Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18Cb/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215047
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8113215047.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: Z. V., N.. XX.X.XXXX, C. A. Š. XXX/XX, B., v konaní o plnenie zo zmenky takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne:
- zo sumy 2.268,98 eur od 11.12.2010 do 1.4.2011,
- zo sumy 2.248,98 eur od 2.4.2011 do 10.4.2011,
- zo sumy 2.238,98 eur od 11.4.2011 do 18.4.2011,

- zo sumy 2.218,98 eur od 19.4.2011 do 1.6.2011,
- zo sumy 2.168,98 eur od 2.6.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 1.999,- eur;
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne:
o zo sumy 2.268,98 eur od 11.12.2010 do 1.4.2011,
o zo sumy 2.248,98 eur od 2.4.2011 do 10.4.2011,
o zo sumy 2.238,98 eur od 11.4.2011 do 18.4.2011,
o zo sumy 2.218,98 eur od 19.4.2011 do 1.6.2011,

o zo sumy 2.168,98 eur od 2.6.2011 do zaplatenia;
- 6 % ročného úroku:
o zo sumy 2.268,98 eur od 26.1.2011 do 1.4.2011,
o zo sumy 2.248,98 eur od 2.4.2011 do 10.4.2011,
o zo sumy 2.238,98 eur od 11.4.2011 do 18.4.2011,
o zo sumy 2.218,98 eur od 19.4.2011 do 1.6.2011,
o zo sumy 2.168,98 eur od 2.6.2011 do zaplatenia;

- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 7,56 eur,
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 305,54 eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 119,50 eur.Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 24.6.2010 na zmenkovú sumu 2.268,98 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 11.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 24.6.2010 (dátum
vystavenia) na sumu 2.268,98 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od
11.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom doposiaľ žalovaná nezaplatila žiadnu úhradu. Keďže zmenková listina je

opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal
rozsudok, ktorým uloží žalovanej do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal
nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál
zmenky vystavenej žalovanou zo dňa 24.6.2010 na zmenkovú sumu 2.268,98 eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá zásielku prevzala dňa
21.5.2014, avšak žalovaná neodpovedala v lehote 30 dní od doručenia návrhu a tlačiva na odpoveď.

Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 23.12.2015 učinil čiastočné späťvzatie, kedy vzal
svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje už len
zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.3.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny
zástupca, u ktorého mal súd doručenie predvolania vykázané, pričom svoju neúčasť neospravedlnili.
Nedostavila sa ani žalovaná, u ktorej mal súd taktiež doručenie predvolania vykázané a ktorá svoju
neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v

neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej.

Z písomnej povahy konania podľa Nariadenia č. 861/2007 (viď čl. 5 ods. 1, čl. 8, čl. 9 ods. 1) vyplýva, že
by súd mal vo veci rozhodnúť bez ústneho pojednávania. Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania
ukáže ako potrebná (nutná), alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci

pojednávanie. Nutným je nariadiť ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v
ktorých súd považuje za potrebné vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Krajský súd v Prešove
v iných veciach, týkajúcich sa toho žalobcu a plnenia zo zmenky bol toho názoru, že ak v predmetnej
veci prvostupňový súd sám bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnenýchzmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, je povinný
poskytnúť pred svojím rozhodnutím priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili.

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 24.3.2016 uviedol, že trvá
na podanej žalobe. Považoval zmenku za abstraktný záväzok neakcesorskej povahy, preto nie je
možné ho spájať s inými okolnosťami, ktoré nie sú v zmenke uvedené. Taktiež poukázal na zásadu
koncentrácie a nadbytočnosť listinných dôkazov, ktoré vyplývajú z pripojeného exekučného spisu, ktoré
nemajú byť predmetom tohto konania, keďže ich žalovaná nenavrhla. Uviedol, že predpokladom na

vydanie rozsudku v konaní je výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Je preukázateľným prostriedkom na
uplatnenie nároku. Súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všeobecné
formálne a materiálne náležitosti, predpokladané zákonom 191/1950 Zb., a teda dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli podané žiadne námietky, a teda neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v danej veci súd
môže a má rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Poukázal aj na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002 ako aj na uznesenie
KS Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013 (súd v tejto súvislosti udáva, že ide
o rozhodnutie KS Banská Bystrica, ktoré bolo vydané v čase pred tým, ako NS SR vydal spoločné

stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia NS SR z októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa).
Žalovaná sa k doručeným listinným dôkazom z exekučného spisu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou č.

702010523 zo dňa 24.6.2010, zmenkou zo dňa 24.6.2010, Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, exekučným spisom sp. zn. 21Er/818/2012 a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 24.6.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 702010523, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ,
s.r.o. poskytol úver vo výške 1.000,- eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť

vo výške 1.968,- eur v 12 mesačných splátkach po 164,- eur počnúc dňom 27.7.2010. V zmluve nie je
uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 968,- eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je
uvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Žalovaná dňa 24.6.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava sumu 2.268,98 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 11.12.2010. Predmetná zmenka bola
žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na
rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami
a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky.
Vo VPPÚ konkr. v bode 13 sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve

zmenky,vktorýchniesúvyplnené-zmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľ
je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj
peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh
splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v
zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka

spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.
Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, no aj napriek
tejto skutočnosti podrobil súd súdnej kontrole aj dohodu o vypĺňovacom práve zmenky vyplývajúcej
zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej
úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je

potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t. j. k 24.6.2010,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť
podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
t. j. k 24.6.2010, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, pod písm. i/ úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, pod písm. j/ ročná percentuálna
miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pod písm.
y/ priemerný hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak
sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto
pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv

spotrebiteľa.

Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v §
9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ a y/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne
91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje
jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dohoda o vypĺňovacom práve zmenky bola uvedená vo VPPÚ, teda formulári, ktorý spracoval právny

predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre
dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná
s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve

blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom
prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval

zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi
vzniknúť právo na vyplatenie blankozmenky.

V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo
dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež

boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Z listu Európskej
komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaného Slovenskej republike vyplýva skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva EÚ, upozorňuje
sa na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a poukazuje sa na praktiky obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach

a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú.

Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje

výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a žalobca

si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú.

Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi podporujú aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa

ktorého
„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku

podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Podľa § 25 ods. 5 Zák. č. 129/2010 Z. z. na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru
zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby je, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore so zákonom
č. 258/2001 Z. z., a to konkrétne § 4 ods. 6. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie citované ustanovenie platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky (viď aj Spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR z októbra 2015 str. 9). Podľa neho pri
zabezpečovacej zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie
presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého úveru.

V danom prípade žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, z čoho 30 % je 300,- eur. Zmenka
by mohla byť vystavená len na sumu 300,- eur, vystavená však bola na 2.268,98 eur. Zmenka je preto
v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.
Teda aj z uvedenej právnej normy je vyvoditeľný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem

spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom (v danom prípade so zákonom o
spotrebiteľskom úvere), potom je neplatná v zmysle § 39 OZ.

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy ide o zmenku
spotrebiteľskú, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z týchto

odlišností je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou je ex
offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok
jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2007 Európskeho parlamentu
a Rady, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným subjektom. Pôvodný veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. v mnohých prípadoch si v súdnych konaniach uplatňovala plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok napr. s ohľadomna výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j. 9,25 % ročne, ktorá okolnosť
spôsobila mnohonásobné zvýšenie zadlženia spotrebiteľa, uplatňovala si neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu, administratívny poplatok v danom prípade predstavujúci takmer 100 %-nú výšku úveru, keď
žalovanej bol poskytnutý úver 1.000,- eur na dobu 12 mesiacov za poplatok 968,- eur.

Súd z predloženého exekučného spisu sp. zn. 21Er/818/2012 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý svojím rozsudkom
vyhovel návrhu v celom rozsahu. Exekúcia však všeobecným súdom nebola povolená, žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením z 18.9.2012, voči
ktorému bolo podané odvolanie oprávneným. Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súd mal skúmať, či úverová zmluva má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a či v čase jej uzavretia bolo možné jej zabezpečenie zmenkou ako aj skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky. Uznesením z 17.6.2015 bola čiastočne zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie následne uznesením z 1.10.2015 bolo exekučné
konanie čiastočne zastavené a v predmetnej veci bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora na

vymoženie sumy 1.888,- eur so zákonným 6 %-ným úrokom, na trovy konania a trovy exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že voči žalovanej je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 21Er/818/2012, kde ako
oprávnený vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o..Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. následne indosovala zmenku, ktorá bola podpísaná pri uzatváraní
úverovej zmluvy, na žalobcu CD Consulting s.r.o.. Žalobca v predmetnom konaní niekoľkokrát uvádza
výhradu proti posudzovaniu kauzy úveru a poukazuje na to, že zmenku nadobudol indosamentom,

ktorý je dostatočne určitý a platný. Súd však uvádza, že dobromyseľnosť nadobúdateľa je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, či medzi
indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda resp. že zmenka zabezpečuje určitý kauzálny vzťah. V
danom prípade každá zmenka obsahuje v pravom hornom rohu číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej
zmluvy a aj za týchto okolností indosatár mohol mať vedomosť, že tu určité kauzálne vzťahy existujú a

tak pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

Právny zástupca žalobcu namietal aj skutočnosť, že dochádza ex offo k súdnej kontrole zmluvných
podmienok poukazujúc na § 17 ZZŠ, ktorý však výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo, a teda skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie, pričom
po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, o ktorom súd rozhodol v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p., ktorý
je nižšie citovaný, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah: Súd je
povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho

podľa právnych predpisov, upravujúcich spotrebiteľské právo. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom zmenky a žalovaným, ako dlžníkom, je absolútne neplatná.
Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť
veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného k 24.6.2010. Postup prvého
majiteľa zmenky je v rozpore s § 17 zákona č. 191/1950 Zb..

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby súd ešte poukazuje na odôvodnenie rozsudkov Krajského
súdu v Prešove napr. vo veciach sp. zn. 2Cob 69/2015 zo dňa 10.12.2015, 4Cob 81/2015 zo dňa
26.11.2015, 1Cob 71/2015 zo dňa 23.9.2015, kedy okrem iného v predmetných rozhodnutiach odvolací
súd posudzuje nárok na zmenkový úrok 0,25 % denne s ohľadom aj na rozhodnutie Vrchného súdu v
Olomouci vo veci sp. zn. 4Cmo 214/2002 zo dňa 16.10.2013. V rozhodnutiach vyslovil názor, že súd

prvého stupňa podľa obsahu zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať žalobcovi popri zákonnom
6 % ročnom úroku aj v zmenke dohodnutý 0,25 %-ný úrok denne po dobe splatnosti zmenky. Súd bol
oprávnený aj bez námietky či odpovede žalovaného zistiť a rozhodnúť o správnosti dĺžky doby platenia
zmenkového úroku stanoveného na zmenke. Nejedná sa totiž o vadu zmenky, ale o správny výklad jej
obsahu, keď právo na zmenkový úrok z postihu patrí majiteľovi zmenky odo dňa jej vystavenia prípadne

iného dohodnutého dňa, teda aj odo dňa vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, avšak len do dňa
splatnosti zmenky. Výškou zmenkového úroku sa súd v tomto konaní už ďalej nezaoberal, ani dokedy
by mohla byť priznaná takáto výška úroku, keďže súd v tomto konaní žalobu zamietol.

Vzťah nariadenia a procesného kódexu je založený síce na prednosti nariadenia, no zároveň aj na

subsidiarite Občianskeho súdneho poriadku (článok 19 nariadenia). Subsidiárne Občiansky súdny
poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok navyše s prvkami, ktoré
sledujú ochranu spotrebiteľa a možnosti zabrániť ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly. Nariadenie
mávzásadepísomnúpovahu,avšakpokiaľsapotrebaústnehopojednávaniaukážeakonutná,prípadne
o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. V danom prípade nariadenie

ústneho pojednávania súd považoval za potrebné, kedy v predmetnej veci súd aj bez procesnej
iniciatívyúčastníkovrealizovalexoffoprieskumuplatnenýchzmenkovýchnárokovajzpohľadusamotnej
kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky a chcel poskytnúť priestor účastníkom konania, aby
sa k týmto dôkazom vyjadrili či už na základe písomnej výzvy, ktorú súd zaslal účastníkom konania
alebo na samotnom pojednávaní. Súd má za to, že nekonal v rozpore s nariadením a ani v rozpore

s vnútroštátnym procesným právom (súd navyše uvádza, že v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p.,
súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci).Tak ako súd už vyššie uvádzal, žalobca sa odvoláva na predchádzajúcu inú rozhodovaciu prax súdov
nižšieho stupňa v obdobných veciach. Je však potrebné brať do úvahy prijaté zjednocujúce stanovisko
Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015.

V časti, v ktorej súd konanie zastavil, rozhodol o trovách konania v súlade s článkom 16 nariadenia a
§ 146 ods. 2, veta prvá O.s.p, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne zavinil samotný žalobca, preto by bol povinný uhradiť žalovanej trovy konania,

pokiaľ by jej vznikli.

V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania v súlade článkom 16 nariadenia a §
142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré
sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

V predmetnom konaní mala úspech žalovaná, ktorej však v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy

konania nevznikli a ani žiadne trovy konania si neuplatnila, preto súd žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.