Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212022
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114212022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

LýdieGálisovejaJUDr.SoneVackovejvprávnejvecižalobcu:CDConsultings.r.o.,sosídlomPolitických
vězňů1272/21,NovéMěsto,Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpený:FridrichPaľko,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grosslingova 4, IČO: 36864421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanému: I. D., bytom T., P. T. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 647,13 eura s príslušenstvom
zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. februára 2016 č.k.
7C/70/2014-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy
647,13 eura s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie sumy 647,13 eura a zmenkového úroku
0,19% denne zo sumy 869,13 eura od 31. 03. 2011 do 10. 07. 2011, zo sumy 795,13 eura od 11. 07. 2011
do 09. 08. 2011, zo sumy 721,13 eura od 10. 08. 2011 do 07. 09. 2011 a zo sumy 647,13 eura od 09. 09.
2011 do zaplatenia, zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie
vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 39, § 3 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6
zákona číslo 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“), § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ochrane

spotrebiteľa a čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“). Na základe vykonaného
dokazovania prvostupňový súd zistil, žalovaný vystavil dňa 15. 07. 2010 v I. zmenku na zmenkovú
sumu 869,13 eura s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu:
869,13 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia: 31. Marca 2011. Zmenka
bola splatná pre POHOTOVOSŤ, s.r.o., vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy 608900340. Veriteľ následne indosoval

zmenku na žalobcu. Žalobca k návrhu značenú zmluvu nedoložil. Preskúmaním spisu Okresného súdu
Nitra sp.zn. 17Er/1407/2012 zistil, že žalobca si uplatnil nárok na vymoženie pohľadávky na základe
exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bol vydaný na základe úverovej zmluvy č.
608900340, v ktorom konaní bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietnutá.2.Zamietnutie žaloby žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odôvodnil jednak porušením
zákonných povinností pri vyplňovaní zmenky, poukazujúc na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona číslo

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka
na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorého výška bola 450 eur a teda maximálna
zmenková suma mohla byť 585 eur (suma istiny plux maximálne 30% istiny), pričom zmenka bola
vyplnená na sumu 869,13 eura, teda v rozpore s týmto ustanovením. Taktiež konštatoval rozpor s
dobrými mravmi nie len obsahu zmluvy, ale i jej účelu, vzhľadom na neprimerane vysoký poplatok za

spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou, čím tieto dojednania spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto sú neplatné. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 05. 2008 sp.zn. 4Obo/161/2007. Okrem konštatovania
neplatnosti tak úverovej zmluvy, ako aj vystavenej zmenky, aplikujúc ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný dôvodiac, že žalovanej boli finančné prostriedky
titulom úveru vyplatené v deň uzavretia zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú, t.j. dňa 15. 07. 2010 a

teda žalobca alebo jeho právny pred chodca si svoje právo mohli prvý krát na súde uplatniť žalobou dňa
15. 07. 2010, žaloba však bola podaná až dňa 17. 04. 2014, t.j. po uplynutí troch rokov a teda žalovaná
suma je premlčaná, na čo súd prihliadol zo zákona, z ktorého dôvodu nemohol žalobcovi priznať ani
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli (142 ods. 1 OSP).

3.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď
v prejednávanej veci došlo z jeho strany k porušeniu práva RU, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a
7 Nariadenia, keď súd nariadil pojednávanie, na ktoré neboli splnené podmienky. Podľa Nariadenia

je pojednávanie možno nariadiť iba vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude
možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe listinných alebo iných dôkazov.
Navyše žalovaná nedoručila súdu žalobnú odpoveď, preto súd mal bez pojednávania rozhodnúť o
pohľadávke žalobcu. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal možnosť konať pred
súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, a je tu aj rozpor
s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa
§ 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,

preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporkyňa mohla na základe čl. 5 ods.
3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky

musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal,
že prvostupňový súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z
účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Predpokladom
na vydanie rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a žalovaný mohol na

základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak to však neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu platenia koncentračnej zásady. Záverom namietal
premlčanie jeho nároku s tým, že premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa splatnosti zmenky,
nie od momentu jej vystavenia. Premlčacia doba začala plynúť až v momente predloženia zmenky na
platenie a ku dňu podania žaloby na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný.

4.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a pretonapadnutý rozsudok vo veci samej, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

6.V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

7.Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

8.Žalobca v odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v nariadení pojednávania a teda v porušení
článkov Nariadenia, ďalej prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo považoval za vadu konania,
majúcu za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto, predtým, ako preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie zaťažil vadou konania

namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobcovi vyjadrenie
žalovaného, v ktorom namieta uplatnený nárok a vzniesol námietku premlčania, ktoré vyjadrenie doručil
žalobcovi. Žalobca, reagujúc na vyjadrenie žalovaného, zobral žalobu v časti zmenkovej sumy a v časti
zmenkového úroku späť. Zároveň nariadil v danej veci pojednávanie na deň 12. 02. 2016, ktoré žalobca
prevzal dňa 18. 01. 2016, pričom svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním, doručeným

súdu dňa 11. 02. 2016, v ktorom namietal nariadenie pojednávania. Súd prvej inštancie na tomto
pojednávaní konštatoval premlčanie nároku žalobcu. Žalobca tým, že sa pojednávania nezúčastnil, sám
sa pripravil o možnosť vyjadrenia sa pred súdom prvej inštancie, okrem toho sa v ospravedlnení vyjadril
ibaknariadeniupojednávania,pričomknámietkepremlčaniavznesenejžalovaným,ktorábolažalobcovi
doručená, sa nevyjadril. Okrem toho súd prvej inštancie aj v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia,

konštatoval svoj postup a postup žalobcu, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí, je
nepravdivá a tým účelová. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na ďalšie, obdobné hromadne podané žaloby žalobcom, v ktorých už žalobca pred
týmto rozhodnutím obdržal rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorej bolo konštatované, že ide o

spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého bola posudzovaná aj úverová zmluva a teda nemohla byť odňatá
možnosť žalobcovi konať pred súdom z dôvodu prekvapivosti rozhodnutia, keďže si musel byť vedomý
skutočnosti, že súdy posudzujú predmetné žaloby aj z hľadiska spotrebiteľskej ochrany práva.
9.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 12. 02. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo

dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah apovahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho

súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,

ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí

viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.

v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný

zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl.
I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu
na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej
v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania

námietok.

10. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležitevysvetliť,prečosaneriadijudikátom).Napriektomuvšakviazanýrozsahomadôvodmiodvolania

(§212ods.1OSP),kjednotlivýmodvolacímdôvodomžalobcu,spočívajúcimpredovšetkýmvzdôraznení
platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a
vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho

pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie
nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovaťprocesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný

na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde v
tretej vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku
s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením

vylúčená. Prvostupňový súd preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,
správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,
že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v
zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to
najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a následne na premlčaní nároku žalobcu,
keď zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorá skutočnosť má za následok vznik
bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia bol uplatnený

po uplynutí premlčacej trojročnej lehoty. Zo zmluvy, ako absolútne neplatného právneho úkonu, nemohlo
veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe
ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015,

odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa
konštatovania súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, odvolací súd iba poznamenáva, že je
pravdou, že premlčacia lehota začína plynúť nie od vystavenia zmenky, ale od jej splatnosti, avšak v
danej veci, za situácie, že súd prvej inštancie vyhlásil základný právny úkon, t.j. úverovú zmluvu za
absolútne neplatný právny úkon, nemohla byť platná ani zmenka, zabezpečujúca tento neplatný právny

úkon, z ktorého dôvodu nastúpil režim bezdôvodného obohatenia, u ktorého premlčacia lehota začína
plynúťnasledujúcimdňompovznikubezdôvodnéhoobohatenia.Zuvedenýchskutočnostípretovyplýva,
že nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože

pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v
odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol,
že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia
a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca

okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím
prvostupňového súdu. Iba z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho
názoru, prvostupňový súd bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré
sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal
vo vyššie uvedených dôvodoch.

12. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,

že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákoneč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých

okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a
§ 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).