Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200165
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200165.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie
VLK, Tulčík č. 310, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,
Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,

sp. zn. 7965/2012-2.2 zo dňa 20.11.2012 v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu
životného prostredia v Žiline sp. zn. 2012/971/Kr zo dňa 30.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7965/2012-2.2 zo dňa 20.11.2012, ktorým tento zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline sp. zn.
2012/971/Kr zo dňa 30.8.2012, ktorým povolil výnimku zo zákazu ustanoveného podľa § 14 ods. 1 písm.
i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o ochrane prírody), organizovať spoločné poľovačky na diviaky v poľovnom revíri Párnica na území

Národného parku Malá Fatra, kde platí 3. stupeň územnej ochrany podľa zákona. Podľa názoru žalobcu,
rozhodnutia žalovaného boli vydané nezákonne z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm.
a),c), d) a e) O.s.p. Podľa žalobcu boli v konaní porušené jeho práva účastníka konania zakotvené v
článku 46 ods. 1 ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, § 4, § 32
ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 1 až 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).

Podľažalobcubolivkonaníporušenéjehoprávaúčastníkakonaniaspočívajúcev právežalobcuvyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca v žalobe poukázal
na žiadosť Poľovníckeho združenia Magura, ktorou požiadalo o povolenie výnimky s poukazom na
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. i) zákona o ochrane prírody. Uviedol, že správny orgán vydal výnimku zo
zákazupodľauvedenéhoustanoveniaalenevydalvýnimkuzozákazuuvedenéhovustanovení§14ods.

1 písm. f) zákona, pričom je nepochybné, že spoločná poľovačka je sprevádzaná hlukom. Z uvedeného
ustanovenia nevyplýva, že by hlukové efekty spôsobené strelnými zbraňami nepodliehali uvedenému
zákazu. Zákaz uvedený v ustanovení § 14 ods. 1 písm. f) zákona nemožno zahrnúť pod zákaz uvedený
v ustanovení § 14 ods. 1 písm. i) zákona. Je logické, že udelenie výnimky zo zákazov podľa § 14 ods.
1 písm. i) zákona neoprávňuje žiadateľa použiť na území s 3. stupňom ochrany zariadenia, vrátane
strelných zbraní, spôsobujúcich hlukové efekty. S poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 zákona v

spojení s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku bol správny orgán povinný poskytnúť pomoc a
poučenie žiadateľovi, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel ujmu. Bolo teda jeho povinnosťouupozorniť ho, že na zamýšľanú činnosť sa vzťahujú zákazy zakotvené v ust. § 14 ods. 1 písm. i) aj
písm. f). Z uvedeného vyplýva, že správny orgán postupoval v rozpore so zákonom, a jeho rozhodnutie
je nevykonateľné. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1, 5 vyhlášky číslo 24/2003 Z.z., ktorou

sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Uviedol, že z rozhodnutia Obvodného lesného úradu
v Dolnom Kubíne nie je možné identifikovať územie poľovného revíru na základe parcelných čísel.
Napadnuté rozhodnutie povoľuje výnimku v Poľovnom revíri Párnica na území Národného parku Malá
Fatra na území s 3. stupňom územnej ochrany, pričom z rozhodnutia nevyplýva, čo identifikuje územie s
3. stupňom ochrany, na ktorý sa povolená výnimka vzťahuje. Podmienka uvedená v bode 6 nie je reálne

vykonateľnáasplniteľná.Žalobcanamietalneurčitosť výrokuprvostupňovéhorozhodnutiavzťahujúcisa
na podmienku číslo 4 a 6. Poukázal na ustanovenie § 16 zákona o ochrane prírody ku ktorému žalovaný
svojimi rozhodnutiami založil protiprávny stav. Žalovaný konal v rozpore so zásadami určenými v § 2 ods.
1 zákona o ochrane prírody a v závere poukázal na skutočnosť, že ani jedno z rozhodnutí neobsahuje
správnu úvahu, ktorá by žalobcovi a ostatným účastníkom urobila zrozumiteľnými právne a skutkové
závery vedúce k vydaniu rozhodnutí. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby obe rozhodnutia

správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí.
Postup prvostupňového správneho orgánu je podrobne uvedený v jeho rozhodnutí zo dňa 30. 8. 2012.
Žalovanýsavplnomrozsahustotožnilsjehozávermi.Žalovanýpovažovalnámietkuopotrebepovolenia

výnimky zo zákazu aj podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody za nedôvodnú.
Takýto postup je v rozpore s aplikačnou praxou a nemá oporu v zákone. Z demonštratívneho výpočtu
zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli v územiach
s 3. stupňom ochrany zakázať používanie zariadení, ktoré primárne slúžia na vytváranie hlukových
a svetelných efektov najmä v súvislosti s rozličnými zábavnými alebo propagačnými podujatiami.

Využívanie strelnej zbrane pri poľovačke neslúži cielene na výrobu hlukových a svetelných efektov.
Lovné zbrane sú vyrobené a určené na iný účel než to predpokladá § 14 ods. 1 písm. f) zákona.
Nespôsobujú svetelný efekt a ich zvukový prejav je len sprievodným javom pri ich bežnom využití
tak, ako u ďalších iných nástrojov, prístrojov a zariadení, ktoré sa bežne využívajú aj v chránených
územiach a podliehajú inému schvaľovaciemu konaniu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 písm. k)

zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o poľovníctve ) ako i ďalšie jeho ustanovenia. V uvedenej právnej norme
sú uvedené zakázané spôsoby lovu zveri, v rámci ktorých sa zakazuje lov za použitia zdrojov umelého
osvetlenia, zariadení na osvetľovanie terčov, zrkadiel a iných oslňujúci prostriedkov. Je zakázaný aj
lov inou ako zbraňou na poľovné účely. Ak by žalovaný pripustil žalobcov výklad, že lovecké zbrane

sú zariadenia, ktoré spôsobujú svetelné a zvukové efekty, vznikol by precedens, ktorým by sa narušil
účel zákona. Z dikcie žalobcom uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o zákaz zariadení, ktoré
primárne spôsobujú svetelný a hlukový efekt, pod ktorý však nemožno zahrnúť zákaz používať poľovné
zbrane. Žalovaný ďalej uviedol, že označenie osobitne chránených častí prírody a krajiny vyplýva z
ustanovenia § 52 zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán výslovne uviedol konkrétne

chránenéúzemia,ktorésanachádzajúvrámciPoľovnéhorevíruPárnica,pričomichidentifikáciavyplýva
z ich vykonávacích predpisov. Podrobnosti sú špecifikované aj v ustanovení § 19 ods. 6 vyhlášky číslo
24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody. Námietku žalobcu preto považoval žalovaný
zanedôvodnú.Žalovanývovzťahuknámietkeohľadomnerealizovateľnostipodmienkyčíslo6povolenia
uviedol, že zákaz podľa § 16 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. c) zákona

o ochrane prírody na pohyb mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za
hranicami zastavaného územia obce podľa príslušných zákonných ustanovení neplatí, ak je vykonávaný
v súvislosti s výkonom práva poľovníctva. V prvostupňovom rozhodnutí bol pre samotné dohľadanie
určený počet troch osôb s jedným poľovným psom, z čoho nemožno dospieť k záveru o porušení pokoja
a ticha na území s 5. stupňom ochrany. Povinnosť poľovníka sledovať a dohľadať zver navyše vyplýva z

osobitného zákona o poľovníctve. Z priloženého administratívneho spisu podľa jeho názoru vyplýva, že
prvostupňový správny orgán v danej veci konal v súlade so zákonom, presne a úplne zistil skutočný stav
veci a rozhodol na základe poznatkov získaných od špecializovaného odborného orgánu, od ktorého
si obstaral podklady. Ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry môžu byť predmetom súdneho
prieskumu len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu. Žalovaný považuje žalobu predloženú žalobcom za účelovú, obsahujúcu iba námietky
formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného. Na základe uvedených dôvodov žiadal
žalobu zamietnuť.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.

Súd poukazuje na ustálený právny názor, podľa ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o určení
výnimiek podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo
vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďže

výnimka bola žiadateľovi udelená na obdobie od 20.10.2012 do 31.12.2014, súd nepribral do konania
žiadateľa, Poľovnícke združenie Slovenská Ľupča, pretože v čase vydania rozhodnutia súdu o žalobe
stratilo povolenie žalovaného platnosť a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti
dotknuté.

Na základe uvedených ustanovení ako aj v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. Snj 72/2013zo dňa 24. 6. 2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžp/11/2013 zo dňa 26.11.2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky,
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán,
prípadne súd, preto musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V čase rozhodovania tunajšieho súdu čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky zo zákazu
ustanoveného podľa § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), organizovať spoločné poľovačky na diviačiu
zvervpoľovnomrevíriPárnicanaúzemíNárodnéhoparkuMaláFatra,uplynul,nastaliokolnostiobdobné

zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1, § 246ods. 1 v
spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.