci, keď súd v rozsudku vymenúva pojmové
znaky sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 a n. O. z. a uvádza, že tieto naplnené neboli, pričom
vzťah medzi stranami ďalej neskúmal a považuje ho za neexistujúci. Už v podanej žalobe a neskôr
aj ďalšími podaniami uviedol, že medzi stranami bola pôvodne dohodnutá sprostredkovateľská zmluva
[on (žalobca) obstará uzavretie zmluvy medzi nimi a predávajúcim], ale táto bola neskôr zmenená tak,

že vlastníctvo k autu prevedie na jedného z nich alebo nimi určenú osobu, k čomu aj došlo a vozidlo
bolo prihlásené do evidencie motorových vozidiel na Dl PZ na osobu určenú žalovanými, ktorá sa takto
stala držiteľom vozidla. Súd pochybil, keď striktne posudzoval splnenie náležitostí sprostredkovateľskej
zmluvyanezaoberalsaskúmaním,činebolinaplnenéznakyinéhotypuzmluvyuzavretejmedzistranamina základe jeho (žalobcovej) špecifikácie a vykonaného dokazovania. Medzi stranami existoval zmluvný
vzťah, kde na jednej strane bol jeho záväzok sprostredkovať kúpu auta pre žalovaných, resp. previesť
vlastníctvo k nemu na nimi určenú osobu a ich záväzok za to zaplatiť mu odmenu 30 000 Sk (995,82

€). Prepísaním auta na L.. Š. svoj zmluvný záväzok splnil. Žalovaní mu uviedli, že odmenu mu vyplatia
ihneď po tomto predaji z takto získaných peňazí, k čomu však do dňa vyhotovenia odvolania nedošlo.
Výšku odmeny preukazuje svedeckou výpoveďou V.. Q. a na preukázanie toho navrhol aj ďalších 3
svedkov zúčastnených predmetného rozhovoru medzi ním a žalovaným Ad 1) na kúpalisku v r.2000.
III. Nesprávne skutkové zistenia súdu, tak ako je to popísané, sú dôsledkom hodnotenia dôkazov v

intenciách tendenčných a ničím nepodložených vyjadrení žalovaných a bezdôvodným neprihliadaním
na svedecké výpovede. Uviedol niektoré vyjadrenia žalovaných, ktoré preukazujú ich nedobromyseľné
konanie voči jeho nároku: - Žalovaní sa vyjadrili, že mal auto od predávajúceho kúpiť nie za 0,03 € (1
Sk), ale za kúpnu cenu 7 634,60 € (230 000 Sk), [vyjadrenie žalovaného Ad 1) v liste z 2.8.2008]. Ide o
tvrdenie v rozpore s písomnou kúpnou zmluvou, pričom symbolickú kúpnu cenu potvrdil aj predávajúci
R.. Z.F. vo svojej svedeckej výpovedi. Pokiaľ by toto tvrdenie žalovaných bolo pravdivé, je nelogické,

prečo by auto predával L.. Š. za sumu približne 3 319,39 € (100 000 Sk). - „V celom rozsahu je
nepravdivá aj výpoveď svedka L.. Q. o mojich výrokoch v areáli kúpaliska.“ [vyjadrenie žalovaného Ad
1) v liste z 2.8.2008]. Žalovaný Ad 1) bol účastný pri výpovedi svedka na pojednávaní. Na svedka nemal
žiadne otázky a k jeho výpovedi sa nevyjadril. Svedok je ochotný sa opätovne zúčastniť výsluchu a
vypovedať. - prepis vozidla na inú osobu, ktorú mal urobiť pre žalovaných bola dohodnutá za odplatu.

To žalovaný Ad. l) nespochybnil, len sa snažil vyhnúť tejto povinnosti z dôvodu, že ide o kradnuté
auto, tak ako to vyplýva zo svedeckej výpovede V.. Q.. Tento dôvod je v danom súdnom konaní bez
právnej relevancie, lebo ak mal žalovaný Ad. l) podozrenie, že auto pochádza z tr. činnosti, mal to
oznámiť príslušným orgánom činným v tr. konaní. Tým, že to neurobil spáchal sám tr. čin skutkovej
podstaty „neoznámenia tr. činu“, čo ako absolvent právnickej fakulty vedel, resp. vedieť mal. - „S týmto

(autom) sa vracal aj domov, on šoféroval. Ja som nesedel v tomto novom vozidle, keď po kúpe auta
sme cestovali domov. Sedel som v druhom mot. vozidle, s ktorým sme išli do Bratislavy po nové
auto.“ [vyjadrenie žalovaného Ad 2) na pojednávaní 16.9.2011]. - „Žalobca riadil toto vozidlo až do
Rožňavy.“[vyjadreniežalovanéhoAd1)napojednávaní,naktoromvypovedalsvedokV..Q.(nazápisnici
nie je uvedený dátum)]. Je nepravdepodobné, priečiace sa zdravej logike, aby žalovaný Ad 2), ako

vyučený automechanik a človek, ktorý sa venuje autám a má blízky vzťah k autám, by toto v tom čase
luxusné auto nechcel ani vyskúšať a nešoféroval ho. Svedok R.. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že po odovzdaní auta ho šoféroval žalovaný Ad 1). IV. Nedobromyseľnosť obrany žalovaných proti
žalobe preukazuje aj list svedka L.. Š. z 20.5.2009 adresovaný súdu, ktorým svoju svedeckú výpoveď
zo 7.12.2005 zmenil tak, že auto nekupoval od žalovaného Ad 2), ale od neho (žalobcu) za kúpnu

cenu približne 100 000 Sk. Svedok bezdôvodne, z vlastnej iniciatívy, zaslal súdu uvedené vyhlásenie,
na ktoré by súd pre jeho silnú účelovosť nemal vôbec prihliadať. Silná účelovosť tohto listu priťažiť
mu (žalobcovi) a pomôcť žalovaným spočíva v a) pôvode listu - rád by (žalobca) poznať tú vnútornú
subjektívnu silu, ktorá svedka primäla k tomu, aby daný list vôbec napísal a súdu odoslal, b) obsahu
listu, keď svedok vyvracia svoju ústnu výpoveď prednesenú na súde pod hrozbou tr. stíhania tak, že on

(žalobca) disponoval s autom a c) čase napísania listu - svedok nemohol vedieť, že po 3,5 roku toto
súdne konanie ešte nie je ukončené, dokonca, že stále prebieha dokazovanie na prvom stupni, resp.
mu (žalobcovi) je neznámy dôvod pre ktorý by si svedok L.. Š. túto informáciu mal zisťovať. Dáva súdu
na vedomie, že medzi svedkom R. Štefanom a žalovaným Ad 1) je blízky priateľský vzťah, čo preukázal
fotografiami stiahnutými z internetu - z verejne dostupnej stránky sociálnej siete „Facebook“, na ktorých

sú obaja spoločne zachytení. Z hľadiska odhadu veku osôb na fotkách je ľahko identifikovateľné, že
fotografie boli vyhotovené v priebehu posledných pár rokov. Rovnako je jasne identifikovateľné miesto,
kde boli fotografie vyhotovené - Daytona Beach, USA, kde sa obaja v r.2009-2011 zdržiavali. Len pre
úplnosť dodáva, že ihneď po predložení týchto fotiek súdu, boli tieto na internete svedkom vymazané,
resp. sa stali pre neho (žalobcu) nesprístupniteľné. Podal oznámenie o podozrení zo spáchania tr.

činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Tr. zák. na podozrivého L.. Š. za jeho druhú
písomnú výpoveď v tomto konaní. V. Súd nesprávne nariadil vykonanie znaleckého dokazovania a to
tým, že nariadil „písmo znalecké dokazovanie za účelom preverenia pravosti písma na ktoromkoľvek
z dokladov, nachádzajúcich sa na DI PZ v Rožňave ohľadom prepisovania tohto vozidla zo žalobcu
na neho (L.. Š., zápisnica zo 7.12.2005)“. V konečnom dôsledku bola predmetom skúmania listina -

prihláška auta do evidencie vozidiel na nového držiteľa L.. Š. a skúmaním sa preukázalo, že listinu
vyplňoval a podpisoval sám L.. Š.. Táto listina v konaní nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže túto
mohol podať sám iba v prípade, že predtým bolo vozidlo riadne odhlásené z neho (žalobcu) s uvedením
mena nového majiteľa/držiteľa auta alebo L.. Š. disponoval kúpnou zmluvou. V oboch prípadoch bymusel byť dokument, ktorým sa vozidlo odhlásilo z evidencie alebo kúpna zmluva, podpísané pôvodným
vlastníkom/držiteľom, teda ním (žalobcom). Napriek viacerým upozorneniam z jeho (žalobcovej) strany
súd nepovažoval za potrebné venovať pozornosť práve dokumentom, ktorými sa vozidlo prihlásilo na

neho (žalobcu) a odhlásilo z neho (žalobcu), čím nesprávne vyhodnotil skutkovú podstatu a to fakt, ktoré
osoby sa zúčastnili týchto úkonov a kto jednotlivé tlačivá vypisoval a podpisoval. Trval na tom, že tlačivo,
ktorým bolo vozidlo prihlásené a odhlásené z jeho osoby nevyplňoval on, ale urobili to žalovaní. Tlačivo
o prihlásení vozidla vyplnil žalovaný Ad 1), čo on sám potvrdil a tlačivo, ktorým bolo vozidlo odhlásené
tiež vyplnili žalovaní. VI. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok zmeniť tak, že žalovaným sa ukladá

povinnosť zaplatiť mu spoločne 995,82 € s prísl. a priznáva sa mu náhrada trov konania.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§
206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p., t. j., že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podradiť i pod

odvolací dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221
ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie (§ 219)

rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav, preto rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby, podľa § 221 ods.1 písm. f),h),ods.2 O.
s. p., zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z uvedeného ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným

spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je

preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorýchsatoktoréskutkovézistenierobí.Podľaustálenejsúdnejpraxerozhodnutieniejepreskúmateľné
predovšetkýmvprípade,žezjehoodôvodnenianevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery
v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii

odôvodnenia nevyplývajú.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré
z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť
zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá § 132 O. s. p., lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne

ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým
záverom, je zrejmý nesúlad. Ak určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych
dôkazov, pre záver o jej preukázaní, je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou
mierou pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa
iný skutkový záver, než ku ktorému súd prvého stupňa dospel, avšak postačuje, že s veľkou mierou

pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných možných záverov, vedú.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Obidva žalobcom uplatnené, i do úvahy prichádzajúci odvolací dôvod, sú dané.
Súd zistil, že zákazkový list bol vystavený iba fiktívne a, že na základe tohto zákazkového listu k žiadnej

oprave nedošlo, avšak nijako nevyhodnotil skutočnosť, že v zákazkovom liste sa výslovne uvádza, že
bol vymenený motorový olej a bola vymenená hadica na vodu a nezaoberal sa ani tým, kto za túto opravu
zaplatil, iba uzavrel, že nikto z účastníkov nezaplatil vyčíslenú cenu opravy vozidla, t. j. sumu 85 200 Sk.
SvedeckúvýpoveďL..Š.ohľadomkúpyvozidlanepovažovalzapravdivúavierohodnú,avšakanislovom
nevysvetlil, z akého dôvodu neuveril tejto svedeckej výpovedi, ale za preukázané považoval skutočnosti

uvedené v písomnom vyjadrení svedka z 20.5.2009.
Čo sa týka záveru, že svedkyňa O.. Š. nemala vedomosť o tom, že jej syn vlastnil predmetné vozidlo
a nepotvrdila ani požičanie peňazí na kúpu auta synovi, súd nevzal do úvahy a nevyhodnotil celú jej
výpoveď, konkrétne, že syn asi pred 10 rokmi nežil s nimi v spoločnej domácnosti, že možno v tom
období kupoval nejaké vozidlo, že sa nepamätá, žeby by mu oni - rodičia dávali peniaze na kúpu vozidla

a nevie o tom, žeby jej manžel sám zo svojich výlučných prostriedkov dával synovi peniaze na kúpu
auta a, že podľa jej názoru jej syn nemohol našetriť z vlastného príjmu na kúpu vozidla. Tiež nevysvetlil
z akého dôvodu sa pýtal svedkyne, či jej syn mal možnosť našetriť sumu 200 000 Sk až 300 000 Sk,
keď už mu bolo známe vyjadrenie svedka L.. Š. z 20.5.2009, v ktorom spomína kúpnu cenu vo výške
približne 100 000 Sk.

Žalobca v podaniach (vyjadreniach) z 24.9.2008 (č.l.168-169), z 5.5.2011 (č.l.284-286), zo 7.7.2011
(č.l.327-329) a 6.10.2011 (č.l.366-367) sa podrobne vyjadroval k vykonaným dôkazom a uvádzal
skutočnosti na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku, avšak súd ich vôbec nevyhodnotil.
So zreteľom na uvedené musel byť preto urobený záver, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je rozsudok

nepreskúmateľný.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava),Čl.36 ods.1Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej
len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania,
v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred
súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie

odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť
posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd opätovne vyhodnotí (v súlade s uvedenými zásadami) vykonané dôkazy, vyrovná
sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, najmä zo skutočnosťami uvedenými v
podaniach (vyjadreniach) žalobcu z 24.9.2008 (č.l.168-169), z 5.5.2011 (č.l.284-286), zo 7.7.2011
(č.l.327-329) a 6.10.2011 (č.l.366-367), ako aj v odvolaní a znova rozhodne a rozhodnutie odôvodní

tak, aby bolo preskúmateľné.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru.

Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky
(uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.
O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú

aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.