Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Elena Ondrišová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313226037.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu driveING, s.r.o.,
Pri Rajčianke 49, Žilina, IČO: 36 438 651, proti žalovanému LEDIC SLOVAKIA, a.s., Navädzová 6,
Bratislava, IČO: 36 842 001, o zaplatenie 30 188,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 22Cb/106/2014-96 zo dňa 25.11.2015,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/106/2014-96 zo
dňa 25.11.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20
188,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30 188,- EUR od 1.1.2011 do 26.2.2014

a zo sumy 20 188,- EUR od 27.2.2014 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Návrh žalobcu v časti 10 000,- EUR zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 611,03 EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2.

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 30 188,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2011 až do
zaplatenia a náhradu trov konania, na základe čoho súd vydal dňa 9.1.2014 platobný rozkaz č. k. 50Rob
700/2013-19, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vo veci preto súd vykonal potrebné dokazovanie
výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi.
3.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazná povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce

navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú

povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťoutvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že

skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania (v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Cdo 285/2008).

4.

Súd prvej inštancie uviedol, že najmä z predložených listinných dôkazov mal v konaní preukázané,
že predseda predstavenstva žalovaného, Mgr. Vladimír Jaroš, objednal u žalobcu objednávkou č.
01/2010 dňa 3.2.2010 konštrukčnú úpravu T-líšt pre uchytenie pryžových dosiek balistickej ochrany v
streleckých halách a takticko-streleckých domčekov vo výcvikovom priestore Jakub Village v celkovej
cene 27 094,- EUR a objednávkou č. 02/2010 zo dňa 3.3.2010 zosilnenie balisticky chráneného
stropu oceľovým plechom P 265 GH hrúbky 5 mm v streleckej hale UATO-MOTO vo výcvikovom

priestore Jakub Village v celkovej cene 3 094,- EUR. Žalobca všetky objednané tovary a služby v
požadovanom rozsahu a v požadovanom termíne riadne a včas dodal a žalovaný objednané tovary a
službybezvýhradanedorobkovpísomneprevzalpodpisomodovzdávacíchprotokolovzodňa12.5.2010
a 29.4.2010. Žalobca následne vystavili žalovanému faktúru č. 002/04-2010 v sume 3 094,- EUR s
DPH a faktúru č. 003/05-2010 v sume 27 094,- EUR s DPH so splatnosťou dňa 31.12.2010. Žalobca

dňa 30.1.2012 formou písomnej žiadosti požiadal žalovaného o odsúhlasenie vzájomných záväzkov
a pohľadávok. Predseda predstavenstva žalovaného, Mgr. Vladimír Jaroš, záväzky žalovaného voči
žalobcovi vyplývajúce z predmetných faktúr písomne uznal dňa 21.2.2012. Žalovaný zaplatil žalobcovi
časť ceny diela vo výške 10 000,- EUR dňa 26.2.2014 na účet, pričom žalobca túto skutočnosť potvrdil
v písomnom potvrdení o čiastočnom splnení dlhu. Na základe uvedeného bolo súdu zrejmé, že medzi

stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzavretím ústnych zmlúv o dielo, pričom písomné objednávky
žalovaného považoval za návrhy na uzavretie zmlúv podľa § 43a ods. 1 OZ (tzv. ofertu) a písomné
odovzdávacie protokoly považoval za prijatie návrhu na uzavretie zmlúv podľa § 43c ods. 1 OZ (tzv.
akceptáciu), takže okamihom podpísania odovzdávacieho protokolu žalovaným dňa 29.4.2010 bola
uzavretá prvá zmluva o dielo a okamihom podpísania odovzdávacieho protokolu dňa 12.5.2010 bola

uzavretá druhá zmluva o dielo. Keďže obe strany sporu v čase vzniku týchto záväzkových vzťahov
vystupovali ako podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. a/ ObZ a tieto ich záväzkové vzťahy sa týkali ich
podnikateľskej činnosti, na dané záväzkové vzťahy a práva a povinnosti z nich vyplývajúce sa podľa
§ 261 ods. 1 ObZ použil právny režim ObZ, okrem tých práv a povinností, ktoré ObZ neupravuje a
na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 OZ použil právny režim OZ. Podľa

svojho obsahu išlo o zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ. Súd mal tiež z písomného odsúhlasenia
záväzkov a pohľadávok ku dňu 31.1.2012 za preukázané, že žalovaný ním prostredníctvom svojho
predsedu predstavenstva dňa 21.2.2012 uznal žalobcove pohľadávky voči nemu, vzniknuté z faktúr č.
002/04-2010 a č. 003/05-2010 na celkovú sumu 30 188,- EUR, čím v zmysle § 323 ods. 1 ObZ uznal
uvedenú pohľadávku, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd považoval

žalobcov návrh na začatie konania za dôvodný, na čom ani nič nezmenila obrana žalovaného, v ktorej
tvrdil, že „mal zaplatiť uvedenú pohľadávku po úspešnom uzavretí obchodnoprávneho vzťahu s treťou
osobou, a že mal byť na zaplatenie tejto pohľadávky samostatne vyzvaný“, pretože tieto skutočnosti
žalovanýjednaknepreukázalžiadnymdôkazomajednakzdôvodu,žeakákoľvekústnadohodaohľadom
uznanej pohľadávky na jej splatnosť nemôže mať vplyv.

5.

Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 26.2.2014 (teda po podaní návrhu na
začatie konania) časť uznanej pohľadávky vo výške 10 000,- EUR, čo potvrdil sám žalobca v písomnom

potvrdení o čiastočnom splnení dlhu. Preto súd žalobcovi túto sumu nepriznal a žalobu v uvedenej
časti zamietol. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že žalobcovi zaplatil s ním uznanej sumy ešte splátku vo
výške 5 000,- EUR dňa 17.4.2014, avšak nepredložil o tom súdu žiaden dôkaz, takže súd túto jeho
obranu považoval za neodôvodnenú. Žalovaný žiadal v odpore proti platobnému rozkazu ako dôkaz
vypočuť bývalú zamestnankyňu odporcu p. Zuzanu Bílkovú, pričom však súd tento navrhnutý dôkaz

nevykonal vzhľadom k tomu, že považoval skutkový stav, preukázaný z predložených listinných dôkazov
za dostatočný vzhľadom k rozhodnutiu súdu vo veci samej.

6.Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 20 188,- EUR titulom
jej uznania žalovaným a v časti nároku na zaplatenie 10 000,- EUR žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Nakoľko strany sporu nemali dohodnutý úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením peňažného
dlhu, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 ObZ, platného v čase uzavretia zmlúv o dielo s odkazom na § 768f a
§ 768k ods. 2 a 3 ObZ. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 ObZ,
na § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ a na § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu (deň omeškania bol 1.1.2011)
bola 1 % a žalobcovi patrili úroky z omeškania zvýšené o 8 percentuálnych bodov, teda 9 % ročne.
Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia
tejto sumy žalovaným. Súd v odôvodnení tiež uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa
11.11.2015 nedostavil, hoci bolo preukázané riadne a včasné doručenie predvolania a svoju neúčasť

ani neospravedlnil, čím dal súdu na vedomie, že napriek poučeniu podľa § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4
O.s.p. nemieni už predkladať žiadne ďalšie dôkazy. O náhrade trov konania žalobcu súd prvej inštancie
rozhodol tak, že najprv zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý bol 33,74 % a z celkovej výšky
trov konania navrhovateľa (1 811,- EUR) vypočítal číselné vyjadrenie pomeru jeho úspechu v konaní,
čím súd dostal sumu 611,03 EUR, ktorú mu priznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p..

7.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p. K odôvodneniu súdu, že z jeho strany nebol predložený
dôkaz o zaplatení sumy 5 000,- EUR uviedol, že vo svojom podaní zo dňa 8.9.2015 navrhol ako dôkaz

potvrdenie banky o vložení sumy 5 000,- EUR na účet žalobcu a kópiu tohto listinného dôkazu pripojil
k podaniu. Poukázal na to, že pokiaľ súd považoval túto kópiu za nedostatočný dôkaz, mal vyzvať
žalovaného k predloženiu originálu, prípadne mal vykonať iné ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch
predsedu predstavenstva žalovaného a jeho zamestnankyne, p. Zuzany Bílkovej. Žalovaný zastával
názor,žezodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdnevykonaldôkazynavrhnutéžalovaným

a tak dostatočne nezistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. K uvedenému žalovaný
ako prílohu k odvolaniu pripojil kópiu podania zo dňa 8.9.2015 vrátane potvrdenia o vložení sumy 5 000,-
EUR na účet žalobcu. K tvrdeniu súdu, že sa ako žalovaný nedostavil na pojednávanie napriek riadnemu
doručeniu predvolania uviedol, že predvolanie mu doručené nebolo a preto sa nemohol zúčastniť

pojednávania dňa 11.11.2015, čím bol ukrátený na svojich procesných právach. Ďalej žalovaný poukázal
na svoje podanie zo dňa 26.11.2015, v ktorom namietal, že predvolanie na pojednávanie konané dňa
25.11.2015 bolo doručené na adresu jeho sídla dňa 16.11.2015, teda menej ako 10 dní pred konaním
pojednávania a do rúk predsedu predstavenstva sa dostalo až neskôr. Žalovaný však súd informoval
o inej doručovacej adrese a oznámil súdu tiež e-mailový kontakt. Podľa žalovaného súdu muselo byť

zrejmé, že oneskorené doručenie predvolania mu znemožní účasť na pojednávaní, ale napriek tomu na
ňom vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z uvedených dôvodov žalovaný namietal v odvolaní procesné vady
konania, ktoré viedli k nemožnosti uplatnenia jeho procesných práv, a preto navrhol, aby odvolací súd
vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10.
Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli vneprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom

súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav a nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol

oprávnenosť pohľadávky žalobcu a uviedol i s predložením listinného dôkazu, že žalobcovi zaplatil
10.000,- EUR, čo i súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil zamietnutím žaloby v uvedenej
časti. Nezaoberal sa však podaním odporcu zo dňa 8.9.2015 (č.l. 64 spisu), v ktorom uviedol, že
okrem sumy 10.000,- EUR zaplatil žalobcovi 17.4.2014 ďalších 5.000,- EUR. K tejto skutočnosti sa
žalobca prítomný na pojednávaní 11.11.2015 vôbec nevyjadril a súd ho ani na vyjadrenie nevyzval.

Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi avšak bez uvedenia
akými dôkazmi a toto dokazovanie nevykonal zákonom predpísaným spôsobom - ich čítaním. Z
uvedenýchdôvodovsaodvolacísúdstotožnilsdôvodmižalovaného,ževovecibolnedostatočnezistený
skutkový stav. Nemohol však prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bola
odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedoručenia predvolania na pojednávania, pretože na

prvé pojednávanie svoju neúčasť ospravedlnil, na pojednávanie určené na termín 11.11.2015 prevzal
predvolanie 1.10.2015 (č.l. 82 spisu) a na pojednávanie určené na termín 25.11.2015, na ktorom súd
len vyhlásil napadnutý rozsudok prevzal predvolanie 16.11.2015 (č.l. 90 spisu).

12.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.