Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/256/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8113215043.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting,

s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: I. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W. XX, H., v konaní o plnenie zo zmenky takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 1.673,27 eur;
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne:
o zo sumy 1.703,27 eur od 4.12.2010 do 16.10.2011,
o zo sumy 1.673,27 eur od 17.10.2011 do zaplatenia;
- 6 % ročného úroku:
o zo sumy 1.703,27 eur od 24.1.2011 do 16.10.2011,

o zo sumy 1.673,27 eur od 17.10.2011 do zaplatenia;
- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,68 eur,
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 258,74 eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 100,- eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 21.12.2009 na zmenkovú sumu 1.703,27 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 4.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.12.2009 (dátum
vystavenia) na sumu 1.703,27 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 4.12.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom doposiaľ žalovaný uhradil na zmenkovú sumu 30,- eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú
istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis zobchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa 21.12.2010 na zmenkovú sumu
1.703,27 eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorá zásielku prevzal dňa
23.5.2014, avšak žalovaný neodpovedal v lehote 30 dní od doručenia návrhu a tlačiva na odpoveď.

Súdvovecirozhodoldňa3.2.2015tak,žežalobuzamietolanáhradutrovkonaniažalovanémunepriznal.
Vočipredmetnémurozsudkupodalžalobcaodvolanie,vktoromžiadal,abyodvolacísúdzmenilrozsudok
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania. Dôvody podrobne rozviedol v písomnom odvolaní voči rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Cob/75/2015-113 zo dňa 23.9.2015 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
1.703,27 eur od 24.1.2011 do 16.10.2011 a zo sumy 1.673,27 eur (pravdepodobne od 17.10.2011, keďže
tento údaj v rozhodnutí nedopatrením chýba) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti vo veci samej ako aj
vo výroku o náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach Krajský súd v Prešove okrem iného uvádza, že začiatok
úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením
zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci
alebo nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky
relevantnou úrokovou doložkou úročí. Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej

sumy úrokovou doložkou nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou
nemožno rovnako určiť tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým
nie je však dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože
uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od

dohodnutých úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48
a § 49 Článku I zákona č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia. Aj s odkazom na
vyššie uvedený názor z právnej teórie, ale i názor vyplývajúci z právnej praxe (rozhodnutie Vrchného
sudu v Olomouci 4Cmo/214/2002) preto odvolací súd bol toho názoru, že už súd prvého stupňa podľa
obsahu zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať žalobcovi popri zákonnom 6%-nom ročnom úroku

od 17.10.2011 aj v zmenke dohodnutý 0,25 %-ný úrok denne. Takéto právne posúdenie bolo možné
súdom prvého stupňa realizovať (iura novit curia) aj bez procesnej iniciatívy účastníka (žalovaného).Súd konštatuje, že za takéhoto stavu, ak bol zamietnutý žalobný návrh v časti o zaplatenie 0,25 %
zmenkového úroku zo sumy 1.703,27 eur za čas od 24.1.2011 do 16.10.2011 a zo sumy 1.673,27 eur
za čas od 17.10.2011 do zaplatenia, je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti vecne správny.

V časti, v ktorej bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené, nadobudol rozsudok právoplatnosť
20.11.2015.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.3.2016, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca
nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa

zúčastňujú. Zároveň v ospravedlnení právny zástupca žalobcu hodnotil procesný postup súdu, ktorý
vytýčil ústne pojednávanie, ako nesprávny, pričom uviedol svoje dôvody. Žalobca však uviedol, že nemá
námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti a nežiadal odročiť pojednávanie
z dôvodu jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, u ktorého mal súd doručenie
predvolania vykázané náhradným spôsobom a ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti

žalovaného.

Z písomnej povahy konania podľa Nariadenia č. 861/2007 (viď čl. 5 ods. 1, čl. 8, čl. 9 ods. 1) vyplýva, že
by súd mal vo veci rozhodnúť bez ústneho pojednávania. Pokiaľ sa však potreba ústneho pojednávania
ukáže ako potrebná (nutná), alebo ak o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci

pojednávanie. Nutným je nariadiť ústne pojednávanie najmä vo veciach skutkovo a právne zložitých, v
ktorých súd považuje za potrebné vec s účastníkmi prejednať za ich prítomnosti. Krajský súd v Prešove
v iných veciach, týkajúcich sa toho žalobcu a plnenia zo zmenky bol toho názoru, že ak v predmetnej
veci prvostupňový súd sám bez procesnej iniciatívy účastníkov realizoval ex offo prieskum uplatnených
zmenkových nárokov aj z pohľadu samotnej kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky, je povinný

poskytnúť pred svojím rozhodnutím priestor účastníkom konania, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili.

Súd doručil listinné dôkazy z exekučného spisu sp. zn. 21Er/862/2012 na vyjadrenie účastníkom
konania, kedy žalovaný sa k listinným dôkazom nevyjadril.

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 11.1.2016 uviedol, že trvá
na podanej žalobe. Považoval zmenku za abstraktný záväzok neakcesorskej povahy, preto nie je
možné ho spájať s inými okolnosťami, ktoré nie sú v zmenke uvedené. Taktiež poukázal na zásadu
koncentrácie a nadbytočnosť listinných dôkazov, ktoré vyplývajú z pripojeného exekučného spisu, ktoré
nemajú byť predmetom tohto konania, keďže ich žalovaný nenavrhla. Uviedol, že predpokladom na

vydanie rozsudku v konaní je výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Je preukázateľným prostriedkom na
uplatnenie nároku. Súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všeobecné
formálne a materiálne náležitosti, predpokladané zákonom 191/1950 Zb., a teda dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovaného neboli podané žiadne námietky, a teda neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v danej veci súd
môže a má rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Poukázal aj na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002 ako aj na uznesenie
KS Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013 (súd v tejto súvislosti udáva, že ide

o rozhodnutie KS Banská Bystrica, ktoré bolo vydané v čase pred tým, ako NS SR vydal spoločné
stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia NS SR z októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov uplatnených zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou č. 702000247

zo dňa 21.12.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou zo dňa 21.12.2009,
exekučným spisom sp. zn. 21Er/862/2012, rozsudkom Krajského súdu Prešov a zistil tento skutkový a
právny stav:

Dňa 21.12.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 702000247, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ,

s.r.o. poskytol úver vo výške 800,- eur žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť
vo výške 1.572,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 25.1.2010. V zmluve nie je
uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 772,- eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie jeuvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Žalovaný dňa 21.12.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava sumu 1.703,27 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.12.2010. Predmetná zmenka bola
žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na
rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami
a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky.
Vo VPPÚ konkr. v bode 14 sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené - zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmene remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v
zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka

spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.
Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol

zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, no aj napriek
tejto skutočnosti podrobil súd súdnej kontrole aj dohodu o vypĺňovacom práve zmenky vyplývajúcej
zo Všeobecných úverových podmienok remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej

úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je
potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t. j. k 21.12.2009,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t. j.
k 21.12.2009, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa
vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu; pod písm. i/ výška počet a termíny splátok istiny,

úrokovainýchpoplatkov;podpísm.j/ročnápercentuálnamieranákladovacelkové nákladyspotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a pod písm. k/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa
§ 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a
l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak
sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto

pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv
spotrebiteľa.

Dohodu o vypĺňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v §
4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne
91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje

jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dohoda o vypĺňovacom práve zmenky bola uvedená vo VPPÚ, teda formulári, ktorý spracoval právny
predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,

ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre
dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná
s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňovacom práve
blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom

prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi
vzniknúť právo na vyplatenie blankozmenky.

V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo
dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež
boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Z listu Európskej
komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaného Slovenskej republike vyplýva skutočnosť, že

právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva EÚ, upozorňuje
sa na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a poukazuje sa na praktiky obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach
a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú.

Dohodu o vypĺňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti

úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by
veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a žalobca
si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú.

Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí
ochrany spotrebiteľovi podporujú aj aktuálne závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa
ktorého
„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na

povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby je, že k vystaveniu zmenky došlo navyše aj v rozpore so zákonom,

konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení k 21.12.2009. Podľa citovaného ustanovenia
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.
Vyššie citované ustanovenie platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho pri zabezpečovacej

zmenke (čo je aj tento prípad) zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie presiahnuť
aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého úveru.

V danom prípade žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur, z čoho 30 % je 240,- eur. Zmenka

by mohla byť vystavená len na sumu 240,- eur, vystavená však bola na 1.703,27 eur. Zmenka je preto
v rozpore so zákonom, a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.
Teda aj z uvedenej právnej normy je vyvoditeľný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem
spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom (v danom prípade so zákonom o
spotrebiteľskom úvere), potom je neplatná v zmysle § 39 OZ.

Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy ide o zmenku
spotrebiteľskú, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z týchto
odlišností je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou je ex
offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok

jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2007 Európskeho parlamentu
a Rady, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným subjektom. Pôvodný veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. v mnohých prípadoch si v súdnych konaniach uplatňovala plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok napr. s ohľadomna výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, t. j. 9,25 % ročne, ktorá okolnosť
spôsobila mnohonásobné zvýšenie zadlženia spotrebiteľa, uplatňovala si neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu, administratívny poplatok v danom prípade predstavujúci takmer 100 %-nú výšku úveru, keď
žalovanému bol poskytnutý úver 800,- eur na dobu 12 mesiacov za poplatok 772,- eur.

Súd z predloženého exekučného spisu sp. zn. 21Er/862/2012 zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý svojím rozsudkom

vyhovel návrhu v celom rozsahu. Exekúcia však všeobecným súdom nebola povolená, žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučné konanie bolo
zastavené. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. následne indosovala zmenku, ktorá bola podpísaná
pri uzatváraní úverovej zmluvy, na žalobcu CD Consulting s.r.o.. Žalobca v predmetnom konaní
niekoľkokrát uvádza výhradu proti posudzovaniu kauzy úveru a poukazuje na to, že zmenku nadobudol

indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Súd však uvádza, že dobromyseľnosť nadobúdateľa
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom,
či medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda resp. že zmenka zabezpečuje určitý kauzálny
vzťah. V danom prípade každá zmenka obsahuje v pravom hornom rohu číslo, ktoré je číslom príslušnejúverovej zmluvy a aj za týchto okolností indosatár mohol mať vedomosť, že tu určité kauzálne vzťahy
existujú a tak pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.

Právny zástupca žalobcu namietal aj skutočnosť, že dochádza ex offo k súdnej kontrole zmluvných
podmienok poukazujúc na § 17 ZZŠ, ktorý však výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky
prihliadal ex offo, a teda skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že nie je možné priznať žalobcovi navrhované plnenie a žalobu
zamietol. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah: Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať
aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a posudzovať ho podľa právnych predpisov, upravujúcich
spotrebiteľské právo. Zmluva o úvere medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a prvým majiteľom
zmenky a žalovaným, ako dlžníkom, je absolútne neplatná. Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná,
rovnako ako celá úverová zmluva. Navyše zmenka nemala byť veriteľom prijatá v zmysle § 4 ods. 6

zákona č. 258/2001 Z. z. účinného k 21.12.2009. Postup prvého majiteľa zmenky je v rozpore s § 17
zákona č. 191/1950 Zb..

Vzťah nariadenia a procesného kódexu je založený síce na prednosti nariadenia, no zároveň aj na
subsidiarite Občianskeho súdneho poriadku (článok 19 nariadenia). Subsidiárne Občiansky súdny

poriadok podporuje ex offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok navyše s prvkami, ktoré
sledujú ochranu spotrebiteľa a možnosti zabrániť ďalšiemu používaniu nečestnej klauzuly. Nariadenie
mávzásadepísomnúpovahu,avšakpokiaľsapotrebaústnehopojednávaniaukážeakonutná,prípadne
o to požiada niektorá zo strán, súd by mal nariadiť vo veci pojednávanie. V danom prípade nariadenie
ústneho pojednávania súd považoval za potrebné, kedy v predmetnej veci súd aj bez procesnej

iniciatívyúčastníkovrealizovalexoffoprieskumuplatnenýchzmenkovýchnárokovajzpohľadusamotnej
kauzy, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky a chcel poskytnúť priestor účastníkom konania, aby
sa k týmto dôkazom vyjadrili či už na základe písomnej výzvy, ktorú súd zaslal účastníkom konania
alebo na samotnom pojednávaní. Súd má za to, že nekonal v rozpore s nariadením a ani v rozpore
s vnútroštátnym procesným právom (súd navyše uvádza, že v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p.,

súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci).

Tak ako súd už vyššie uvádzal, žalobca sa odvoláva na predchádzajúcu inú rozhodovaciu prax súdov
nižšieho stupňa v obdobných veciach. Je však potrebné brať do úvahy prijaté zjednocujúce stanovisko

Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015.

O trovách konania súd rozhodol v súlade článkom 16 nariadenia a § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré
sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

V predmetnom konaní mal úspech žalovaný, ktorámu však v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
konania nevznikli a ani žiadne trovy konania si neuplatnil, preto súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.