Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/620/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu CD D. s.r.o., so sídlom v
V. 1, V. vězňů XXXX/XX, K. Q., E. republika, H.: XX XXX XXX, zastúpeného E. V., s.r.o., so sídlom v
O., F. 4, H.: XX XXX XXX, proti žalovanej S. S., nar. X.X.XXXX, bytom Q., V. XX, právne zastúpenej
U. kanceláriou X.. V. Rybár, s..o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 1.999 € istiny s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. septembra 2015 č.
k. 8C/267/2013-119

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j

e rozsudok 8C/267/2013-119 z 24.9.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie z a s
t a v u j e .

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a plnú náhradu trov konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.999 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 3149,10 € od 4.3.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy
3149,10 € od 20.4.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 10,50
€ a náhrady trov konania na základe zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 13.4.2010, pričom žalobca
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z tejto zmenky. Návrh žalovanej na prerušenie konania
zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

2. Súd rozhodol vo veci rozsudkom 8C/267/2013-35 zo dňa 31.1.2014, ktorým žalobu zamietol a vyslovil,
že strany nemajú právo na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania zrušil odvolací
súd uvedený rozsudok a uložil súdu prvej inštancie postupovať podľa článku 5 a nasl. Nariadenia
ES 861/2007 a zistiť skutkový stav prejednávanej veci, pričom spôsob vykonania dôkazov súd určí
sám (článok 9 Nariadenia) v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia. Odvolací súd

tiež uviedol, že záver o neplatnosti zmenky z dôvodu neurčitého údaja splatnosti (uvedenie dvoch
rozdielnych údajov o splatnosti), nie je správny. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú
zmenku ako neplatnú v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. a z tohto záveru nie je možné vychádzať ani
v ďalšom konaní. Právny zástupca žalovanej žiadal konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.). V novom konaní dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nemožno vyhovieť. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou
má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo

spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo
zmenkyaniezpohľadávky.Napriekuvedenémuvzhľadomnaspotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereje
však nevyhnutné vo veci poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky (§
53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“) v zmysle článku 14 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej
zmenky. Súd ďalej poukázal na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď
úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platným v čase uzavretia zmluvy, čo bolo ďalším
dôvodom pre zamietnutie návrhu. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery v
rozpore s uvedeným ustanovením, ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 OZ a táto neplatnosť

nastávapriamozozákona.Súdďalejpoukázalnazmenkovýúrokvovýške0,25%denne,čopredstavuje
91,25 % ročne, ktorý považoval za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie,
ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie
dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považoval za neplatné podľa § 39 OZ v
spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 OZ. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť,

že zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou nespĺňa všetky náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Záverom
súd uviedol, že dohodu o vypĺňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať
za neplatnú pre obchádzanie zákona. Javí sa, že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy, aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a

dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd starostlivo zvážil a posúdil
dôvody uvedené navrhovateľom na prerušenie konania a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť,
lebo nie je dôvod na prerušenie konania. S poukazom na to, že v danej veci je súd prvej inštancie viazaný
názorom Krajského súdu v Košiciach, v zmysle § 226 O.s.p., ktorý v zrušujúcom rozhodnutí svoj právny
názor vyslovil a tiež s poukazom na hospodárnosť konania a na skutočnosť, že nejde o obligatórne

prerušenie konania, súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. V súvislosti s náhradou trov
konania, súd uviedol, že o nej bude rozhodnuté samostatným uznesením (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a písm.

f/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami,
pričom strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených stranami
a vykonať len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto

neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5

ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči
zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, pričom táto sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými
okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950

Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval
ust. § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná vznesienámietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé rozhodnutie, čo
predstavovalo odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplynula zo skutočnosti, že žalovaná

uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplynula z
rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na
ktorú žalobca poukázal v odvolaní a ktorá mala byť súdu prvej inštancie známa. Žalobca nesúhlasil
ani s posúdením dohody o vyplňovacom práve blankozmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie

svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods.
6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca
pripúšťal, že zmenky budú vyplnené dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase
vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany veriteľa. Na základe uvedeného uviedol, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

4. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods.1
Civilného sporového poriadku potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie postupoval správne, keď prednostne posúdil nárok žalobcu podľa spotrebiteľského práva. Ak
by súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej

zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by
o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to aj v
každom druhu konania ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah s tým, že ak súd dospeje k
pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah musí aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Uplatnil

si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,84 € s DPH.

5. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. K čiastočnému
späťvzatiu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na svoj právny laicizmus a nechala na uvážení súdu

rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí návrhu. Uviedla, že náhradu trov konania si neuplatňuje.

6. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“)rozhodolopripusteníčiastočnéhospäťvzatiažalobyozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške
0,19 % denne zo sumy 3149,10 € od 4.3.2011 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí

žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

7. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety
CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa
24.8.2016 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
žaloby na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná, na jej základe nemohlo preto dôjsť k
vyplneniu zmenky a následne ani nemohlo z takto vyplnenej zmenky (na základe neplatnej zmenkovej
dohody) vzniknúť právo na akékoľvek plnenie. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať žalobou

uplatnené zmenkové nároky. Žalobu zamietol aj z dôvodu, že právny predchodca žalobcu zabezpečil
úverovú zmluvu zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy.

14. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na

podrobnédôvodynapadnutéhorozsudku,sktorýmisastotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

16. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :

a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

18. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne

bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 13.4.2010.19.Taktopostupovalajsúdprvéhostupňa,keďpozistení,žežalovanáuzavrelasprávnympredchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z

hľadiskajejsúladusozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomod1.1.2008
do 31.12.2010.

20. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

21. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaná nemohla ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo
so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.

22. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto
ich nemožno žalobcovi priznať.

23. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

24. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže
výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

25. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska

rozhodnutia vo veci. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba
možnosťou vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

26. V prejednávanom prípade bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky
súdny poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní
podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120 ods. 1 tretej vety O.s.p. (od 1.7.2016 v zmysle § 295
CSP) bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1 bolo povinnosťou
súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej

absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho
konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné dôkazy,
z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj
platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako

dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na základe vykonaného
dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo
ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s normami na ochranu
spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany
nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd nerešpektoval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb.
a v ktorej žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950
Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany

svojich práv (ust. § 17 citovaného zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanejzmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.

V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

28. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, súd
správne skúmal jej platnosť, vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych

súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec
sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a

dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky
z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

29. Ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležité aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

30. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.

31. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

32. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým

sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č.
492/2009Z.z.Vzmysleust.§17ods.2 zákonač.191/1950Sb.vznenízákonač.438/2015Z.z.vkonaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by
mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne
zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákonač. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej
od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory
prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

33. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že
uplatnený nárok nebol žalovanou popretý, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 2NCb/42/2013-17 zo dňa 24. júna 2013, ktorým súd rozhodoval
o námietke nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského práva. Už
z tohto uznesenia žalobcovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať iba podľa
zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a tento záver vyplynul aj
z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/579/2014-83 zo dňa 29.5.2015 a v ďalšom konaní mal
možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd sám zabezpečil
za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami na ochranu

spotrebiteľa. Okrem toho žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom na pojednávaní dňa
24.9.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa ospravedlnil.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti,
v ktorej došlo k zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá preto

nárok na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd
priznalplnú náhradutrovkonaniaprotineúspešnémužalobcovi.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), v súlade s ust. § 251 CSP. Žalovanej síce patrí plná náhrada trov
celého konania, avšak len tých, ktoré sú odôvodnené a účelne vynaložené a účelnosť týchto trov bude

skúmať súd prvej inštancie pri rozhodovaní o ich výške.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže
podaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Prokurátor môže podať
dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (ust. §419 a nasl. CSP).