Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412225634
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412225634.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci oprávneného: C.. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. X., S. XXXX/X, zastúpený JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, proti povinnej: C.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., G. XX, zastúpená
Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, o výkon rozhodnutia

o úprave styku otca s maloletými deťmi C., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 16Em/1/2012-146 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu

rozhodnutia o úpravu styku otca s maloletými deťmi C. C., nar. XX.X.XXXX a K. C., nar. X.X.XXXX. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 272 ods. 1, 3, 5, § 273 ods. 1,2 , 4 OSP konštatujúc, že otec maloletých
detí sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.11.2012, domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia o úpravu
styku s maloletými deťmi C. C. a K. C.. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 10P/121/2012-54 zo dňa 24.09.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým

bol upravený styk otca s maloletou C. C. a maloletým K. C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
oboma deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele toho
istého párneho týždňa kalendárneho roka do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná obe maloleté deti
riadne pripraviť na styk s otcom a v určenom čase v mieste svojho bydliska ich odovzdať otcovi a otec je
povinný si maloleté deti v určenom čase a v mieste bydliska matky ich prevziať a po ukončení styku ich
matke v určenom čase v mieste jej bydliska odovzdať s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do

právoplatného skončenia vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 10P
121/2012. V zmysle nariadeného predbežného opatrenia sa otec dostavil dňa 5.10.2012, 19.10.2012
a 2.11.2012 pred bydlisko matky v stanovenom čase, avšak matka sa nezdržiavala na adrese svojho
trvalého pobytu, ani spolu s deťmi, deti na styk nepripravila, ani mu ich neodovzdala. Súd prvej inštancie
vyzval matku na plnenie práv a povinností podľa právoplatného súdneho rozhodnutia s tým, aby sa
matka podrobila právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletými deťmi, pretože

v opačnom prípade bude súd postupovať podľa § 273 odsek 1 OSP a bude matke ukladať pokuty vo
výške 200,- eur, aj opakovane. Matka výzvu súdu prevzala dňa 27.12.2012. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ,doručená súdu dňa 26.8.2013 vyplýva, že dňa 14.6.2013 sa
zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky dostavili na adresu trvalého bydliska
matky, kde už bol prítomný otec detí, na predmetnom byte boli otvorené okná a balkónové dvere, ale
napriek zvoneniu nik neotváral. Otec sa následne telefonicky spojil s matkou detí a informoval sa, kde

sa deti nachádzajú. Matka detí uviedla, že sa s maloletými deťmi nachádza na adrese jej súčasného
bydliska L.. Ďalej uviedla, že deti na styk pripravené nie sú, nakoľko ich ona nútiť nebude a nech muto povedia samé. Vzápätí matka mobilný telefón odovzdala maloletému K., ktorý uviedol, že so sestrou
C. s otcom nechcú ísť, lebo to nechcú oni, ale ani mama. Po uvedenom telefonickom rozhovore sa
otec presunul spolu s kolíznymi opatrovníčkami pred bydlisko matky. Po príchode otca mu maloletý K.

povedal, že nikam nejde a išiel sa schovať do priestorov rodinného domu. Zamestnankyne oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa presunuli do predmetnej nehnuteľnosti, kde obe
deti boli za prítomnosti matky a starého otca primerane veku oboznámené s účelom návštevy. Maloletá
C. uviedla, že s otcom nepôjdu lebo si našiel novú rodinu tak nech sa venuje jej a nasilu ich nikto
nemôže zobrať ani nútiť. Maloletý K. sa do monológu sestry nezapájal a bol ticho. Maloletá možnosť

styku s otcom rázne odmietla. Dňa 9.8.2013 sa otec opätovne dostavil na predmetnú adresu matky ,
opakovane zvonil, avšak mu nikto neotváral, taktiež kontaktoval matku, ale neúspešne. Uznesením č.k.
16Em/1/2012-80zodňa5.5.2014vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.15CoE/361/2014-94
zo dňa 31.10.2014 bola matke uložená pokutu za neumožnenie styku maloletých detí s ich otcom dňa
11.3.2014 vo výške 100,- eur. Keďže matka naďalej porušovala nariadené predbežné opatrenie, súd
prvej inštancie uznesením č.k. 16Em 1/2012-105 zo dňa 9.7.2015 vyzval Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Nové Zámky, aby pozastavil povinnej - matke maloletých detí výplatu prídavkov na maloleté
deti C. C. a K. C., odo dňa doručenia uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2015.
Okrem toho mal súd za preukázané, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie vedené pod
sp. zn. 10P 121/2012 vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom , v
ktorom konaní boli vypracované dva znalecké posudky a to znalecký posudok PhDr. Petra Molnára zo

dňa 25.7.2014 a znalecký posudok Doc. PhDr. Milady Harinekovej, CSc. doručený súdu dňa 27.4.2015.

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.01.2016 , na ktorom otec uviedol, že na
podanom návrhu trvá, pretože od nariadenia predbežného opatrenia chodil každý párny týždeň na S.,
kde mali deti s matkou bývať. Keď sa dozvedel, že matka s deťmi odišla bývať k rodičom, chodil na

stretnutie s deťmi tam. Vznikla tam hádka a deti mu povedali, že s ním nechcú ísť, obrátil na kolízneho
opatrovníka, bol tam aj za účasti polície, ale k stretnutiu s deťmi nedošlo. Potom sa stretli na kuratele aj
s deťmi, kde deti plakali a uviedli, že sa s ním nechcú stretnúť a nechcú ho ani vidieť. Toto sa uskutočnilo
v januári 2013. Matka na pojednávaní uviedla, že problémy so stretávaním boli hneď od začiatku, deti
sa s otcom stretli na jej podnet na pár hodín, na viac nechceli. V čase nariadenia predbežného opatrenia

mali deti zdravotné problémy. Deti sa s otcom odmietajú stretnúť a majú z toho traumu. Matka uviedla,
že nie je pravdou, že zakazovala styk a ani raz ho nezakázala. Deti od začiatku vyslovene trpia pri
myšlienke stráviť s otcom čo i len sekundu. Od 22.12.2012, kedy tam otec prišiel v sprievode polície,
už ani jedenkrát tam neprišiel. Deťom nikdy nezamedzovala styk, vždy sa ich pýtala aj ich prosila, aby
s otcom strávili aspoň chvíľu. Deti sa nevedia vysporiadať so správaním otca a so skutkami, ktoré im

spravil a stretnutia s otcom plne odmietajú. Okrem toho uviedla, že maloleté deti sú v súčasnej dobe už
14 ročné, resp. 11 ročné, ktoré si vytvorili určitý názor a ktorý názor by mal byť rešpektovaný v súlade
s ich právami, ktoré im zaručuje aj Dohovor o právach dieťaťa. Absencia styku medzi deťmi a otcom sa
neprejavila nijakým spôsobom v žiadnych sférach ich života, v tomto smere neboli produkované žiadne
dôkazy a rovnako nebolo preukázané, že by sa otec zaujímal o deti iným spôsobom či už v škole, u

lekára alebo inde.

3. Súd ďalej na pojednávaní vypočul maloleté deti. Maloletá C. na pojednávaní uviedla, že prišla na súd
kvôli tomu, aby povedala, že sa nechce s otcom stretávať, nemá s ním žiadny vzťah a nechce ho vidieť.
Je jej z neho zle, keď si pomyslí čo im urobil. Ukazoval im svoj pohlavný orgán a dával im ho chytiť jej aj

bratovi. Stalo sa to viackrát, keď mamina nebola doma. Nepovedala jej to, pretože sa bála. Povedala to
mame a starým rodičom až keď už cítila, že jej nemôže nijako ublížiť. Otec bol agresívny v jednom kuse,
kričal na nich. Jemu sa nepáčilo čo robili. Otec sa o nich vôbec nestaral. Je rada, že sú v takej zostave
ako teraz mama, brat a starí rodičia. S otcom nechce nič mať. Maloletá by chcela, aby jej stretávanie
s otcom bolo zakázané nastálo. Maloletý K. uviedol, že nechce sa stretávať s otcom, pretože im otec

ukazoval pohlavný orgán. Netešilo ho to, ale otec často chodil v byte nahý, pričom otec bol agresívny,
keď večer pozerali telku a hovoril, že majú ísť spať. S otcom sa nechce vôbec stretávať a otec mu vôbec
nechýba. Keď sa stretli s otcom, čo bolo presne 22.12.2012, tak sa s ním nerozprávali a neodpovedali
mu na otázky. Maloletý uviedol, že keď vidí otca, bolí ho brucho. Mamina im nezakazuje, aby k otcovi
išli, doma o otcovi nič nehovoria, ako keby nebol. Maloletý sa nijako nechce stretávať s otcom.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že rešpektuje stanovisko maloletých detí a zároveň poukázal na
skutočnosť,žestretávaniesaotcasmaloletýmideťmiajehoprítomnosťvichživotejeneodškriepiteľným
právom a najmä dôležitým faktorom pre formovanie psychosociálneho vývinu maloletých detí, toznamená, že u detí v súčasnej dobe sa neprejavuje absencia otca, je tu však dôvodná obava, ako
ovplyvní formovanie maloletých detí a ich vzťahy, keď budú raz dospelí. Kolízny opatrovník poukázal na
povinnosť matky, aby riadne pripravovala deti na stretnutie, ale nielen po materiálnej stránke ale najmä

psychologickouprípravou,ktorázvýpovedídetíbolanejakýmspôsobomzanedbávaná.Nadruhejstrane
na strane otca neboli zistené objektívne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom, pre ktorý by sa styk otca s
maloletými deťmi nemal realizovať. Na uvedených skutočností kolízny opatrovník odporučil súdu prvej
inštancie prihliadol na výpovede maloletých detí a i napriek tomu, že ich výpovede javili identické prvky,
identické slovné spojenia, ktoré by mohli byť spôsobené tým, že pri výpovediach znalcoch opakovali

identické veci.

5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťahy medzi
oboma rodičmi sú veľmi rozvrátené, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na psychiku maloletých detí ,ktoré
vypovedali, že sa nechcú stretávať ani stretnúť so svojim otcom. Ich výpovede boli skoro identické, mali
zhodné slovné spojenia a vyjadrenia. Bol toho názoru, že tieto zhodné vyjadrenia boli buď naučené alebo

spôsobený tým, že maloleté deti už absolvovali niekoľko vyšetrení u psychológov. Prejav maloletej C.
bol až agresívny, neprimeraný jej veku a absolútne nekritický voči sebe a svojej matke. Voči otcovi bol
až nenávistný. Maloletý K. vypovedal presne naučené veci, pamätal si presne dátum, kedy prišiel otec
pred dom s políciou, čo to bolo pred štyrmi rokmi, hoci iné dátumy si vôbec nepamätal. Podľa názoru
súdu otec má právo, tak ako má voči svojim deťom aj povinnosti, aby sa stretával so svojimi deťmi. Z

výpovede maloletých detí mal však súd jednoznačne preukázané, že maloleté deti odmietajú otca, v čom
ich podporuje aj ich matka. Matka deti na stretnutia s otcom žiadnym spôsobom nepripravila a nechala,
abydetirozhodli,čisachcúsotcomstretnúť. Súdvšakprirozhodovanízohľadniltúskutočnosť,ženávrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia bolo na podklade právoplatného a vykonateľného uznesenia súdu z
roku 2012, od ktorého času sa vzťahy medzi rodičmi a tiež aj vzťahy medzi otcom a deťmi veľmi zhoršili

a pokazili. Dôvodil tým, že vo veci samej, a to v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
voči maloletým deťom, je vykonávané rozsiahle dokazovanie a ešte nebolo rozhodnuté. S ohľadom
na skutočnosť, že v danom prípade ide o nariadenie výkonu rozhodnutia na základe predbežného
opatrenia a to v roku 2012, ako aj s ohľadom na súčasné vyjadrenia maloletých detí, súd dospel k
záveru, že by nebolo v záujme a v prospech detí, aby súd nariadil výkon rozhodnutia v rozsahu na každý

párny týždeň od piatku do nedele. Podľa názoru súdu ochrana záujmu maloletých detí a ich neochota
stretávať sa s otcom prevažuje nad právom otca na stretávanie sa s deťmi. Rešpektovanie záujmu
maloletých detí vyplýva aj z novelizovaného článku 5 Zákona o rodine, ktorý záujem maloletých detí
výslovne zdôrazňuje. Záverom dodal, že by malo byť v záujme oboch rodičov, aby sa snažili vzťahy
medzi sebou upraviť, brali ohľad hlavne na maloleté deti a napriek rozvodovému konaniu sa správali

tak, aby nepokazili svojim deťom ich ďalší život, keďže nevedia žiť ako rodina Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia o úpravu styku otca
s maloletými deťmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti
o maloletých, ktoré konanie možno začať i bez návrhu .

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a nariadiť výkon rozhodnutia. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie. Uviedol, že od prerušenia spolužitia mu matka odmietala kontakt s deťmi a z toho
dôvodu podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a súd uznesením zo dňa 24.09.2012 č.k.

10P/131/2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil jeho styk s deťmi . Od tohto času pravidelne
sa dostavoval pred bydlisko matky za účelom realizácie styku. Uvedené preukazuje jeho záujem o deti.
Navyše sa snažil situáciu riešiť mimosúdnou cestou , spolupracoval s ÚPSVaR Nové Zámky, keďže
matka odmietala komunikáciu. Nesúhlasil s názorom súdu, že by nariadenie výkonu nebolo v záujme
maloletých detí. Zo záverov znaleckých posudkov v základnom konaní je zrejmé, že vzniknutý stav, a

teda narušené vzťahy detí k otcovi boli spôsobené tým, že matka neumožňovala styk detí s otcom. Z
obsahu spisu je zrejmé, že matka deti na styk nepripravovala , nezdôrazňovalo dôležitosť jeho ako otca
pri výchove detí. Mal a má skutočný záujem o maloleté deti, čo mu nebolo zo strany matky umožnené
realizovať a neboli ani preukázané tvrdenia matky o jeho negatívnom vplyve na maloleté deti a kontakt
s nimi. Poukazujúc na čl. 41 ods. 4 Ústavy a čl. 32 ods. 4 druhej vety listiny konštatoval, ze obmedzenie

práv rodičov ako širší pojem obsahuje vlastne v sebe aj odlúčenie maloletých detí od rodičov, keďže
takéto odlúčenie treba považovať za špecifický prípad obmedzenia práv rodičov. Je to tak preto, že platí
zásada , podľa ktorej starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Záverom dodal, že vo veci samej, nebolo ešte rozhodnuté komu z rodičov porozvode budú deti zverené do výchovy a opatery, pričom je nepochybné, že deti sú v dispozícii matky a
jej rodičov minimálne 4 roky a počas tohto obdobia mu nebolo umožnené sa s deťmi stretávať.

7. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že výpoveďou detí v konaní bolo preukázané, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je v ich
záujme. V tomto smere poukázal na čl. 5 Zákona o rodine a Dohovor o právach dieťaťa, z ktorých
jednoznačne vyplýva právo dieťaťa , aby bolo vypočuté , aby mohlo participovať na rozhodnutiach ,
ktoré sa týkajú a právo protekcie - ochrany. Vzhľadom aj na vek detí je zrejmé, že majú právo sa

vyjadriť ku všetkým okolnostiam, ktoré sa ich týkajú. Deti jednoznačne vyjadrili, že styk s otcom plne
odmietajú , preto ich záujmom nemôže byť nariadenie výkonu predbežného opatrenia. Takúto úpravu
styku neodporúčal v konaní 10P/121/2012 žiadny zo znalcov. Konanie oprávneného považovala za
účelové v snahe škodiť jej , čoho dôkazom sú trestné oznámenia , ktoré podával a ktoré boli doteraz
vždy odmietnuté. Účelové správanie oprávneného preukazuje aj to, že až do nariadenia predbežného
opatrenia pre deti vôbec nechodil, urobil to iba dva krát, čo potvrdil na pojednávaní , pričom následne

po nariadení sa dostavil nie párny týždeň ale nepárny, keď mala s deťmi aktivity. Skutočnosť, že
deti sa nechcú stretávať s otcom, si otec zavinil sám svojim správaním, čo potvrdili od mája 2013
deti počas viacerých pedopsychiatrických a psychologických vyšetrení. Deti opakovane na všetkých
psychologických vyšetreniach a aj na pojednávaní vyjadrujú ich vôľu , túžbu a prianie nestretávať sa s
otcom a poukazujú na traumatizujúce a závažné skutočnosti, ktoré s otcom prežili.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že stretávanie sa otca s maloletými
deťmi a jeho prítomnosť je v ich živote neodškriepiteľným právom a najmä dôležitým faktorom pre
formovanie psychosociálneho vývinu maloletých detí . Vzhľadom na výpovede a súčasný postoj
maloletých detí sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 19.01.2016.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 05.04.2016, rozhodujúc vo
veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, postupoval

v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

15. Podľa § 379 ods. 1 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie
a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky
neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

16. Podľa § 379 ods. 2 CMP ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou,
súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací
súd na dôvažok dodáva, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal

nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne
ovplyvnené tretími osobami. Ak nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu
presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako také, ktoré si neplní zákonom predvídaný
účel, t. j. zabezpečenie splnenia povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach
dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami.

Sankčné pôsobenie súdu tak nemá reálny objekt, teda vôľou ovplyvniteľné ľudské správanie, na ktoré
by mohlo reálne pôsobiť. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva
pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok, čo znamená, že ak je preukázaná existencia rodinného puta,
mali by v zásade konať tak, aby umožnili rozvoj tohto puta a mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré
od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia

styku rodiča s dieťaťom. Vnútroštátne orgány však nie sú zodpovedné za výsledok, t.j. ak sa styk rodiča
s dieťaťom napokon nepodarí uskutočniť v navrhovanej forme a periodicite, prípadne sa ho nepodarí
uskutočniť vôbec za predpokladu, že vyvinuli náležitú starostlivosť a styku rodiča s dieťaťom bránia
okolnosti na strane dotknutých osôb. Európsky súd pre ľudské práva uznáva, že štátne orgány nie sú
všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú

na záujmy vlastného dieťaťa. Stáva sa, že nie je možné okamžite nadviazať styk rodiča s dieťaťom,
ktoré po istú dobu žilo s druhým z rodičov, a nadviazanie styku vyžaduje určitú prípravu, prípadne aj
za pomoci psychológa.

21. Súd prvej inštancie dostatočne a komplexne posúdil okolnosti daného prípadu a správne ustálil, že

vzťahy medzi oboma rodičmi sú veľmi rozvrátené, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na psychiku maloletých
detí ,ktoré vypovedali, že sa nechcú stretávať ani stretnúť so svojim otcom. Za ďalšiu relevantnú
okolnosť,naktorúsúdprvejinštanciesprávneprihliadolbolo,ženávrhnanariadenievýkonurozhodnutia
sa mal realizovať na podklade právoplatného a vykonateľného uznesenia súdu o predbežnom opatrení,
nariadeného dňa 24.09.2012, od ktorého času sa vzťahy medzi rodičmi a tiež aj vzťahy medzi otcom

a deťmi veľmi zhoršili a pokazili. S ohľadom na túto okolnosť, ako aj s ohľadom na súčasné vyjadrenia
maloletých detí, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že by nebolo v záujme
a v prospech detí, aby súd nariadil výkon rozhodnutia v rozsahu na každý párny týždeň od piatku
do nedele tak ako to vyplýva z nariadeného predbežného opatrenia. Zo záverov znaleckého posudku
vyhotoveného v súvislosti s rozvodovým konaním sp. zn. 10P/121/2012 vyplýva zistenie, správanie

sa maloletých detí voči otcovi v tomto veku nemožno považovať za prirodzené, preto znalec odporučil
uskutočniť spočiatku stretávanie sa formou psychoterapeutických sedení maloletých detí s otcom cez
Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny. Uvedené potvrdil znalec aj na pojednávaní dňa 10.09.2015 pred
súdom v rozvodovom konaní vedeného pod sp. zn. 10P/121/2012 , kedy uviedol, že je potrebné pre
styk otca s deťmi, aby sa tento najskôr realizoval na kratší čas, napr. raz do týždňa, 2 x do týždňa za

prítomnosti psychológa na úrade práce, resp. na inom odbornom zariadení, ak by sa vzťahy vylepšovali
tak by sa mohla intenzita aj rozšíriť. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva aj to, že správanie
detí je ovplyvnené prostredím v ktorom vyrastajú, ich postoje a názory voči otcovi sú ovplyvnené matkou
ako aj manipuláciou starými rodičmi zo strany matky, deti nemajú vôľu ani záujem stretávať sa s otcom
v čom sú podporované zo strany matky a jej rodičov. Nevyhnutnou podmienkou obnovenia vzťahu detí

k otcovi je zmena správania sa oboch rodičov voči sebe. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním
oprávneného a kolízneho opatrovníka, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi a jeho prítomnosť je
v ich živote neodškriepiteľným právom a najmä dôležitým faktorom pre formovanie psychosociálneho
vývinu maloletých detí, avšak vzhľadom na výpovede a súčasný odmietavý postoj maloletých detí , sícevyvolaný negatívnym postojom matky (ako aj starých rodičov detí) voči otcovi, by nebolo v záujme a v
prospech detí nariadiť výkon rozhodnutia v rozsahu na každý párny týždeň od piatku do nedele . Preto
za danej situácie odvolací súd nepovažoval podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia za splnené.

Dôležité preto bude to, s akým výsledkom bude ukončené konanie Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 10P/131/2012 , v ktorom by malo byť rozhodnuté o rozvode spolu s úpravou styku otca s maloletou
C., t.j. času už štrnásťročnou a maloletým K., t.č. už jedenásťročným na základe aktuálnych pomerov
účastníkov konania.

22. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom poukazuje na jeho odôvodnenie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).