Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898586
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4203898586.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich
Paľko, s. r .o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: U. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. XXXX/XX, o vymoženie sumy 258,91 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 15. januára 2014, č. k.
10Er/300/2003-33, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie
exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa,

P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. 10Er/300/2003 EX 2238/03 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil
p o t v r d z u j e .

III. Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútor. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so
sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. 10Er/36/2004 EX 152/04 vyhlásil za neprípustnú a konanie
(správne exekúciu) zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 103 OSP, § § 41 ods. 2, § 57 ods. 1
písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Konštatoval,

že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica č. N 202/2003, NZ 37670/2003 spísaná notárom
JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 17.05.2003. Poukázal na to, že predmetná notárska
zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej
zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého ako splnomocnený zástupca
povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom Mgr. Tomáš
Kušnír splnomocnil na podpísanie notárskej zápisnice advokátskeho koncipienta Mgr. Bruna Žlnaya.

Podľa názoru súdu takto spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako
na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že najdôležitejšou
náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože
tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu, pričom daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení
a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Okrem toho poukázal na

to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice
bolo obsiahnuté už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosťovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy, v dôsledku čoho sa už podpisom
zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a
svojho záväzku. Takýmto konaním oprávneného bola podľa názoru súdu povinnému odňatá možnosť

ovplyvniťobsahnotárskejzápisnice,ajkeďprávejehoúčasť,uznaniedlhuasúhlassjejvykonateľnosťou
robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ak neexistuje
notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čím je daný dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto
súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

konanie (správne exekúciu) zastavil . Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie ponechal na
samostatné rozhodnutie po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd mu odňal možnosť
konať pred súdom, pretože neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému)

viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym
otázkam,nastolenýmsamotnýmsúdomvsúvislostisneprijateľnosťouzmluvnejpodmienky.Namietal,že
nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť
súdne konanie. Mal za to, že exekučné konanie je tak poznačené závažnými procesnými nedostatkami.
Podľa názoru oprávneného všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne

schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť
poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak
notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so

zákonom a dobrými mravmi. Namietal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia
zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti
individuálne určeným adresátom, je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom
právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného
platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd

musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o
jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom

opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení.
Okrem toho udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať
za neprijateľnú podmienku. Navyše mal za to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
v platnom znení odvolať. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal

notársku zápisnicu dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený
vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil,
pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. V závere konštatoval, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia
na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene

postoja súdu.

3. Oprávnený v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť
a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery

všetkýchsubjektovprávavprávnyporiadok.Spoukazomnaustanovenie §109ods.1písm.c)OSPačl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie
predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a
na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? a 2) je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnostireálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ? Ďalej s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru
Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „ Má sa tvrdenie o tom, že sa od

vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky
po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto
podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto
podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po
tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú ?“

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu vedenú súdnym
exekútoromJUDr.ĽubomíromPekárom,Exekútorský úradsosídlomŠaľa,P.Pázmaňa49/3,podsp.zn.
10Er/300/2003 EX 2238/03 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, je potrebné podľa § 387 ods. 1

CSPakovecnesprávnepotvrdiť.Predmetomodvolaciehokonaniaboloposúdeniesprávnostiuznesenia
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto
zastavil. Výrokom, ktorým súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal,
pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora exekučný poriadok nepripúšťa možnosť
podať odvolanie. Napokon ani dôvody odvolania podaného oprávneným v tejto veci nesmerovali voči

tomu výroku súdneho rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým

poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 15.01.2014 t. j. ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému
bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 11.12.2015, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku a

Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky

proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

8. S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného v odvolaní na prerušenie konania sa odvolací

súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 162 ods. 1
písm. b), c) CSP . Vychádzajúc z ust. § 9a ods. 1 CSP podľa ktorého , ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5
Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 162 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP odvolací súd návrhy

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania
sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného
pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že namajetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne

predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia
predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako
nedôvodné zamietnuť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný

poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,

kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa§41ods.2Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomdo31.08.2005)podľatohtozákonamožno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

16. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

17. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm.
c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa

exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa
záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

18. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

19. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

20. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.21. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul
musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej

zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a
či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.

23. V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve
zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 13.03.2003, ktorou sa oprávnený zaviazal ako
veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 5.000 SK a povinný sa zaviazal zaplatiť mu

túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.800 SK t.j. celkove čiastku 7.800 Sk. Zároveň
povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

24. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým
exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti (§
46, § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je potrebné sa
zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podmienkami materiálnej

vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej
osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho
úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej

uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon
s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov

a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§
159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená
ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený,
predpokladá v zmysle § 134 OSP, a nie je v takomto prípade ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle
požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako

správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej

zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti
upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v

zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír a ani jeho substitút Mgr.
Bruno Žlnay nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného
zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu
spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej

zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr.
Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti
ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe
plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval,nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto
uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.
Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za

neplatnú. Navyše odvolací súd dodáva, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu
povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám
bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu
povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť,
rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

26. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať v tomto
rozhodnutí aj ďalšími argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní, pretože tieto
vzhľadom k vyššie uvedeným záberom nemajú z tohto hľadiska právny význam.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým
súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský
úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. 10Er/300/2003 EX 2238/03 vyhlásil za neprípustnú
a exekúciu zastavil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

28. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že keďže povinný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).