Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714010376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní

dňa 29.3.2016 v trestnej veci proti obž. G.. U. O., pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256
ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G.. U. O.O., A.. XX.XX.XXXX Q. P., W. P., J.. L. X. Č.. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

1/

obvinenému, v tom čase vykonávajúcemu podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia
pod obchodným menom G.. U. O. - O., s miestom podnikania P., J.. L. X. Č.. XX, IČO: 35 073 489, boli
poškodenou spoločnosťou X..Y..S.. X.XXX Y. I., so sídlom E., X. W., U. H. Č.. XX, Š. O., identifikačný
kód G 03455755, odoslané, a následne riadne vyfakturované, obvineným objednané dodávky citrónov,
- 21.05.1999, dodávka v hodnote 9.843,40 Eur, z ktorej uhradil 07.07.1999 iba časť vo výške 3.960 Eur,
- 04.06.1999, dodávka v hodnote 9.546,27 Eur, z ktorej uhradil 07.07.1999 iba časť vo výške 7.691,20
Eur,

a tiež boli poškodenou spoločnosťou L. Y. X. D., X. X. P. - XX P., B. F., D. Č.. XX, Š. O.E., identifikačný
kód B 30000574, odoslané, a následne riadne vyfakturované, obvineným objednané dodávky citrónov,
- 26.06.1999, dodávka v hodnote 4.752 Eur, ktorú neuhradil ani čiastočne,
- 09.07.1999, dodávka v hodnote 7.146,40 Eur, ktorú neuhradil ani čiastočne,
pričom obvinený Zmluvou o predaji podniku z XX.XX.XXXX, previedol na kupujúceho - spol. F., Y..X..,
X. X. W., J.. P. Č.. XX, IČO: 31 412 491, vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku „G.. U. O. - O., X. P. F. P., J.. L. X. Č.. XX, IČO: 35 073 489“, a tiež
potom ako Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 5C 380/99 z 04.11.1999, právoplatným 19.11.1999,

rozhodol o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov - obv. G.. U. O. a U. O., A.. XX.XX.XXXX
- dohodami o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 04.02.2000 (notárska zápisnica
sp. zn. N 24/2000) a z 10.01.2000, previedol svoj hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok, ku ktorému mal
v tom čase vlastnícke právo na svoju manželku U. O., A.. XX.XX.XXXX, a tiež znemožnil uspokojenie
vyššie uvedených splatných pohľadávok veriteľov, poškodených spoločností X..Y..S.. X.XXX Y. I., a L. Y.
X. D., čím spôsobil spoločnosti X..Y..S.. X.XXX Y. I., so sídlom E., X. W., U. H. Č.. XX, Š. O., identifikačný
kód G 03455755, škodu vo výške najmenej 7.738.47 Eur, a spoločnosti L. Y. X. D., X. X. P. - XX P. B. F.,

D. Č.. XX, Š. O., identifikačný kód B 30000574, škodu vo výške najmenej 11.898,40 Eur,

t e d a

v bode 1/
- zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil svoj majetok, spôsobil tak značnú škodu,

č í m s p á c h a lv bode 1/
- trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 140/1961

Zb. Trestný zákon, v znení účinnom do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 256 ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v znení účinnom do 31.12.2005 na trest
odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v znení účinnom do 31.12.2005
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v znení účinnom do 31.12.2005 určuje
skúšobnú dobu vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených X..Y..S.. X.XXX Y. I., X. X. E., X. W., U. H. Č.. XX, Š. O.,
identifikačný kód G 03455755, a spoločnosť L. Y. X. D., X. X. P. - XX P. B. F., D. Č.. XX, Š. O., identifikačný
kód B 30000574, odkazuje s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 18.3.2014 na tunajšom súde obžalobu na obv. G.. U.

O., pod sp. zn. 1 Pv 267/12 zo dňa 17.3.2014 pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ ako trestný čin
poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005 a v bode 2/, 3/ ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm.
b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe
ako je uvedený v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného G.. U. O.; výsluchom svedkov U.. Ľ. H., O. C. Y. G.. Ľ. P.; prečítaním zápisníc o výsluchu
svedkov z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por., so súhlasom obžalovaného a prokurátora :
Q. Š., G.. U. P., G.. U. F., G.. Q. U., U.. Y. O., U. D., P.. Q. X.Č. Y. E. N.; ako aj prečítaním listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.

Okresný súd Martin rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 23T/41/2014 zo dňa 16.6.2015, ktorým
obžalovaného G.. U. O. uznal vinným v bode 1/ obžaloby zo spáchania trestného činu poškodzovania
veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005,

za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené spoločnosti X..Y..S.. X.XXX Y. I. Y. L.
Y. X. D., odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Naproti tomu súd podľa §
285 písm. a/, písm. b/ Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutky právne kvalifikované v
bode 2/ a 3/ ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 140/1961

Zb. Trestný zákon, v znení účinnom do 31.12.2005. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených :
Q. Š. - Š. X.; X. P. T. F., X..H..D.. Y. X.. F., Y..X.., odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu - jeho odsudzujúcej časti podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom

obhajcu, a to proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného v bode 1/. Krajský súd v Žiline uznesením
č. k. 3To/114/2015-785 zo dňa 24.9.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 321 ods. 1
písm. b/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o vine, treste a náhrade škody v bode 1/ a vec vrátil podľa § 322
ods. 1 Tr. por. okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd
v odôvodnení zrušujúceho uznesenia v podstate poukázal, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude vďalšom konaní odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k bodu 1/ v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.,
nakoľko napadnutý rozsudok je vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku nepreskúmateľný.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Samosudca Okresného súdu Martin nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom oboznámil

podstatný obsah predchádzajúceho konania ako i rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bol
zrušený rozsudok okresného súdu v bode 1/ a opätovne vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovaný G.. U. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Ku skutku v bode 1/ obžaloby

vypovedal, že medzi ním a Španielskymi firmami vznikol obchodný vzťah, ktorý sprostredkoval G..
U. za jasne určených podmienok. Tieto podmienky boli, že tovar Španielskym firmám zaplatí až v
okamihu, keď mu zaplatia za dodaný tovar Ukrajinské spoločnosti. Išlo teda o odkladaciu podmienku k
úhrade plnenia faktúr. Je vidieť aj zo samotných úhrad, že pokiaľ mal faktúry od Ukrajinskej spoločnosti
zaplatené, zaplatil aj on Španielskym spoločnostiam. Spolu s U. vedeli, že tento obchod môže byť

problematický, čo sa aj neskôr potvrdilo. O pomoc pri vymáhaní peňazí požiadal i Slovenského konzula
na Ukrajine, o čom U. vedel. Zaráža ho, že tieto podstatné skutočnosti U. zamlčal a podal na neho
trestné oznámenie. Doteraz mu Ukrajinské firmy nezaplatili tovar v hodnote 888.858,-Sk a on dlhuje
Španielskym firmám sumu 876.072,-Sk. S návrhom obchodu prišiel za ním U. a do tohto obchodu išiel
iba s podmienkou, že peniaze vyplatí v okamihu, kedy mu budú uhradené z Ukrajinskej strany. Dovtedy

tzv. reexport nerobil, bolo to prvýkrát, na požiadanie U.. Tento obchod chápal ako spoločný s U., čiže aj
on vystupoval ako zodpovedný za nezaplatenie peňazí Španielskym spoločnostiam. U. vystupoval ako
sprostredkovateľ obchodu. O vyššie uvedených okolnostiach vedel v tom čase právny zástupca firmy U..
H. Y. F. P. ako ekonomický poradca. Z uvedeného je zrejmé, že obchod s Ukrajinskými spoločnosťami je
potrebné posudzovať ako samostatný obchodný vzťah. Žiaden vplyv na tento obchodný vzťah nemala

zmluva o predaji podniku zo dňa XX.X.XXXX, ani zrušenie BSM, rovnako ani prevody motorových
vozidiel firmy, pretože tieto boli odplatné. Úhrada faktúr Španielskym spoločnostiam nijako nebola
ovplyvnená aktuálnou výškou záväzkov alebo pohľadávok, ani uvedenými prevodmi majetku. Ako
vyplýva z daňového priznania za rok 1999, majetok firmy O. prevyšoval všetky záväzky firmy.

Svedok G.. Q. U. ako splnomocnenec poškodených v prípravnom konaní ( zápisnice o výsluchu
zo dňa 20.2.2003 na č.l. 130 - 132 spisu a zo dňa 19.11.2013 na č.l. 646-649 spisu ) vypovedal,
že s poškodenými španielskymi spoločnosťami X..Y..S.. X.XXX Y. I. a L. Y. X.. D.. spolupracoval ako
obchodný zástupca pre Slovensko od 1.1.1994. Odo dňa objednávky 4.2.1999 do 6.7.1999 dostal G..
U. O.-O. celkovo 7 dodávok citrónov. Prvé tri dodávky boli dňa 8.2.1999 za 1.980,-Eur; dňa 16.2.1999

za 2.010,08,-Eur; dňa 4.3.1999 za 1.098,24,-Eur a tieto boli riadne zaplatené. Ďalšie dodávky boli dňa
21.5.1999 za 9.843,40,-Eur, z ktorej bola zaplatená časť 3.960,-Eur dňa 7.7.1999 a nezaplatená čiastka
je 5.883,40,-Eur; dňa 4.6.1999 za 9.546,27,-Eur, z ktorej bola zaplatená časť 7.691,20,-Eur dňa 7.7.1999
a nezaplatená čiastka je 1.855,07,-Eur; dňa 25.6.1999 za 4.752,-Eur, z ktorej nebola zaplatená žiadna
časť; dňa 9.7.1999 za 7.286,40,-Eur, z ktorej nebola zaplatená časť 7.146,40,-Eur ( rozdiel je úbytok na

hmotnosti počas dopravy ). Nezaplatené čiastky sú predmetom exekúcií vedených na OS Martin sp. zn.
Ex 89/01, Ex 90/01, Ex 91/01 a Ex 92/01. Ďalej uviedol, že tretia dodávka bola naložená až po úhrade 1.
a 2. dodávky dňa 2.3.1999. Siedma dodávka bola naložená až po čiastočných úhradách 4. a 5. dodávky
dňa 7.7.1999 a ubezpečenia zo strany G.. O., že doplatí čiastky za 4. a 5. dodávku a celú 6. dodávku.
Dňa 3.9.1999 v zastúpení oprávnených obvinenému poslal pokus o zmier s vyčíslením nedoplatkov

za dodávky, ale bez odpovede. Osobne tiež niekoľkokrát urgoval zaplatenie faktúr vo firme G.. O. v
mesiacoch august, september, október 1999 až január 2000, tiež bezvýsledne. Jemu obvinený uvádzal,
že mu neplatia za tovar, že nemá z čoho, avšak videl u neho na sklade nový, čerstvý tovar, nové dodávky,
teda stále kupoval a predával. Tiež bol svedkom toho ako pri jednej návšteve v sklade firmy O. v októbriroku 1999 manželka obvineného vyplácala v hotovosti nejakej osobe, ktorá tam prišla na vozidle VW
Golf s bratislavskou značkou, v hotovosti sumu 50.000,-Sk. Keď sa jej spýtal prečo nevyplatila peniaze
jemu, keď ich majú, odpovedala, že prednostne musia vyplatiť toto a keď zozbierajú ďalšie peniaze

do pokladne, tak uhradia aj ich faktúry. Manželka obvineného robila účtovníctvo. Následne nadobudol
podozrenie, že G.. O. sa účelovo zbavoval hnuteľného i nehnuteľného majetku v roku 2000 a neskôr,
teda niekoľko mesiacov po neuhradení faktúr oprávneným. Zo strany exekútora boli vyčerpané všetky
možnostinaúhradudlhuoprávnenýmapretopodaltrestnéoznámenie.ObvinenémuG..O.nedalžiaden
súhlas na zmenu v osobe dlžníka pri predaji podniku G.. U. O. - O..

Svedok G.. Ľ. P. pred súdom vypovedal, že s obžalovaným mal pracovný vzťah od roku 1995 - 1996
do roku 2002 a asi od roku 2003 do roku 2005. Poskytoval mu ekonomické služby, účtovníctvo a
poradenstvo v oblasti ekonomickej činnosti firmy a potom to boli administratívne činnosti týkajúce sa
styku so zákazníkmi a pri vymáhaní pohľadávok. Okrem účtovníctva spracoval aj daňové priznanie
za rok 1999 nachádzajúce sa na č.l. 515 -521 spisu. Z tohto daňového priznania možno konštatovať,

že firma skončila v danom roku so ziskom, z čoho jej vyplynula daňová povinnosť 76.896,-Sk. Čo sa
týka majetku, tak o tom dáva obraz výkaz o majetku a záväzkoch, kde bol na konci účtovného obdobia
k 31.12.1999 majetok firmy v sume 13.133.153,-Sk a súčet záväzkov predstavoval 12.480169,-Sk,
teda celkový majetok firmy prevyšoval záväzky vo výške 652.984,-Sk. Z tohto je možno jednoznačne
konštatovať, že firma bola v dobrej ekonomickej kondícii a mala rezervu vo výške viac ako 600 tisíc Sk

do budúceho obdobia. Výška tržieb a nákupu tovaru tiež svedčí o čulom a zdarilom obchodnom styku.
Nákup tovaru bol za 51.337.960,-Sk, tržby za tento tovar predstavovali 62.636.144,-Sk. Rozdiel medzi
nákupom a predajom tovaru a započítaní všetkých prevádzkových nákladov predstavoval 451.269,-
Sk, čo svedčí o tom, že obchody neboli stratové. V celku firma obchodovala v roku 1999 určite
úspešne.Zostatoknaúčtemalanakonciobdobia811.980,-Sk.Čosatýkaobchodnéhovzťahureexportu

citrusových plodov na Ukrajinu, táto obchodná činnosť nepodliehala úplne do činností, ktoré pre firmu
G.. O. zabezpečoval. Napriek tomu obžalovaný ho pred týmto obchodom oslovil a požiadal o radu
alebo názor, čo si o takomto obchode myslí, či by to bolo pre firmu výhodné. Spomína si, že prebehli
rokovania pána O., U. Y. U.. H., ktorý vtedy robil právne poradenstvo firme G.. U. O. a došlo k dohode,
že pán U. zabezpečí nákup citrusových plodov v Španielsku, v sklade pána O. v Martine sa preložia

do ukrajinských kamiónov a žiadalo sa od U. ubezpečenie, aby žiadal svojich španielskych partnerov,
že za tovar im bude zaplatené až po úhrade z Ukrajinskej strany. Dokonca pre pána U. to nebol veľký
problém, a to z toho dôvodu, že on v tom nemal žiadne peniaze, lebo robil len sprostredkovateľa, takže
na túto dohodu pristúpil. Po 5-6 tich kamiónoch sa obchod zasekol. Ukrajinská strana neuhradila 1
alebo 2 kamióny, nevie presne, a to bol v podstate aj koniec obchodovania. Vtedy ho obžalovaný opäť

oslovil s pomocou riešiť túto situáciu. Spomína si, že písali niekoľko listov, urgencií, pripravoval podklady
pre právneho zástupcu U.. H. a vyvíjali maximálne úsilie komunikovať s ukrajinskými obchodnými
partermi, primäť ich k úhrade faktúr. Posielali im spočiatku aj odpovede na výzvy, v ktorých ich žiadali
o zhovievavosť, ubezpečovali, že svoje záväzky si v plnom rozsahu vyrovnajú. Navrhovali splátkový
kalendár s konkrétnym termínom splátok. Tie sa bohužiaľ nedali dodržať. O celom tomto postupe

bol pán U. priebežne informovaný a písomnosti, ktoré smerovali na Ukrajinu ako aj odpovede, ktoré
odtiaľ dostali, mu poskytovali k nahliadnutiu. Platobné podmienky boli dohodnuté tak, že úhrada do
Španielska bola podmienená úhradou z Ukrajiny. G.. O. požiadal U., aby o celej situácii informoval
svojich španielskych partnerov. Predpokladá, že sa to aj stalo, inak by k tým obchodnom vôbec nebolo
došlo. U. bol priebežne informovaný o situácii a nemal dôvod to riešiť v súdnom konaní. Nevie o tom, že

boli vydané súdne rozhodnutia, teda platobný rozkaz o zaplatení finančných prostriedkov z predmetného
obchodného vzťahu. Obž. O. nerobil reexport bežne, bola to výnimočná situácia na základe ponuky pána
U.. Na otázku z akých dôvodov došlo k prevodu motorových vozidiel z podniku U. O.-O. na spoločnosť
O. F. odpovedal, že niekedy v druhej polovici r. 1999 uvažovali nad diverzifikáciou činnosti, kde firma
U.A. O.-O. sa mala zaoberať výhradne obchodnou činnosťou a logistiku, to znamená zabezpečovanie

skladovania a rozvoz tovaru pre jednotlivých odberateľov chceli presunúť na inú spoločnosť. Z toho
dôvodu G.. O. uvažoval o tom, že časť roka bude pôsobiť priamo v Španielsku, odkiaľ sa nakupovala
podstatná časť tovaru a logistiku od skladovania až po distribúciu a odovzdanie tovaru odberateľom
malazabezpečovaťďalšiaobchodnáspoločnosť,čobolaužspoločnosťsručenímobmedzeným.Prevod
hmotného majetku, ktorý bol účtovne evidovaný v majetku firmy U. O.-O., bol odplatne prevedený na

spoločnosť O. F., X..H..E... Prevod motorových vozidiel z podniku na spoločnosť O. F., X..H..E.. určite
nemal zásadný vplyv na výšku majetku podniku, pretože išlo prevažne o motorové vozidlá značky
Avia, ktoré už boli účtovne odpísané a mali nulovú zostatkovú hodnotu, alebo sa jednalo o motorové
vozidlá, ktoré boli v dlhodobom prenájme formou leasingu, teda neboli zapísané v majetku firmy U. O.-O.. Vysporiadanie BSM manželov O. nemalo žiaden vplyv na zmenu stavu majetku firmy U.A. O.-O. z
toho dôvodu, že medzi predmetmi, ktoré boli predmetom delenia nebolo nič čo by bolo v majetku firmy U.
O.-O.. Pokiaľ sa jedná o haly, v ktorých boli umiestnené sklady, tieto neboli nikdy v majetku podniku. Boli

získané fyzickou osobou v dražbe a financované bankovým úverom. Tieto tiež nemohli byť predmetom
rozdelenia BSM, pretože na ne existovalo záložné právo v prospech banky, ktorá na kúpu týchto hál
poskytla úver vo výške 100 %. Podľa predloženej Zmluvy o predaji podniku a prílohy ( prehľad záväzkov
a pohľadávok na čl. 419 - 428 spisu ) určite nemožno vyvodiť záver, že podnik obžalovaného bol v
čase jeho obchodných objednávok zo dňa 29.9.2000 a zo dňa 17.10.2000 v úpadku. Prehľad záväzkov

a pohľadávok, ktoré tvoria prílohu však nie je kompletný, nejedná sa o výpis z účtovných dokladov,
ale prehľad vytvorený za nejakým účelom. Domnieva sa, že prehľad vznikol na základe nejakej jemu
neznámej požiadavky, ale pravdepodobne zmluvným stranám postačoval. Nie je možné spraviť záver o
platobnej schopnosti alebo neschopnosti, alebo či bola firma v predlžení alebo nebola. Na otázku, či vie
vysvetliť rozdiel medzi záväzkami a pohľadávkami pri predaji podniku obžalovaného a obdobím na konci
účtovného roka 2000 na základe výkazov priložených k daňovému priznaniu za rok 2000, odpovedal, že

stav pohľadávok a záväzkov tvoriaci prílohu zmluvy o predaji podniku bol len účelový zoznam, ktorého
účel mu nie je známy. Rozdiel oproti výkazom, ktoré tvorili prílohu daňového priznania k 31.12. je zrejmý
z postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, kde ku koncu roku sa do záväzkov nepočítajú len
nominálne hodnoty prijatých faktúr, ale aj kurzové rozdiely, t.j. rozdiel vyčíslený na faktúre v čase jej
prijatia a jej ocenenia kurzom vydávaným NBS k 31.12. Účtovná jednotka je povinná faktúry vystavené v

inej mene, ako v SK prepočítať týmto kurzom. Tak isto sa tam započítavajú oprávky, čo je ďalšia účtovná
operácia zohľadňujúca časové rozloženie, prípadne zohľadňuje nevymožiteľné pohľadávky a záväzky.
Znamená to v konečnom dôsledku, že keď sa spočítajú sumy na prijatých faktúrach, tak ich hodnota
sa nikdy nebude rovnať hodnote vykázanej vo výkaze o majetku a záväzkoch tvoriacu povinnú prílohu
daňového priznania. Čo sa týka príjmov firmy v roku 1998 tieto boli v sume 63.152.435,-Sk, v roku 1999

v sume 62.739.498,-Sk a v roku 2000 v sume 65.353.417,-Sk. Trochu iný vývoj bol v marži, kým v roku
1998 predstavovala marža 19,67 % v roku 1999 to bolo 22 %, a v roku 2000 klesla na 16,5 %. Znamená
to, že čo sa týka výkonnosti a obchodovania tak firma vykazovala skôr stabilné príjmy a porovnateľné
marže. Na základe výpisov z účtu je takmer nemožné určiť finančnú alebo ekonomickú situáciu firmy,
najmä pri tak intenzívnom obchode, keď v jeden deň v sledovanom období prebehlo účtom 10 - 20

transakcií, vklady aj výbery, a to nie v malých sumách. Určite firma nebola v zlej finančnej situácii, lebo
mala pravidelný príjem finančných prostriedkov. Určite nemožno podľa výrezu 20 - 30 dní výpisu z účtu
vyvodiť akýkoľvek záver o platobnej schopnosti alebo neschopnosti firmy. Medzi najväčších dlžníkov
patrila firma z Popradu - F. A. F. Q., potom sa premenovali na firmu P. T., kde im bolo odporučené dať
od toho ruky preč, lebo tam bolo údajne prepojenie na podsvetie a dostali informáciu, že tí čo sa aktívne

snažili, tak niektorí z nich sú už nezvestní. Podobne to bolo s exekúciami. Boli to dve spoločnosti z
juhu Slovenska, kde asi po roku dostali oznámenie od exekútora, že zastavuje konanie pre nemajetnosť
povinného,tamišloosumu1,8mil.Sk.Podobnetodopadlospohľadávkouvymáhanouformouexekúcie,
asi v sume 1,2 mil. Sk. Boli to pohľadávky, kde významnou mierou pomáhal štát, kde v MFN ostal dlh
900 tis. Sk. V období rokov 1999 - 2000 na stav záväzkov a pohľadávok mal významný negatívny vplyv

kurzový rozdiel v mene dolár, nakoľko objem obchodov v dolároch predstavoval významnú časť napr. s
Poľskom.Nárastmedzirokom1999-2000nakurzovýchrozdiel bol15,67%.Vplyvnárastukurzovvoľne
vymeniteľných mien oproti slovenskej korune znamenal pri prijatých faktúrach v tom čase od dátumu
prijatia týchto faktúr do ich splatnosti nárast zhruba 2,8 až 3 mil. Sk. Z toho dôvodu sa snažili situáciu
riešiť tak, že s dodávateľmi uzatvárali splátkové kalendáre. Zhodnotením situácie vo firme a vývoja, ktorý

na Slovensku nastal - ako rozmach super a hypermarketov, takmer 100 % úbytok drobných odberateľov,
nízka možnosť vymožiteľnosti práva, zvyšujúca sa konkurencia a pod. postupne dospeli k záveru, že
podnikanie v tomto segmente bude čoraz problematickejšie, a to ich priviedlo k myšlienke predať podnik
aukončiťpodnikanievtejtooblasti. Neviesavyjadriťktomu,prečomanželiaO.rozdeľovaliBSM.Taktiež
sa nevie vyjadriť k tomu, aká bola tržná hodnota uvádzaných áut, ale keď G.. O. kupoval vyradené autá,

tak to boli 12 - 15 ročné autá. Predaj podniku bolo spoločné, spontánne rozhodnutie. Bolo to niekedy
po vianočných sviatkoch, kedy videli v časopise, kde bolo napísané, že vyriešime vaše problémy a
s U.. H., ktorý vysvetlil po právnej stránke, či je to vôbec možné, ako sa dá postupovať. Pokladali to
v tom čase za najlepšiu možnosť ako najkorektnejšie túto situáciu vyriešiť. Nepamätá si presne, na
koho bol podnik prevedený. Predaj podniku sprostredkovala firma W., X..H..E.., W.. Aby mali istotu,

že je to v súlade so zákonom, navštívili túto spoločnosť osobne a práve po tejto návšteve nadobudli
presvedčenie, že je to správne miesto. Na budove bol veľký nápis Národná revitalizačná spoločnosť,
objekt pod ochranou polície SR a štátne znaky tam boli, tak nadobudli dojem, že je to súčasť niektorej
štátnej inštitúcie. Sprostredkovateľ im povedal, že spoločnosti revitalizujú, majú krízových manažérov adokážu podniky, ktoré kúpia ozdraviť, alebo ich predávajú alebo s nimi pracujú. V tom roku bola strata
firmy 171.177,-Sk, pri obrate, ktorý bol 65.403 tis. Sk tržieb. Výdavky boli prevažne na úhradu faktúr.
Spoločnosť v tom roku platila daňové preddavky v sume 77.200,-Sk. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo

príloha k zmluve o prevode podniku obsahujúca zoznam záväzkov a pohľadávok nie je kompletná.
Zoznam je vyhotovený netradične abecedne, nie v zmysle predpisov o účtovníctve, t.j. v časovom
slede zo vzostupnou a neprerušovanou číselnou radou. Pri predaji podniku nemá akákoľvek príloha
takéhoto typu žiaden význam, pretože predaj podniku znamená predaj so všetkými aktívami. Pokiaľ
vie, spoločnosť O. F. pokračovala niekoľko rokov vo svojej činnosti. Zámer bol zabezpečiť obslužné

činnosti,logistiku,skladovanieadistribúciunakúpenéhotovarujednotlivýmodberateľom.Keďbolpodnik
predaný, bola nútená, keď sa už nemohla spoľahnúť na firmu U. O.-O., zabezpečiť nákup tovaru sama.

Svedok U.. Ľ. H. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným začal
spolupracovať pred rokom 2000, nakoľko ho oslovil, že z jeho podnikania vystalo viacero problémov,
najmä čo sa týka pohľadávok voči odberateľom, ktorí napr. neplatili za objednávky, za tovar. Tento

podnikal, mal veľkoobchod s ovocím a zeleninou. Keď ho oslovil, tak mu odovzdal sumár prípadov,
ktoré bolo treba riešiť. Niektoré veci riešili len zasielaním výziev s tým, že boli napríklad uzavreté s
dlžníkmi splátkové kalendáre. V niektorých prípadoch boli spísané notárske zápisnice ako exekučný
titul. V niektorých prípadoch boli zase podané návrhy na vydanie platobných rozkazov, žaloby, prebehli
aj nejaké pojednávania. Tiež boli podané nejaké trestné oznámenia. Jednalo sa o úkony vykonávané

za účelom, aby sa obžalovaný dostal ku svojim peniazom, ktoré mu dlžili iné subjekty. Konkrétne na
obchod - export citrónov si pamätá. Jednalo sa o obchod so španielskymi spoločnosťami s tým, že sa
malo jednať o dodávku na Ukrajinu. Ako sprostredkovateľ toho obchodu za zahraničného dodávateľa
vystupoval G.. U.. Už v čase dojednávania toho obchodu upozorňoval na to, že zo strany ukrajinských
firiem je dosť pofidérna platobná disciplína. Teda bolo dohodnuté, že platby dodávateľovi pôjdu až po

zaplatení z ukrajinskej strany. Zo začiatku to ešte fungovalo, ale potom zostali neuhradené pohľadávky.
G.. U. však chcel, aby sa v obchode pokračovalo, aj keď neboli uhradené 1 alebo 2 kamióny. V
tom čase bola komunikácia s ukrajinskou stranou intenzívna. V kontakte s nimi boli aj 2-3 krát do
týždňa písomne i telefonicky. Bolo to z jeho strany, aj zo strany obžalovaného za prítomnosti G.. U..
Vec sa snažili riešiť aj cez konzula na Ukrajine v Užhorode. Mali spoločné stretnutie na Ukrajine so

zástupcami ukrajinskej spoločnosti, ktorí ich uisťovali, že sa dá všetko do poriadku. Čo sa týka G.. U., on
bol sprostredkovateľom medzi zahraničným dodávateľom a firmou obžalovaného. Firmu obžalovaného
považovalzaserióznu.TátomalaobchodnýchpartnerovpoPoprad,Rožňavu,smeromnaJuhozápadné
Slovensko. Na tú dobu mala firma slušný obrat, obžalovaný sa ju snažil zveľaďovať, investoval do
zariadenia, skladovacích priestorov, chladiarenských zariadení. Jeho smola bola, že potom narazil na

nezodpovedných ľudí, dá sa povedať až podvodníkov, ktorí neuhrádzali svoje záväzky. Pamätá si, že
tam bola firma z Popradu, ktorá mala záväzok okolo 3 mil. korún. Boli to aj firmy z Prievidze a Rožňavy.
V priebehu nejakého roka neuhradené pohľadávky narástli až na niekoľko miliónov korún, tým pádom
rástli aj záväzky firmy obžalovaného voči jeho obchodným partnerom. V tom čase obžalovaný mal
problémy s niektorými obchodnými partnermi, napr. chodili za ním nejakí vymáhači, nejaká bratislavská

skupina. Po určitom čase pohľadávky firmy nadobudli taký rozsah, že by boli v podstate podmienky
pre vyhlásenie konkurzu, avšak firma v tom čase všetky zákonné podmienky podľa Zákona o konkurze
a vyrovnaní nespĺňala. Obžalovanému hovoril, že je potrebné nejakým legálnym spôsobom to riešiť,
nakoľko firma to už neustojí. Následne našli firmu, ktorá sa zaoberala likvidáciou spoločností, ktorá
potom firmu obžalovaného odkúpila. Akým spôsobom to pokračovalo, či firma išla do konkurzu alebo do

likvidácie, už sa nevie vyjadriť, nakoľko jeho spolupráca s obžalovaným skončila. Pokiaľ ide o účtovné
doklady podniku obžalovaného, tieto boli odovzdané konateľovi firmy, ktorá mala vykonávať likvidáciu,
a to P.. X. - spoločnosť W.. Obžalovaný sa snažil splácať všetky svoje záväzky. V podstate obdobne
ako boli uhrádzané aj pohľadávky jemu. Pokiaľ ide o prípady, kedy jeho firma vystupovala na strane
žalovaného, bolo to minimum. Obžalovaný si bol vedomý, že za tovar, ktorý mu bol dodaný musí zaplatiť,

v opačnom prípade by mu ďalší tovar dodávaný nebol. Čo sa týka tej ukrajinskej strany, vyvíjali vtedy
až abnormálnu silu, aby to dali do poriadku. Aj napriek tomu sa to nepodarilo. G.. U. bol o celej situácii
veľmi dobe informovaný, vedel o všetkom. Niekoľkokrát bol aj na firme, mali spoločné stretnutia. Voči
obžalovanému tam boli zo strany určitých odberateľov vyhrážky, také mafiánske praktiky. Z tohto dôvodu
sa potom rozhodol podnikanie spoločnosti ukončiť legálnou cestou.

K otázkam ohľadne uzavretia zmluvy o predaji podniku zo dňa 25.1.2001 medzi predávajúcim G.. U.
O. a kupujúcim spol. F., Y..X.., X. X. P. XX, W., IČO : 31412491 boli v prípravnom konaní vypočutí ako
svedkovia U. D., E. N. a P.. Q. X.. Svedok E. N. vo svojich výpovediach zo dňa 25.3.2009 a 21.8.2013( č.l. 316 - 319 a 637-639 spisu ) v podstate uviedol, že v minulosti bol členom predstavenstva spol.
F., Y..X.., W., ale iba na papieri. Podpis na zmluve o predaji podniku medzi predávajúcim G.. U. O.
a kupujúcim spol. F., Y..X.. ako i na zápisnici o odovzdaní a prevzatí veci je jeho podpisom. Predaj

sprostredkovala firma W., pre ktorú pracoval ako manažér. Nevie uviesť, či sa prebralo aj účtovníctvo
od G.. O., ak sa prebralo, tak zostalo vo firme W.. Na ďalšie okolnosti predaja podniku si nepamätal.
Obdobne vypovedal i svedok U. D. ( zápisnica o výsluchu zo dňa 18.5.2012 na č.l. 322-324 a zo dňa
24.9.2013 na č.l. 642-644 spisu ), ktorý uviedol, že bol značným akcionárom spol. F., Y..X.. a predsedom
predstavenstva spoločnosti. Podpis na zmluve o predaji podniku zo dňa XX.X.XXXX a zápisnici o

odovzdaní a prevzatí veci môže byť jeho podpisom. V čase keď podpísal zmluvu o predaji podniku za
kupujúceho dňa XX.X.XXXX určite musel byť štatutárnym zástupcom spoločnosti. Zdá sa mu, že vtedy
boli nejaké problémy s prepisom spol. F., Y..X.. na obchodnom registri. Valné zhromaždenie, na ktorom
sa stal predsedom predstavenstva prebehlo zrejme pred dňom XX.X.XXXX. S veľkým odstupom času
si už vôbec nespomína na okolnosti, ktoré predchádzali podpísaniu predmetnej zmluvy. Na skutočnosť,
či mu bolo odovzdané aj účtovníctvo si nespomína, ak však k jeho odovzdaniu došlo, účtovníctvo sa

uložilo do spol. W., X..H..E... Či spol. F., Y..X.. bez zbytočného odkladu oznámila veriteľom prevzatie
záväzkov si nepamätá.

Svedok P.. Q. X. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 11.9.2013 na č.l. 640-641
spisu ) vypovedal, že U. D. a E. N. boli zvolení valným zhromaždením spol. F., Y..X.. do funkcie

štatutárnych orgánov a v zmysle Obchodného zákonníka im výkon funkcie nastáva dňom zvolenia, teda
nastávajú konštitutívne účinky. Zápis v obchodnom registri má len deklaratórny charakter. Disproporcia
medzi dátumom zápisu štatutárnych orgánov podľa výpisu z obchodného registra vznikla z dôvodu,
že obchodný register OS Trenčín nevykonal zápis hneď ako bol podaný, ale s oneskorením niekoľko
mesiacov. Z tohto pohľadu zmluvu o kúpe podniku za spol. F., Y..X.. podpísali oprávnené osoby. Za

odkúpenie zadlženého podniku G.. O. zaplatil, ale výška sumy sa už nedá zistiť, pretože spol. W.,
X..H..E.., ktorá túto transakciu realizovala už zanikla. Kúpou podniku prešli na kupujúceho všetky práva
a povinnosti, teda aj uhrádzať záväzky, pričom zo zákona je predávajúci ručiteľom za neuhradenie týchto
záväzkov. Spol. F., Y..X.. mala základné imanie okolo 370 mil. korún a vlastnila nehnuteľný majetok, z
ktorého by bolo bezproblémové uhradenie záväzkov podniku O.. Nemá vedomosť, že by sa veritelia

obrátili na spol. F., Y..X.. so žiadosťou o vyplatenie pohľadávok. Či spol. F., Y..X.. oznámila veriteľom
bez zbytočného odkladu prevzatie záväzkov si nespomína, ale predpokladá, že áno.

Trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí,

poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník, ktorý čo aj čiastočne zmarí uspokojenie svojho
veriteľa uvedeným spôsobom. Uspokojením veriteľa sa rozumie poskytnutie plnenia v prospech veriteľa,
ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi ním a dlžníkom. Uspokojenie veriteľa je čiastočne zmarené,
ak dlžník uvedeným konaním zmenší svoj majetok, v dôsledku čoho veriteľ nedosiahne uspokojenie

v celom rozsahu. Objektom trestného činu poškodzovania veriteľa je právo veriteľa na uspokojenie
pohľadávky, ktorú má voči páchateľovi - dlžníkovi. Dlžník čiastočne zmarí uspokojenie pohľadávky
svojho veriteľa o.i. tým, že reálne alebo fiktívne zmenší svoj majetok niektorým z konaní uvedených
v ustanovení § 256 ods. 1 Tr. zákona, v dôsledku čoho veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v takom rozsahu, ako by tomu bolo v prípade, keby dlžník uvedeným spôsobom nekonal.

Ide o skutočné ( nie iba účtovné ) zníženie hodnoty majetku dlžníka, t.j. o reálne zmenšenie jeho rozsahu
o majetkové hodnoty, z ktorých by bolo možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podľa § 89
ods. 13 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. sa značnou škodou rozumie škoda dosahujúca najmenej stonásobok
minimálnej mesačnej mzdy. Po prepočte súm neuhradených pohľadávok menovým kurzom EUR/SK
aktuálnym v rozhodnom čase táto suma predstavovala 863.102,15,-Sk ( podľa prehľadu záväzkov k

25.1.2001 ako je uvedený v prílohe zmluvy o predaji podniku ). Minimálna mesačná mzda k 31.12.2005
dosahovala sumu 6.900,-Sk tzn. hranica značnej škody predstavovala 690.000,-Sk.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil
trestného činu, ktorý mu obžaloba kladie za vinu v bode 1/. Pokiaľ ide o samotný obchodný vzťah,

predmetom ktorého bol dovoz tovaru - citrónov zo Španielska, obžalovaný vypovedal, že sa jednalo
o reexport tovaru na Ukrajinu s tým, že bola jednoznačná dohoda, že platby Španielskej strane budú
realizované vždy až po zaplatení z Ukrajinskej strany. Základná dohoda bola, ak zaplatí Ukrajina, bude
zaplatené Španielom. Išlo o tzv. odkladaciu podmienku. Tento obchod bol dohodnutý medzi ním a G.. Q.U.. Dohodli sa, že obchod bude prebiehať mimo kompetencii skladu firmy O. a budú ho viesť oni dvaja
s tým, že po zaplatení dodávok tovaru bude Španielska strana pánovi U. platiť províziu. Všetko bolo v
poriadku dovtedy, kým Ukrajinská strana za dodávky tovaru platila. O tom, že Ukrajinská strana prestala

uhrádzať faktúry za dodávky tovaru bol G.. U. podrobne informovaný, či ním, právnym zástupcom U..
H. alebo zástupcom firmy pre ekonomické záležitosti G.. P..

Uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako vykonštruovanú a účelovú. Z vykonaného
dokazovania bez pochybností vyplýva, že obchodný vzťah vznikol medzi obžalovaným ako fyzickou

osobou podnikateľom pod obchodným menom G.. U. O. - O. a podnikateľskými subjektmi so sídlom
v Španielsku - X..Y..S.. X.XXX Y. I. a L. Y. X. D.. Uvedené spoločnosti zastupoval na Slovensku ako
obchodný zástupca G.. Q. U.. Tvrdenia obžalovaného, že sa malo jednať o samostatný obchod medzi
ním a G.. U., mimo firmy O. je nepravdivé a zavádzajúce. Objednaný tovar bol bezpochyby dodávaný
priamo zo Španielska ako kupujúcemu firme U. O. - O.. Svedčia o tom okrem iného vystavené faktúry,
objednávky, medzinárodné nákladné listy a doklad o úhrade ( príkaz na úhradu sumy 3.423,20,-Eur

dňa 16.9.1999 ) nachádzajúce sa na č.l. 342 - 358 spisu. Jedná sa o faktúry spol. L. Y., X..D.. - zo
dňa 9.7.1999 na sumu 7.286,40,-Eur; zo dňa 25.6.1999 na sumu 4.752,-Eur; spol. X..Y..S.. X.XXX
Y. I. - zo dňa 4.6.1999 na sumu 1.855,07,-Eur; zo dňa 21.5.1999 na sumu 5.883,40,-Eur. Doklady k
ostatným zásielkam síce neboli zo strany Colného úradu Žilina doložené, avšak objem uskutočnených
obchodov nebol sporný i vzhľadom na nižšie uvádzané právoplatné platobné rozkazy. V spise sa tiež

nachádzajú výzvy na úhradu pohľadávok G.. Q. U. - zástupcu španielskych dodávateľov, adresované
obžalovanému zo dňa 3.9.1999 a 13.1.2000 ( č.l. 360 -361 ), ktoré iba potvrdzujú, že sa snažil o
mimosúdne vyriešenie sporu. Obžalovaný i svedkovia G.. P. a U.. H. tvrdili, že bolo dohodnuté, že platby
dodávateľovi pôjdu až po zaplatení z ukrajinskej strany, pričom G.. U. bol informovaný, že ukrajinská
strana prestala platiť. Obžalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu údajnej dohody, že

úhrada tovaru dodávateľom zo Španielska mala byť podmienená prijatím platieb z Ukrajiny, kde mal byť
tovar reexportovaný. V danom prípade pritom bol na úhradu dlžných platieb zaviazaný právoplatnými
a vykonateľnými platobnými rozkazmi vydanými Krajským súdom v Žiline zo dňa 18.9.2000 pod sp.
zn. 14 Cb 285/00 - zaplatenie sumy 1.855,07,-Eur s príslušenstvom; sp. zn. 14 Cb 286/00 zo dňa
18.9.2000 - zaplatenie sumy 5.883,40,-Eur s príslušenstvom; sp. zn. 14 Cb 287/00 zo dňa 18.9.2000 -

zaplatenie sumy 4.752,-Eur s príslušenstvom a sp. zn. 14 Cb 288/00 zo dňa 18.9.2000 - zaplatenie sumy
7.146,40,-Eur s príslušenstvom. Všetky platobné rozkazy nadobudli právoplatnosť dňom 16.12.2000.
O pohľadávkach veriteľov X..Y..S.. X.XXX Y. I. a L. Y. X. D. voči obžalovanému teda bolo právoplatne
rozhodnuté súdom v rámci občianskeho súdneho konania. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že mala byť uzavretá
obchodná zmluva medzi jednotlivými zmluvnými stranami s odkladacou podmienkou zaplatenia kúpnej

ceny kupujúcim z Ukrajiny, mal tieto skutočnosti uplatňovať v rámci občianskeho súdneho konania ako
obranu voči podaným žalobám. Je dosť nepochopiteľné pokiaľ by takáto dohoda reálne existovala, že by
obžalovaný v súdnych konaniach neuplatňoval námietky voči zaplateniu žalovaných súm, keďže naviac
bol zaviazaný aj k úhrade úrokov z omeškania a trov konania. Aj pokiaľ predmetný tovar reexportoval na
Ukrajinu, uhradenie resp. neuhradenie týchto dodávok nemohlo mať vplyv na povinnosť obžalovaného

zaplatiť za tovar svojim dodávateľom zo Španielska. Právoplatné a vykonateľné platobné rozkazy
oprávnení predložili ako exekučné tituly s návrhmi na začatie exekučného konania, ktoré sa následne
viedli u JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorský úrad v Martine pod č. Ex 89/01, Ex 90/01, Ex 91/01 a Ex
92/01 ( č.l. 364 - 379 spisu ). Z daňového priznania k dani z príjmov za rok 1999 ako i výkazu o majetku a
záväzkoch za roku 1999 ( č.l. 515-521 spisu ) vyplýva, že podnikateľský subjekt G.. U.A. O. - O. dosiahol

za daný rok zisk, pričom celkový majetok firmy prevyšoval záväzky o sumu 652.984,-Sk, čo potvrdil i
svedok G.. P.. Z jeho výpovede je ďalej zrejmé, že firma obžalovaného bola v danom období v dobrej
ekonomickej kondícii, obchodovala úspešne, jej obchody neboli stratové a ku koncu účtovného obdobia
mala na bankovom účte sumu 811.980,-Sk. V čase splatnosti jednotlivých faktúr v priebehu roku 1999
teda podnikateľský subjekt nepochybne bol spôsobilý tieto uhrádzať, nebol v predlžení ani v druhotnej

platobnej neschopnosti. V tomto smere súd ešte poukazuje, že podľa prehľadu pohľadávok podnikateľa
k 25.1.2001 ( č.l. 427 - 428 ) zjavne nešlo o jediný výnimočný obchod - reexport na Ukrajinu, ako sa
to obžalovaný snažil prezentovať, keďže na Ukrajinu okrem citrónov dodával i pomaranče a banány,
pričom sa jednalo o ukrajinské firmy O. Y. O..

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej nepochybne preukázané, že obžalovaný začal po splatnosti
pohľadávok vykonávať rôzne právne úkony smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku v úmysle
znemožniť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Potom ako Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 5C
380/99 zo dňa 4.11.1999, právoplatným dňa 19.11.1999 ( č.l. 433 ), rozhodol o zrušení bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov - obžalovaného a U. O., A.. XX.X.XXXX, dohodami o vyporiadaní BSM zo
dňa 4.2.2000 ( notárska zápisnica spísaná u JUDr. Vladimíra Kostovčáka, Notársky úrad so sídlom v
Martine, sp. zn. N 24/2000, NZ 32/2000 - č.l. 447 spisu ) a zo dňa 10.1.2000 ( č.l. 448 - 451 spisu )

previedol svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, ku ktorému mal v tom čase vlastnícke právo na svoju
manželku U. O.. Nehnuteľný majetok predstavoval rodinný dom súp. číslo XXXX na parc. č. O. XXXX,
rekreačná chata súp. číslo XXXX na parc. č. O. XXXX, parc. č. O. XXXX/X zastavané plochy o výmere
70 m2, parc. KN č. XXXX zastavané plochy o výmere 258 m2, parc. č. O. XXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere 842 m2, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. P., ale tiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v

k.ú. F. - T. - X. N. na KN parc. č. XXXX/XX o výmere 701 m2 s príslušenstvom, KN parc. č. XXXX/XX o
výmere 124 m2 a KN parc. č. XXXX/XX o výmere 539 m2; v celkovej hodnote podľa znaleckého posudku
2.463.220,-Sk. Do výlučného vlastníctva obžalovaného prešli všetky aktíva a pasíva podnikateľského
subjektu G.. U. O. - O., a to bez vyčíslenia výšky aktuálnej v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM.
Z predložených účtovných dokladov - výkazov o majetku a záväzkoch za roku 1999 a 2000 je pritom
zrejmé,ženakonciúčtovnéhoobdobiak31.12.1999bolmajetokfirmyG..U.O.-O.vsume13.133.153,-

Sk a súčet záväzkov predstavoval 12.480169,-Sk, tzn. celkový majetok firmy prevyšoval záväzky o sumu
652.984,-Sk ( č.l. 521 spisu ). Avšak ku koncu roka 2000 bol majetok firmy v sume 14.484.821,-Sk a
súčet záväzkov predstavoval 19.866.690, tzn. záväzky už prevyšovali majetok firmy o sumu 5.381.870,-
Sk ( č.l. 526 spisu ). Na obžalovaného potom v rámci vyporiadania BSM prešli značné záväzky vzniknuté
z podnikateľskej činnosti, ktoré výrazne prevyšovali majetok ( aktíva ) podniku. Manželka obžalovaného

U. O. následne darovacími zmluvami zo dňa 11.12.2000 ( notárske zápisnice spísané u JUDr. Miroslava
Debnára, Notársky úrad so sídlom v Martine, sp. zn. N 344/2000, NZ 378/2000; N 345/2000, NZ
379/2000 ) previedla nehnuteľný majetok na ich spoločné maloleté deti P. O. a O.A. O.. Obžalovaný
pritom ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia zodpovedal za záväzky
vzniknutézpodnikaniacelýmsvojímmajetkomtzn.ajmajetkom,ktorýnebolpoužívanýnapodnikateľskú

činnosť - vrátane majetku patriaceho do BSM. Tvrdenia obžalovaného a svedka Ľ.. P., že vyporiadanie
BSM nemalo vplyv na obchodný majetok podniku U. O.-O. je teda irelevantné. Súd sa v tomto smere
stotožnil s názorom prokurátora, ktorý poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ( zverejnené pod
zn. R 56/2003 ), v zmysle ktorého pri vysporiadaní spoločného majetku manželov, z ktorých jeden je
dlžníkom tretej osoby, musí byť zachovaná rovnováha medzi záujmami druhého manžela a právami

veriteľov, ktoré podľa § 150 ods. 2 OZ nesmú byť dohodou manželov dotknuté. Pokiaľ je táto rovnováha
podstatným spôsobom narušená takou dohodou o vysporiadaní spoločného majetku manželov, ktorá
nápadne, jednostranne a z hľadiska zásad stanovených v § 149 ods. 2, 3 OZ neodôvodnene znevýhodní
toho z manželov, ktorý je dlžníkom tretej osoby, budú tým naplnené znaky trestného činu poškodzovania
veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V takom prípade možno považovať aj uzavretie dohody o

vysporiadaní BSM za odstránenie časti majetku dlžníka. O úmyselnom prevode majetku obžalovaného
s cieľom ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojho veriteľa svedčí tiež právoplatný rozsudok Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. NO-5C 76/03 zo dňa 15.6.2005 ( č.l. 680- 683 spisu ), ktorým bolo rozhodnuté
o návrhu spol. X..Y..S.. X.XXX Y. I. na určenie neúčinnosti dohody o vysporiadaní BSM medzi G.. U. O. a
U. O. rod. X. k nehnuteľnému majetku podľa § 42a ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka ( nehnuteľnosti

zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v k.ú. P. - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na
parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 258 m2, a parc. č. XXXX/X trvalé
trávne porasty o výmere 842 m2, rekreačná chata súp. č. XXX postavená na parc. č. XXXX evidovanej
na LV č. XXXX ). Obdobne bolo rozhodnuté aj rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/489/2001
zo dňa 8.4.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 252/2003 zo dňa 16.12.2003

právoplatným 20.4.2004 ( č.l. 179 - 186 spisu ), ktoré rozhodnutia sa však týkali iného veriteľa - poľskej
firmy Y., X..I... Napriek tomuto rozhodnutiu však nehnuteľný majetok nemohol byť predmetom exekúcie,
nakoľko ako bolo uvedené vyššie, tento manželka obžalovaného previedla darovacími zmluvami na ich
v tom čase maloleté deti.

Ďalej bolo zistené, že zmluvou o predaji podniku zo dňa XX.X.XXXX ( nachádzajúca sa na č.l. 419 -
421 spisu ) obžalovaný previedol na kupujúceho - spol. F., Y..X.., X. X. W., J.. P. Č.. XX, IČO: 31412491,
vlastnícke právo k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzkovaniu podniku G.. U.
O. - O.. Kúpna cena bola dohodnutá na 1.000,-Sk. Prílohou zmluvy bol i prehľad pohľadávok v celkovej
sume 3.301.429,50,-Sk a záväzkov v celkovej sume 11.427.621,68,-Sk, vrátane čiastky 337.722,31,-

Sk voči Y. I. a čiastky 525.379,85,-Sk voči L. Y. X.. O tom, že sa jednalo o účelový predaj podniku - v
úmysle zbaviť sa záväzkov, ktoré obžalovanému vznikli pri jeho podnikaní svedčí i tá skutočnosť, že
účtovníctvo firmy O. sa po predaji podniku stratilo. Podľa výpovede svedkov U.. Ľ. H., U. D. a E. N. malo
byť účtovníctvo odovzdané spoločnosti W., X..H..E.. resp. P.. Q. X.. Z akého dôvodu sa tak malo staťpritom nie je zrejmé, keďže spol. W., X..H..E.. nevystupovala ako zmluvná strana pri predaji podniku.
Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci z XX.X.XXXX pritom prevzatie účtovných podkladov potvrdil
kupujúci F., Y..X... Svedok G.. P. sám potvrdil, že príloha zmluvy o predaji podniku obsahujúca zoznam

záväzkov a pohľadávok nie je kompletná, nie je vyhotovená v súlade s účtovnými predpismi a nevie sa
vyjadriť pre aký účel a na základe akej požiadavky bola táto príloha vytvorená. Je tiež celkom zrejmé,
že obžalovaný ešte pred predajom podniku musel previesť resp. inak odstrániť majetok, ktorý súvisel s
podnikaním - minimálne nižšie uvádzané motorové vozidlá, keďže predmetom prevodu bol už iba drobný
hmotný investičný majetok v hodnote 7.415,-Sk ( č.l. 424 ). Podľa výkazu majetku a záväzkov za rok

2000 bola pritom hodnota hmotného investičného majetku na začiatku obdobia 2.373.686,-Sk a na konci
k 31.12.2000 už bola hodnota HMI nulová ( č.l. 526 spisu ). K 31.12.2000 tiež podnik vykazoval zásoby
- tovar v hodnote 216.846,-Sk. Naviac možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti zmluvy o predaji
podniku, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra boli osoby U. D. a E. N. zapísaní v obchodnom
registri ako členovia štatutárneho orgánu t.j. predstavenstva spol. F., Y..X.. až od 22.10.2001. Svedok
P.. Q. X. k tejto okolnosti vypovedal, že uvedené osoby boli riadne zvolené do funkcie štatutárnych

orgánov, avšak k ich zápisu do obchodného registra došlo s oneskorením niekoľko mesiacov. Podľa
neho teda zmluvu o kúpe podniku za spol. F., Y..X.. podpísali oprávnené osoby. Z výpisu obchodného
registra spol. F., Y..X.. ( č.l. 596 - 602 spisu ) je však zistiteľné, že v danom období sa uskutočnilo
mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré schválilo zmenu stanov, sídla, odvolalo a zvolilo
členov predstavenstva a dozornej rady dňa 15.6.2001, čo je stále takmer 5 mesiacov neskôr ako bola

podpísaná zmluva o predaji podniku. Pokiaľ potom zmluva o predaji podniku nebola platne uzavretá,
nemohli nastať právne účinky predpokladané zákonom, teda ani prechod záväzkov obžalovaného na
nového veriteľa tzn. kupujúcu spol. F., Y..X...

Obžalovaný na Okresnom súde Martin podával voči vyššie uvedeným exekúciám vedeným u JUDr.

Jozefa Liščáka námietky, a to práve z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX uzavrel zmluvu o predaji podniku
so spol. F., Y..X... Napriek výzvam, aby súdu preukázal pasívnu procesnú legitimáciu spol. F., Y..X..,
túto povinnosť nesplnil a v konaní nevedel preukázať prechod povinnosti vyplývajúcej z exekučných
titulov na iný subjekt. Aj táto okolnosť potom vzbudzuje značnú pochybnosť o platnom uzavretí zmluvy
o predaji podniku. Z uvedeného dôvodu boli jeho námietky voči exekúciám ako neopodstatnené

zamietnuté ( uznesenia Okresného súdu Martin sa nachádzajú na č.l. 390 až 401 spisu ). V exekučných
konaniach teda nedošlo k zmene účastníka na strane povinného, ktorým bol obžalovaný ako fyzická
osoba - podnikateľ. Právny zástupca obžalovaného ( v rámci exekúcie v postavení „povinného“ ) pri
rokovaniach na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Liščáka vyhlásil, že povinný G.. O. je nemajetný.
Okrem iného poukázal i na nezaplatenie tovaru, ktorý G.. O. exportoval na Ukrajinu a navrhoval

oprávneným uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky. Zástupca oprávnených G.. Q. U. naopak
poukazoval na úkony povinného, smerujúce k zbavovaniu sa majetku ako i skutočnosť, že v priestoroch
firmy O. začala podnikať spol. O. F., X..H..E.., patriaca manželke povinného. Oprávnený bol ochotný
pristúpiť na dohodu o uhradení pohľadávky v mesačných splátkach na dobu 12 mesiacov. Zápisnice z
týchto jednaní sa nachádzajú na č.l. 402 - 408 spisu. Podľa výpisov z obchodného a živnostenského

registra je preukázané, že skutočne spol. O. F., X..H..E.. vznikla XX.X.XXXX, pričom v čase jej vzniku
bola manželka obžalovaného U. O. jediným spoločníkom i konateľom tejto obchodnej spoločnosti.
Táto spoločnosť mala v obchodnom registri zapísané sídlo O. G. - F. N. P., kde mal podľa údajov
živnostenskéhoregistraprevádzkuajobžalovaný.Naspol.O.F.,X..H..E..bolipritomprevedenéiviaceré
vozidlá, ktorých držiteľom bola firma obžalovaného G.. U. O. - O. ( informácia OR PZ Martin, Okresný

dopravný inšpektorát na č.l. 456 - 458 spisu ). Je pravdou, že tri z týchto vozidiel boli na leasing, v ktorom
pokračovala firma O. F., X..H..E.., ale ďalšie vozidlá boli na túto firmu prepísané príp. tiež prepísané na
inú osobu ( H. O. ). Okrem starších vozidiel zn. Avia sa jednalo aj o nové vozidlá VW Golf a Škoda Pick
Up - obidva rok výroby 1998. Pokiaľ i staršie vozidlá boli bez účtovnej hodnoty ( odpísané ) neznamená
to, že tieto nemohli byť napr. v rámci exekúcie na dražbe speňažené. Podľa výpovede svedka G.. P. k

založeniu spol. O. F. došlo z dôvodu, že v druhej polovici r. 1999 uvažovali nad diverzifikáciou činnosti,
kde firma Ján O. - O. sa mala zaoberať výhradne obchodnou činnosťou a logistiku od skladovania až
po distribúciu tovaru odberateľom mala zabezpečovať ďalšia obchodná spoločnosť, čo bola spoločnosť
s ručením obmedzeným. Podľa záveru súdu ide opätovne o účelové tvrdenie, keďže obžalovaný ako
podnikateľ-fyzickáosobanepokračovalvúdajnezamýšľanejobchodnejčinnosti,alenaopaksvojpodnik

predal a podnikanie ukončil. Naproti tomu spol. O. F., X..H..E.., ktorá mala pôvodne zabezpečovať iba
skladovanie a distribúciu tovaru v podnikaní pokračovala.Na základe zisteného skutkového stavu súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný svojím
konaním popísaným v bode 1/ zmaril uspokojenie svojich veriteľov tým, že odstránil svoj majetok a takto
konal v priamom úmysle ako osoba trestne zodpovedná, čím sa dopustil žalovaného trestného činu

poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u páchateľa súd vychádzal z ustanovení § 23, § 31 a nasl. Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred

páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k
tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( §
3 ods. 4 ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Z uvedených
ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako
aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd pri rozhodovaní o uložení

trestu prihliadal predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a viedol
riadny život, okolnosti prípadu, stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ) ako i dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania činu.
Skutočnosť, že obžalovaný viedol bezúhonný život možno vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť. Naproti
tomu súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Trestného zákona

súd dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje uloženie trestu odňatia
slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere jedného roka, s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa záveru súdu uložený
podmienečný trest odňatia slobody je dostatočný z hľadiska prevýchovného pôsobenia na páchateľa,
ochrany spoločnosti a primerane zohľadňuje i prvok individuálnej a generálnej prevencie páchania

trestnej činnsoti. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa
úmyselného protiprávneho konania. V opačnom prípade môže súd rozhodnúť, že uložený trest odňatia
slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených X..Y..S.. X.XXX Y. I., X. X.T. E., X. W., U. H. Č.. XX, Š. O.

a L. Y. X. D., X. X. P. - XX P. B. F., D. Č.. XX, Š. O., v celom rozsahu odkázal s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody na občianske súdne konanie, a to z dôvodu, že o pohľadávkach poškodených bolo
právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. 14 Cb 285/00, 14
Cb 286/00, 14 Cb 287/00 a 14 Cb 288/00, v ktorých boli vydané platobné rozkazy zo dňa 18.9.2000.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.