Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713204812.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD U., s.r.o., K.
vězňů XXXX/XX, J. Město, Praha 1, Česká republika, IČO: XXX XX XXX, zast. advokátska kancelária P.
K., s.r.o., A. 4, G., IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, I., v konaní
o zaplatenie 464,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Michalovce zo dňa 15.10.2014, č.k. 16C/218/2013-43 a o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa
takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľa vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j erozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že dňa 17.4.2014 uplatnil navrhovateľ proti odporcovi
právo na zaplatenie sumy 464,00 eur s 0,25% denným úrokom zo sumy 464,00 eur od 29.7.2010 do
zaplatenia ako aj zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy 464,00 eur od 12.10.2010 do zaplatenia, čo
odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti K. s.r.o. G., od ktorej nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23.6.2009 na zmenkovú sumu 464,00 eur so zmenkovým úrokom
0,25%denneod29.7.2010dozaplateniaprespoločnosťK.s.r.o.G..Navrhovateľsatakstalindosátorom

a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Keďže navrhovateľ po predložení zmenky odporcovi doposiaľ od odporcu ako vystaviteľa
nedostal žiadnu sumu, uplatnil si nároky zo zmenky v predmetnom konaní. Konštatoval prvostupňový
súd, že odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 ods. 4 a bodu 13 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, podľa § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1 a 2 zák.č. 191/1950 Sb.
zmenkového a šekového, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka
a § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že predmetom konania je
spor zo zmenky medzi obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a odporcom ako fyzickou
osobou s bydliskom na území Slovenska, pričom zmenka bola vystavená a jej platobné miesto je na

území Slovenskej republiky. Poukázal na právny názor vyslovený v skoršom uznesení odvolacieho súdu
sp.zn. 2Ncb/280/2013 zo dňa 26.6.2013, podľa ktorého, aj keď ide v konaní o nároky zo zmenky, ideo zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a z tohto dôvodu je potrebné uplatnený
nárok posúdiť nielen podľa Zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo

spotrebiteľských úverov.

Súd prvého stupňa z predloženej zmenky č. XXXXXXX. zistil, že bola vystavená v Michalovciach dňa
23.6.2009 na zmenkovú sumu 464,00 eur a odporca sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu pri predložení
na rad: K. s.r.o., K. XX, G., spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 29.7.2010. V zmenke

je uvedené - splatné: K., s.r.o., K. XX, G. „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Na zmenke je aj podpis odporkyne ako vystaviteľa zmenky.

Z pripojeného spisu príslušného súdu sp.zn. 18Er/418/2011 súd zistil, že na návrh oprávneného - K.,
s.r.o. K. XX, G., proti povinnému - G. F., I. XX (odporkyňa v tomto konaní) sa začala exekúcia pre
vymoženie sumy 464,00 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR

XXXXX/XX z 18.2.2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave. Rozsudok bol vydaný
z dôvodu, že spoločnosť K. s.r.o. G., uzavrela s odporkyňou zmluvu o úvere dňa 23.6.2009, na základe
tejto zmluvy bol poskytnutý odporkyni ako dlžníčke úver v sume 350,00 eur, ktorý mala splácať od
24.7.2009. V ten istý deň 23.6.2009 veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah - predmetnú zmluvu o úvere
zmenkou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 23.6.2009, kde odporkyňa vystupuje ako vystaviteľ zmenky, v

zmenke bola uvedená suma 464,00 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 464,00 eur od
29.7.2010 do zaplatenia. Úverová zmluva sa nachádza na čl. 4 exekučného spisu a zmenka na čl. 5
exekučného spisu.

Prvostupňový súd poukázal aj na vyjadrenie navrhovateľa - doplnenie právnej argumentácie, v ktorom

okrem iného uviedol, že nárok uplatňuje podľa zmenky, čo má za následok, že zákon neviaže vznik
zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje, teda súd
je oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
zo zákone povinne do zmenky uviesť, neskúma však podmienky jej vystavenia ani jej prípustnosť.
Ide teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ani na hospodárske dôvody jej

vzniku. Podľa navrhovateľa preto neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky,
pretože vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na
hospodárskom dôvode jeho vzniku. Uviedol, že v prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky existujú
vedľa seba dva záväzky a to jednak pôvodný záväzok a popri ňom záväzok zmenkový, pričom takáto

zabezpečovacia zmenka má abstraktnú a nespornú povahu. Navrhovateľ poukázal na to, že pôvodný
majiteľ zmenky indosoval zmenku na navrhovateľa, čím navrhovateľ získal všetky práva zo zmenky a to
nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv.
Za takého stavu podľa navrhovateľa dlžník v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky
konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu.

Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené mal za preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa - K., s.r.o., G., uzavrel s odporcom úverovú zmluvu dňa 23.6.2009 a odporcovi bol
poskytnutý úver 350,00 eur. Toho istého dňa veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere
tak, že odporkyňa vystavila zmenku č. XXXXXXX, na zmenkovú sumu 464,00 eur s tým, že ju zaplatí

pri predložení na rad: K., s.r.o., aj so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 29.7.2010, a že zmenka je
splatná v lehote 4 rokov od vystavenia pri jej predložení. Súd prvého stupňa mal teda za to, že odporkyňa
má v tomto konaní postavenie spotrebiteľa a predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a
zmenka bola vystavená odporkyňou, ako dlžníčkou, na zabezpečenie úveru, ktorú jej poskytol veriteľ -
právny predchodca navrhovateľa vo výške 350,00 eur, že zmenková suma uvedená na zabezpečovacej

zmenkeprevýšilazákonompovolenémaximum,tedabolavystavenávrozpores§4ods.6zák.č.258/01
Z.z., preto takúto zmenku nesmie veriteľ prijať a je povinný zmenku dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať, čo platí aj pri zmene majiteľa zmenky alebo pri postúpení práv zo zmenky a majiteľ zmenky si
nemôže z takejto zmenky uplatniť akýkoľvek nárok. Uzavrel prvostupňový súd, že zabezpečenie úveru
uvedenou zmenkou odporuje zákonu, je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym

úkonom, z ktorého nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Z tohto dôvodu navrhovateľ nie je oprávnený
uplatňovať si akékoľvek nároky zo zmenky, a preto návrh navrhovateľa zamietol.O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
nepriznal, keďže úspešnej odporkyni žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil inou vadou konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), tvrdil, že postupom
súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení

s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označil navrhovateľ za
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, pretože odporkyňa uplatnený nárok
nepoprela a súd prvého stupňa napriek tomu uplatnený nárok zamietol. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že návrh zamietol podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu neplatnosti zmenkovej dohody, na
základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a súčasne návrh zamietol z dôvodu

absolútnejneplatnostizmenkovejzmluvyuzatvorenejmedziodporkyňouaspoločnosťouK.s.r.o.,pričom
pojem „zmenková zmluva“ navrhovateľ nepozná a nie je mu jasný. Navrhovateľ označil tvrdenia súdu
prvého stupňa za zovšeobecňujúce, keď uviedol, že dochádza k zneužitiu postavenia odporkyne tým,
že spoločnosť K. s.r.o. dala vystaviť zmenku, pričom následky zmenky nemohli byť odporkyni známe a
jasné pre náročnosť právnej úpravy zmenkového a šekového práva.

Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky je
neplatná, pretože zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal vystavenie zmenky a
tiež vyplnenie zmenky veriteľom, preto dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda ani neplatnou podmienkou zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že

je majiteľom zmenky, ktorá je bez vád a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu.

Zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné
ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke. Poukázal na to, že súd
prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ na výzvu súdu nedoplnil návrh o konkrétny

právny titul. Takýto postup súdu, ktorým podmieňuje rozhodnutie vo veci doplnením návrhu, ktoré nie
je pre prejednávanú vec relevantné, považoval navrhovateľ za odňatie možnosti konať pred súdom.
Uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a odporkyňou, nárok
proti odporkyni uplatňuje ako vlastník zmenky, ktorú nadobudol indosamentom. Požadovanie iných
dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku preto považoval za neprípustné a

nezákonné a poukázal na to, že súd prvého stupňa sa aplikáciou ustanovení zákona č. 191/1950 Sb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Uviedol s poukazom na ust. § 17 zák.č. 191/1950 Sb.,
že za určitých okolností môže odporkyňa zo zmenky vznášať tzv. kauzálne námietky, súd však nie je
oprávnený suplovať iniciatívu odporkyne a vzhľadom na hmotnoprávny charakter takýchto námietok súd
nie je oprávnený ani odporkyňu na ne upozorniť. Navrhovateľ vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne

rozhodnutie vo veci, pretože porušil poučovaciu povinnosť tým, že prekročil rozsah oprávnenia podľa
§ 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.

Zdôraznil, že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, preto zmluvný vzťah medzi
odporkyňou a remitentom je po indosovaní irelevantný a navrhovateľovi nie je ani známy obsah
údajného zmluvného záväzku. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, navrhovateľ ani odporkyňa však dokazovanie týmito dôkazmi nenavrhli.

Uviedol, že ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu v sporovom konaní vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, mal však za to, že takýto postup súdu musí vyplynúť z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov. V predmetnej veci však takáto potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy nenastala, a preto mal súd prvého stupňa rozhodnúť len na základe predloženej
zmenky. Navrhovateľ uviedol, že na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia mohla odporkyňa vzniesť

námietky proti zmenke, ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu
koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Uviedol, že súd nie je legitimovaný, aby postupom
podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. vznášal námietky proti zmenke za odporkyňu, ak tak urobil, porušilpodľanavrhovateľaprincípkontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonania,akosúčasti
práva na spravodlivé súdne konanie.

Na podporu svojich záverov citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z
21.11.2013 sp.zn. 43CoZm/10/2013 a z uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 13.6.2014 sp.zn.
4CoZm/3/2014.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa (v odvolacom konaní) zobral v časti návrh na začatie
konania späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť.

Odporkyňa voči späťvzatiu nemala námietky, resp. nevyjadrila so späťvzatím nesúhlas (§ 101 ods. 3

O.s.p.).

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 208 O.s.p. rozhodol tak, že pripustil čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľa, v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania zostal tak rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bol návrh
zamietnutý a súvisiaci výrok o trovách konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 od. 2 O.s.p.,

pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, pokiaľ návrh zamietol, keďže k tomu boli splnené zákonné

podmienky.

Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm.f/ O.s.p. t.j., že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; písm.b/
t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm.f/ t.j.

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľom uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovania v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ uviedol, že zmenka bola vyplnená
v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol poskytnutý vo výške 350,00 eur a
zmenková suma bola vo výške 464,00 eur, z dôvodu ktorého navrhovateľ takúto zmenku nesmel ani

prijať a ak ju prijal, porušil zákon. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto
smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd
uvádza nasledovné:Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon

č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky.

V zmysle ust. § 4 ods. 6 zák. číslo 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku

alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenkou je možné zabezpečiť nároky zo

spotrebiteľského úveru len v zákonom určenom rozsahu, čo v prejednávanej veci nie je splnené.

Odvolací súd len dodáva, že práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z.z.) sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno

navrhovateľovi priznať, preto súd prvého stupňa vecne správne vo veci rozhodol, ak žalobu zamietol.

K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné :

V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať

dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120

ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1
bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť
súdu z iného súdneho konania, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvého stupňa v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si

zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ
(úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre
vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného navrhovateľom na preukázanie svojho nároku. Keďže
súd na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa,
poskytol odporcovi ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu

s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak
za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, a preto nemožno mu vytýkať porušenie práva
na spravodlivý proces.

K námietke odvolateľa, v zmysle ktorej uviedol, že súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák.
č. 191/1950 Sb. a v ktorej navrhovateľ vytýkal súdu, že hoci sám odporca nemohol vzniesť kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že striktná aplikácia ust. §
17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom
domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo

zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).
Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo

k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

Aj keď odporkyňa v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná (odporkyňa však s návrhom
nesúhlasila), súd správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „právo patrí bdelým“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
(uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 a
uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012).

Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Je totiž potrebné zdôrazniť, že aj na túto
vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť adynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade,

že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. Aj v zmysle rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi),
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať
postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, má síce za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, ale aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol

spravodlivý a navrhovateľovi, aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskejúnieoochranespotrebiteľa,byboloobchádzanímtýchtoprávnychpredpisovprostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Navyše, ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže,
ale kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať „a limine“ (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

AnisamotnéNariadenieneobsahuježiadneustanovenie,ktorébyzakazovaloaleboneumožňovalosúdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd

v prípade pasivity odporcu „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil

a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je odporcom zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich

sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované
ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda
aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce
prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania,
úspešnej odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.