Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010149
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5816010149.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

K. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obž. K. Z., nar. XX.XX.XXXX v O. H., trvale bytom H. č. XXX,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe,

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. pred rodinným domom č. XX v H., okr. J., fyzicky napadol
K. O., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho jedenkrát nohou kopol do prednej pravej časti hrudníka, čím

mu spôsobil pomliaždenie prednej a bočnej steny hrudníka vpravo s dobou liečenia a obmedzenia v
obvyklom spôsobe života v trvaní 18 dní,

p o s t u p u j e

na prejednanie priestupku Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa XX.X.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na K. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1 / Tr. zákona.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie dňa XX.X.XXXXX a X.XX.XXXX na ktorých vypočul
obžalovaného, svedka poškodeného K. O., svedkov: G. O., O. I., I. G., O. O. a znalca S.. Z. Z..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Vypovedal, že predmetného dňa pil v garáži s kamarátom

I. G., vypili po tri, štyri poháriky jablkovice, prišiel k nim aj ďalší kamarát O. I., ale on alkohol nepil. Oboch
ich zavolal sa pozrieť na pozemok, ktorý kúpil. Poškodený K. O. na nich vykrikoval z okna, po chvíli
za nimi aj prišiel, začal ich vyhadzovať, aj ho napadol, udrel ho dlaňou do tváre, na čo spadol na zem,
vtedy buchol do latiek na plote, ktoré sa vraj zlomili, a ako ležal na boku na zemi a videl poškodeného,
že ho ide udrieť päsťami, tak ho odstrčil nohou. Potom tam prišla aj manželka poškodeného so synom,
ešte ho aj udrela latou po chrbte. Tým sa incident skončil. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd
pristúpil k odstráneniu rozporov vo výpovedi obžalovaného, nakoľko obžalovaný uviedol, že v dôsledku

facky od poškodeného spadol na zem, pričom v prípravnom konaní síce uviedol, že poškodený mu dal
facku, ale na zem spadol preto, lebo bol opitý a tiež na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného
nohou iba odstrčil a v prípravnom konaní uviedol, že ho kopol do brucha a tiež na hlavnom pojednávaní
uviedol, že po incidente sa zodvihol a on volal kamarátov, aby išli preč a v prípravnom konaní uviedol, žeho odtiahol I. G. a zobral ho domov. Obžalovaný k rozporom uviedol, že policajtovi, ktorý ho vypočúval
popísal priebeh incidentu tak, ako to uviedol na súde, ale policajt tam popísal to, čo tam popísal.

Svedok poškodený K. O. vypovedal, že syn O. mu prišiel povedať, že obžalovaný váľa plot, a preto
tam išiel so synom, prišiel k obžalovanému, bol tam so I. G. a tiež s O. I.. Opýtal sa obžalovaného, že
prečo rozkopal laty na plote a obžalovaný mu povedal, že to je za facku, ktorú mu dal asi pred dvoma
rokmi a chcel rozkopať ďalšie laty. On sa mu snažil v tom zabrániť tak, že ho ťahal späť a ako sa takto
naťahovali, tak obaja spadli na zem. Vtedy k nim podišiel I. G. a začal ich rozbraňovať, dohováral im,

že sú susedia. Ako sa rozprával so I. G., obžalovaný stál asi 2 m od nich a z ničoho nič sa rozbehol
smerom k nemu, a spoza I. G. ho kopol do rebier. Po údere spadol na kolená, nemohol sa nadýchnuť
a syn zavolal políciu. Na ošetrenie ho poslali policajti, lebo ho pichalo na boku a nemohol ani poriadne
hovoriť. Bol na röntgene, nemal nič zlomené iba udreté, dali mu obväz a v Námestove mu dali korzet. Po
incidente podliatiny nemal, podliatiny mal zhruba za týždeň, mal ich aj po ukončení práceneschopnosti.
Svedok poškodený na výzvu obhajcu ukázal miesto, kde bol presne kopnutý, ukázal na miesto na pravej

strane pod hrudným košom, kde končia rebrá. Uviedol, že pred incidentom prekonal zápal pľúc, ale nie v
čase incidentu, na pľúca bol na maródke viackrát. Na chirurgii mu odporúčali ísť na pľúcne, na pľúcnom
aj bol, ale žiaden nález mu nezistili. Keď dva dni ležal v posteli, tak o hospodárstvo sa starala manželka.

Svedkyňa G. O. vypovedala, že z okna videla na ich záhrade obžalovaného a ďalších dvoch mužov.

Videla, ako obžalovaný nohou vykopáva laty na plote, zakričala na neho, že aby prestal, obžalovaný
však kopal do plota ďalej. Potom videla ako tam prišiel manžel so synom. Keď prišla na miesto
incidentu, manžel s obžalovaným sa váľali po zemi, svedok I. držal za ňou syna, aby nemohol ísť
pomôcť manželovi. Na mieste bol aj I. G., ktorý bol opitý a motal sa popred manžela, keď už obaja
stáli. I. G. bol pri manželovi, keď videla, ako sa obžalovaný rozbehol smerom k plotu a kopol manžela

niekde to pravého boku. Bezprostredne predtým, ako obžalovaný kopol jej manžela, ona sa rozprávala
s obžalovaným, manžel stál asi 3 m za ňou, bol tam spolu so I. G., I. G. bol otočený tvárou k manželovi a
chrbtom k nej, stáli na boku po jej pravici viac za ňou. Syn stál niekde za ňou, po jej ľavej strane, ale syna
nevnímala. Po úraze manželovi s hospodárstvom pomáhal syn, k úrazu došlo v zimných mesiacoch, na
poli sa vtedy nerobilo a okolo zvierat sa robili bežné veci a tie zvládol urobiť aj syn, manžel mu hovoril

čo a ako.

Svedok O. I. k incidentu vypovedal, že obžalovaný tak jemu ako aj I. G. ukazoval nejaké pozemky,
vtedy k nim prišiel starší muž, ktorý útočil na obžalovaného, najskôr slovne, potom sa na neho zaháňal
aj päsťami, kde následne došlo k fyzickému stretu, načo poškodený zhodil obžalovaného na zem. Ako

poškodený zhodil obžalovaného na zem, zaháňal sa na neho ďalej päsťami, stále mu mieril na hlavu a
ako sa zohol, obžalovaný ho odstrčil nohou. Staršia pani, ktorá mala nejakú palicu v ruku, udrela dvakrát
obžalovaného do zadnej časti tela. Nevidel, že by pri incidente malo dôjsť k poškodeniu plota.

Svedok I. G. vypovedal, že obžalovaný jemu ako aj I. ukazoval svoj pozemok, že tam chce niečo robiť.

Za nimi tam prišiel poškodený a napadol obžalovaného, najskôr ho napadol slovne a potom aj na neho
zaútočil päsťami. Obžalovaný spadol na zem a keď videl, že ide na neho poškodený útočiť znova, tak ho
v sebaobrane odkopol nohou niekde do oblasti brucha, hrudníka. Keď ich poškodený videl v tej záhrade,
tak prišiel sám a začal vykrikovať, že čo tam robia a keď prišiel k obžalovanému bližšie, tak ho udrel
päsťou do tváre. Počas toho incidentu sa snažil obžalovaného a poškodeného od seba oddeliť, aby na

seba neútočili. Po incidente už v pondelok videl poškodeného ako išiel do stajne v montérkach.

Svedok O. O. priebeh incidentu, ako aj okolnosti, ktoré incidentu predchádzali popísal zhruba zhodne
ako poškodený a svedkyňa G. O.. K vzniku zranenia poškodeného vypovedal, že obžalovaný kopol
poškodeného v čase ako ho oboma rukami držal, akoby v objatí svedok I. G.. Na žiadosť znalca MUDr.

Z. Z., svedok v pojednávacej miestnosti ukázal, v akom postavení bol poškodený a svedok I. G., keď
mal obžalovaný kopnúť poškodeného.

ZnalecS..Z.Z.nahlavnompojednávanívypovedal,žesapridržiavavcelomrozsahuzáverovodborného
vyjadrenia. Poškodený však už čase incidentu bol od XX.XX.XXXX práceneschopný. Na základe

výpovede svedka O. O., ktorý popísal postavenie poškodeného, svedka G. a obžalovaného v čase
incidentu, znalec pozmenil závery odborného vyjadrenia, že technicky nebolo možné, resp. si nevie
predstaviť, že by došlo k poraneniu na takomto mieste na akom bolo objektívne zistené u poškodeného.
Pri podaní odborného vyjadrenia vychádzal z výpovede poškodeného na polícii, kde poškodený uviedol,že ku kopnutiu došlo potom obžalovaného a poškodeného od seba oddelil I. G., teda medzi nimi bol
nejaký priestor. Pokiaľ ide o pomliaždenie hrudníka, ošetrujúci lekár vychádza zo subjektívnych ťažkostí
uvádzanýchpacientomataktomuboloajvtomtoprípade,pretožeupoškodenéhonebolinájdenéžiadne

poúrazové zmeny na hrudníku. Tiež nemal vedomosť o tom, že ešte predtým kopnutím malo dôjsť k
nejakému zápasu a pádu poškodeného na zem, pretože ak poškodený spadol na nejaký nerovný terén
alebo aj predmet, tak jeho zranenie mohlo byť spôsobené aj takýmto spôsobom. Ak poškodený trpel
zápalom dolnej časti pravej strany pľúc, v tom prípade by mohli byť ním uvádzané ťažkosti, bolesť pri
kontrolách, spôsobené aj v dôsledku zápalu pľúc. Pri určovaní dĺžky práceneschopnosti vychádzal z

priebehuliečbyasprávošetrujúceholekára,pričomošetrujúcilekárvychádzalzosubjektívnychťažkostí,
t. j. bolesti na hrudníku, ktoré udával poškodený. Pri pomliaždení hrudníka bez zlomeniny rebier alebo
iného vnútro hrudného poranenia vo všeobecnosti môže byť doba liečenia a doba PN po dobu 5 dní až
niekoľkých týždňov, a to v závislosti od závažnosti a priebehu liečby a hlavne od charakteru zamestnania
poškodeného. V tomto konkrétnom prípade poškodený v priebehu 18 dní, ako to uviedol v odbornom
vyjadrení nemohol vykonávať len tie ťažké práce, mohol však vykonávať bežné činnosti ako napr.

upratovanie, nákup, príprava stravy, šoférovanie vozidla a bežné činnosti ako osobná hygiena. Počas
PN bol plne sebestačný. Pri postavení osôb ako to uvádzal svedok, zranenie poškodeného na mieste
ako bolo zistené je len ťažko vysvetliteľné a to aj za predpokladu, že obžalovaný sa rozbehol a kopol
poškodeného.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na inkriminovanom mieste došlo k fyzickému incidentu
medzi obžalovaným a poškodeným, súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného, svedkyne Boženy
O. a O. O., že obžalovaný nohou kopol poškodeného do oblasti hornej polovice tela, do oblasti rebier. V
konečnom dôsledku, že došlo ku kopnutiu poškodeného do hornej časti tela nepopieral ani obžalovaný.
Súčasne však bolo výsluchmi vyššie menovaných svedkov zistené, že bezprostredne predtým, ako

obžalovaný kopol poškodeného, medzi obžalovaným a poškodeným došlo najskôr k slovnému a potom
aj menej závažnému fyzickému incidentu, ktorý bol vyprovokovaný konaním obžalovaného, ktorý
poškodenému poškodil plot (za čo aj bol obžalovaný právoplatne postihnutý v priestupkovom konaní).
Medzi obžalovaným a poškodeným tak došlo k vzájomnému napádaniu, až obžalovaný a poškodený
skončili obaja na zemi, pričom znalec sa vyjadril, že nie je vylúčené, že k zraneniu poškodeného mohlo

dôjsť aj jeho pádom na nerovný terén a poškodeným uvádzané ťažkosti pri kontrolách mohli súvisieť
aj s týmto pádom. Zároveň znalec spochybnil vznik zranenia poškodeného spôsobom, ako jeho vznik
popísal svedok O. O., a to vzhľadom na postavenie obžalovaného, poškodeného a svedka G.. Súd
ako už uviedol, veril výpovedi poškodeného, že obžalovaný ho kopol do hornej časti tela, ale vzhľadom
na výpoveď svedka O. O., súd mal pochybnosti ohľadom presného miesta a intenzity kopnutia. Znalec

uviedol, že v prípade poškodeného neboli nájdené žiadne poúrazové zmeny a ošetrujúci lekár vychádzal
len zo subjektívnych ťažkostí uvádzaných pacientom, pričom podstatným môže tiež byť, že poškodený
už v čase vzniku zranenia bol na dlhodobej PN. Z lekárskych správ a vyjadrenia poškodeného bolo
zistené, že poškodený bol po zápale pľúc, preto mu bolo odporúčané aj pľúcne vyšetrenie pre zhoršenie
dlhodobých ťažkostí. Znalec sa vyjadril, že ak poškodený trpel zápalom dolnej časti pravej strany pľúc,

ním uvádzané ťažkosti, bolesť pri kontrolách, mohli byť spôsobené aj v dôsledku zápalu. Tiež uviedol,
že vo všeobecnosti pomliaždenie prednej a bočnej steny hrudníka je zranenie, ktorého dĺžka liečenia sa
pohybuje v rozpätí od 5 dní až niekoľko týždňov, v tomto prípade dĺžka práceneschopnosti v trvaní 18
dní bola stanovená len na základe subjektívnych ťažkostí uvádzaných poškodeným, pričom poškodený
bol počas celej doby plne sebestačný.

Na základe uvedených zistení, vzniknuté pochybností súd vyhodnotil v zmysle zásady in dubio pro reo,
v pochybnostiach v prospech obžalovaného a súdený skutok posúdil ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.

Zároveň súd považuje za potrebné vysvetliť, prečo neuveril výpovedi obžalovaného a svedkov O. I. a
I. G., že v danom prípade, obžalovaný v ležiac na boku na zemi iba odstrčil nohou poškodeného, ktorý
ho chcel udrieť päsťou. Súd ich tvrdeniam neveril z dôvodu rozporov v ich výpovediach. Obžalovaný
inak popísal skutok v prípravnom konaní a inak na hlavnom pojednávaní, rozpor vo výpovedí nevedel
logicky vysvetliť, odvolal sa, že policajt, ktorý realizoval jeho výsluch napísal do zápisnice niečo iné ako

uvádzal. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania korešpondovala s výpoveďou poškodeného a
svedkov Boženy O. a O. O., že obžalovaný úmyselne kopol poškodeného do hornej časti tela vtedy, keď
už poškodený stál a rozprával sa so svedkom G.. Výpovede svedkov O. I. a I. G., ktorí sú v priateľskom
vzťahu s obžalovaným boli vyhodnotené ako tendenčné. Svedok I. G. sa na hlavnom pojednávanírozpamätal na skutočnosti, na ktoré si podľa jeho vyjadrenia v prípravnom konaní v dôsledku požitia
alkoholu nepamätal. Ich výpovede nekorešpondovali s výpoveďami svedkov K. O., G. O. a O. O. a
dokonca ani s časťou výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Na základe vyššie uvedených úvah a hodnotenia dôkazov, vzhľadom na viaceré pochybnosti ktoré sa
nepodarilo v konaní pred súdom odstrániť, súd dospel k rozhodnutiu, ktorým predmetnú vec postúpil na
prejedanie priestupku príslušnému orgánu.

Poučenie:

Proti uzneseniu o postúpení veci môže prokurátor do troch dní od jeho oznámenia podať sťažnosť

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Včas podaná sťažnosť má odkladný účinok.