Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208856
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208856.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XXXX/
XX, o vymoženie sumy 172 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 5Er/795/2015-15 zo dňa 27.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) a § 39, § 52 ods. 1, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08682/14 zo dňa 29.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Za preukázané
považoval, že účastníci uzavreli dňa 10.07.2012 spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. 400701128 a súčasne

s ňou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, ktorú súd posúdil za neplatnú, pretože jej formulácia
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že mu znemožnila zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne

na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si preukázateľne
vymieňuje rozhodcovské konanie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v

rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované
vysvetlenievážnychdôsledkovrozhodcovskéhokonania.Oprávnenýsivtomtosmeredôkaznébremeno
nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.V danom prípade tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy
o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku
dojednanúindividuálne.Dôsledkomtaktouzavretejrozhodcovskejzmluvyje,žespotrebiteľvskutočnosti

ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený
skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní č.
244/2002 Zb. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania

o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci

exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje
závery oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o

zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak

zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na
dôvažok uvádza nasledovné:
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej
právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z

rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v ten istý deň, ako uzavreli zmluvu o
úvere v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom ak sa exekúcia má vykonať na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek
štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na

základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu,
čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne

ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné
dojednaniezdôvodu,ževylučujeprávozmluvnejstranypodaťžalobunavšeobecnýsúdpotom,čojednazo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom
rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom
ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy, vyhotovenej

takmer nečitateľnou formou, v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolacísúdvýkonprávoprávnenéhopodľapredmetnejrozhodcovskejzmluvypovažujezanezlučiteľný
s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade súdny exekútor žiadal

vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) nemal byť vydaný, lebo rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaztohodôvoduodvolacísúduznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach
odkazuje na jeho odôvodnenie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.