Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202184
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612202184.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Q. T., bývajúceho vo X., na ul. F. O. č. XXX/XX proti
žalovanejP.Q.,bývajúcejvoX.,naul.F.O.č.XXX/XX,ovráteniedaru,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 25.02.2014, č. k. 3C/40/12-101, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a trovy konania žalovanej nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca darovacou zmluvou zo
dňa 19.09.2006, daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel 3 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX, k. ú. X. ako rodinný dom, súp. č. XXX a pozemok s parc. č. 295 o výmere 754 m2. V súčasnosti
ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. X., žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka

nehnuteľnosti v podiele 3. Ďalším podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1 je U. T..

Možnosť domáhať sa vrátenia daru zo strany darcu upravuje ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Účelom ust. § 630 Občianskeho
zákonníka nie je len postihnúť porušenie právnych povinností, ktorých splnenia, resp. nárokov zo

zodpovednosti za ich nesplanenie sa možno domáhať inými prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť
vyvodenie zodpovednosti za porušenie morálnych pravidiel správania sa ako súhrnu určitých etických a
kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Vrátenie daru pri splnení podmienok zákonom
stanovených je v podstate sankciou obdarovaného za jeho správanie sa voči darcovi spôsobom
hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom vrátenia daru je len také správanie

obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len
subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov je potrebné vychádzať z princípu vzájomnosti. To
znamená, že je potrebné vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nespráva
k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného

správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovanej nedošlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov správaním sa ako obdarovanej voči žalobcovi, pričom nemohlo dôjsť k zániku
darovacieho vzťahu založeného darovacou zmluvou. Taktiež nebolo zistené, aby žalobca v zmysle
ustanoveníObčianskehozákonníkauskutočniljednostrannýprávnyúkon,ktorýbymalzanásledokzánik

darovacieho vzťahu. Žalovaná má so svojim otcom, teda žalobcom dobrý vzťah, čo žalobca potvrdil.
Žalovaná mu nikdy fyzicky neublížila ani mu nenadávala a neutrhla mu na cti. Taktiež sa preukázalo,že pokiaľ by žalobca potreboval od žalovanej pomoc, táto by mu ju poskytla. Návrh žalobcu sa preto
považoval za bezdôvodný. Žalobca je vo veci ovplyvňovaný svojim vnukom, a to U. T. ml. a tento naňho
pôsobí. Aj podľa vyjadrenia syna žalobcu U. T. st., žalobca je dobrý človek a je manipulovateľný. Dá sa

ľahko ovplyvniť. Samotný žalobca pred súdom uviedol, že darovaciu zmluvu žiada zrušiť preto, aby bol
dom rozdelený všetkým rovnako. Ohľadne užívania rodinného domu existujú problémy a sú podávané
rôzne trestné oznámenia na políciu týkajúce sa vzťahov medzi U. T. ml. a žalovanou. Vzhľadom na
uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Poukázal na ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňujúce darcovi domáhať sa vrátenia daru,
ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Možnosť domáhať sa vrátenia daru je daná nielen v prípade negatívneho správania sa voči darcovi,
ale aj voči členom jeho rodiny, čo pri rozhodovaní bolo ignorované. V spise sa nachádzajúce dôkazy
preukazujú, že žalovaná opakovane fyzicky napadla vnuka žalobcu, a teda jednoznačne hrubo porušila
dobré mravy, nakoľko hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie správanie, pri ktorom dochádza
k fyzickému útoku, a to aj drobnému na telesnú integritu osoby.

K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu. Takýto úkon
má obsahovať vyjadrenie vôle darcu na vrátenie daru. Darca v ňom musí uviesť v čom vidí hrubé
porušenie dobrých mravov na strane obdarovaného a obdarovaný musí byť o tom uzrozumený. Tým
dňom zaniká darovací vzťah a súd pri rozhodovaní o vrátení daru má už len potvrdzovaciu funkciu.

Zákon ale neukladá darcovi formu a ani spôsob, ako má tento jednostranný úkon uskutočniť. Za takýto
úkon sa považuje i žaloba, nakoľko v nej je prejav vôle darcu jasný a sú v nej označené skutočnosti, na
základe ktorých darca považuje správanie obdarovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Za zánik
právneho vzťahu sa v takom prípade považuje deň doručenia žaloby obdarovanému.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, toto nebolo vyhodnotené správne. Žalovaná má podľa darovacej
zmluvy povinnosť sa o žalobcu starať, poskytovať mu pomoc a pod., a má mu vystrojiť dôstojný pohreb.
Žalovaná nielenže neplní ani jednu z týchto povinností, ale nemá ani v pláne vystrojiť žalobcovi pohreb.
Jediný kto podporuje žalovanú bol jej brat, ktorý vo svojej výpovedi klamal vo všetkom, čo bolo na
podporu žalovanej a dôkazy ako aj doložené fotografie jeho výpoveď vyvracajú.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 O. s. p. a

zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Za nesprávne je potrebné považovať tvrdenie, podľa ktorého v konaní nebolo zistené, aby žalobca v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka uskutočnil jednostranný právny úkon majúci za následok
zánik darovacieho vzťahu. Jedným z predpokladov vedúcich k zániku darovacieho vzťahu je

jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, čo vyplýva z ust. § 630 Občianskeho
zákonníka. Tento jednostranný právny úkon ako každý iný právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Musí ísť o taký prejav vôle darcu, z ktorého
je zrejmé, že smeruje k vráteniu daru. Z ust. § 630 Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení
tohto právneho predpisu nevyplýva, aby požiadavka darcu na vrátenie daru nemohla byť obsiahnutá

v žalobe, ktorou sa darca domáha vrátenia daru. V prejednávanej veci žaloba obsahuje skutočnosti, z
ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok na vrátenie daru.

Žalobca, ako to vyplýva z obsahu spisu, sa podanou žalobou domáhal vrátenia daru aj z dôvodu
nevhodného sa správania žalovanej voči jeho vnukovi. Za členov rodiny darcu v zmysle ust. § 630

Občianskeho zákonníka treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú k darcovi s prihliadnutím na všetky
okolnosti danej veci v pomere príbuzenskom alebo obdobnom. Za členov rodiny darcu treba považovať
predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade
(predkov a potomkov), ako aj súrodencov a výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnompomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Ako sa s touto skutočnosťou,
majúcou vplyv na vrátenie daru, vyrovnal prvostupňový súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupu, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2
O. s. p., napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého
stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom uvádzanému dôvodu vrátenia daru
súvisiacemu s nevhodným správaním sa žalovanej voči jeho vnukovi.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.