Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211208605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211208605.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Bratislava, Suché mýto
1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom, Bratislava,
Bárdošova 2/A, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka a advokátka JUDr. Alžbeta Fuchsová,
IČO: 36 866 881, proti povinnej: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/X, o vymoženie sumy
848,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 5.

decembra 2013 č. k. 9Er/602/2011-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol súd prvého stupňa žiadosť
súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, so sídlom Exekútorského úradu v Senici, Fajnorova
1547/13, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.05.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
- Exekučný poriadok (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 270/2008 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch) a §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), ako aj zisteným skutkovým

stavom. Konštatoval, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Najvyšší rozhodcovský
súd, a.s, zo dňa 15.02.2011, sp.zn. NRS-486/2010, právoplatný dňa 27.02.2011 a vykonateľný dňa
03.03.2011. Na jeho podklade sa oprávnený domáha vymoženia sumy 848,73 eura. Ďalej uviedol, že
preskúmaním všeobecných obchodných podmienok v bode 12.08. - Rozhodcovská doložka, sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré súvisia s touto zmluvou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom

konaní. Konštatoval, že takto obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ. Túto rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť,
alebo podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa. Vzhľadom
na to, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul, ktorý bol vydaný na základe takejto neplatnej
rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu

súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mal za to,
že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci a nesprávneprávne posúdil prejednávanú vec. Exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po
materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v
exekučnom titule. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má

pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Poukázal na
bod 12.8. všeobecných obchodných podmienok. Touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa
predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu. Touto možnosťou bola dodržaná zákonná povinnosť v
zmysle § 53 OZ a nebola spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa
a spotrebiteľa. Možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu by mala existovať len vo výnimočných

prípadoch. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia nemá exekučný súd zmocnenie preskúmať
správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, pretože považuje rozhodnutie za vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, môže mať rozhodcovská zmluva
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak exekučný súd
zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala

v súlade so zákonom. Túto povinnosť odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý
v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R 58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetný vzťah ako
spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za

spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do
postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme
definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli

pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa
správne aplikoval na uvedený vzťah ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
Odvolací súd navyše poznamenáva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvného
vzťahu medzi oprávneným a povinnou - Zmluvou o revolvingovom úvere č. 71041022 zo 14.04.2009.Zo Všeobecných obchodných podmienok pre úver z čl. 12.8. vyplýva - Rozhodcovská doložka, že
zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú rozhodovať v
rozhodcovskom konaní a rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Touto doložkou nie je dotknuté

právo navrhovateľa predložiť spor príslušnému súdu. Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR dospel k záveru, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem
iných aj podmienku písomnej formy. Mal za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o
úvere č. 71041022 z 14.04.2009 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia
§ 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zák. č. 244/2002
Z. z. o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu, z
čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Odvolací

súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných obchodných podmienok pre
úver je zrejmé, že nespĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených
Obchodných podmienok pre úver obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená
nebola. Zmluvné strany musia bezpodmienečne s Obchodnými podmienkami pre úver vyjadriť súhlas
a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu

o úvere známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. V prípade sporu je potrebné predpokladanú
znalosť Obchodných podmienok pre úver preukázať. Štandardná rozhodcovská doložka má byť správne
uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.
Zo spisového materiálu nevyplýva, či predložené Všeobecné obchodné podmienky pre úver boli platné
v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného

dokumentu to nie je možné vyvodiť. Na platnosť Všeobecných obchodných podmienok úveru bol
v zmysle § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. potrebný podpis oboch účastníkov Zmluvy o úvere. Odvolací
súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby

súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania -
povinná osoba nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.