Uznesenie Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202209
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515202209.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141 proti povinnému S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX o vymoženie 156,00 eur s prísl. o žiadosti
exekútora o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava

zo dňa 16.3.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 156 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 06624/11 zo dňa 26.7.2011.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného od
23.12.2015, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. upravujúceho prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom
vyhlásenia (t.j. k 23.12.2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30

dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravujúceho prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom
vyhlásenia (t.j. k 23.12.2015), na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona
nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

Oprávnený podaním doručeným exekútorovi dňa 21.1.2016, ktoré exekútor súdu predložil dňa 4.2.2016,
doplnilsvojnávrhnavykonanieexekúciestým,žerozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahus povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované
v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného
spisu.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 13.11.2010 zmluvu o úvere, na základe
ktorej poskytol oprávnený povinnému (v zmluve označenému údajmi ako fyzickej osoby) úver vo výške
250 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo

výške 242 eur v 12 mesačných splátkach po 41 eur počnúc dňom 13.12.2010. Keďže povinný bol
v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na
zaplatenie 516 eur s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 516 eur od 18.3.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 516 eur od 1.6.2011 do zaplatenia a trov konania.
Uvedeného sa oprávnený domáhal na základe zmenky, ktorú povinný podpísal pri uzavretí úverovej

zmluvy a ktorej splatnosť a výšku sumy vyplnil oprávnený v čase omeškania povinného. Rozhodcovský
súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná suma
pozostáva z istiny vo výške 492 eur a poplatkov za upomienky vo výške 24 eur. Povinný v období od
11.10.2012 do 26.4.2013 uhradil v splátkach vo výške 40 eur celkovo sumu 360 eur.

Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril svoj názor, že právny vzťah vznikajúci na základe
zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne
záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského, pričom sa odvoláva na
ustanovenia § 52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poukazujúc
na účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Oprávnený v návrhu taktiež uvádza, že nejde o

spotrebiteľský úver vzhľadom na nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zák. č 258/2001 Z.z.

Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na nižšie
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá

úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Aplikáciuzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochpodľanázorusúdunevylučujeustanovenie
v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný) prehlasuje, že finančné

prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom,
že povinný pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto povolanie
však nijako nie je v zmluve špecifikované. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od
11.6.2010 zákon č. 258/2011 Z.z. stratil účinnosť a keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13.11.2010,
vzťahuje sa ňu už zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Definícia spotrebiteľa v zmysle § 2

písm. a) tohto zákona účinného v čase podpisu zmluvy však ostala takmer nezmenená. „Zamestnanie,
povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z.. je podľa názoru súdu je potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon
určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje
úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní ako napr. výkon

advokácie, autorizovaných architektoch a pod. Uvedenému názoru a výkladu nasvedčuje aj § 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinný od 1.12.2011, ktorý pri definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní
alebo povolaní na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a
na zákon o živnostenskom podnikaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu
Slovenskej republiky, obchodnom a živnostenskom registri na základe údajov o povinnom vyplývajúcich

zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o
úvere, alebo bezprostredne po jej uzavretí, činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie. Okrem toho je súdu z iných obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce
alebo vykonávajúce činnosť na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách
o úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o

úvere taktiež absentuje. Na základe týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa
vyššieuvedenejzmluvyreálnenavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,aletýmtovyhlásením
malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského
práva.Podobne námietka oprávneného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na
nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zák. č 258/2001 Z.z., podľa názoru súdu neobstojí najmä z už

uvedeného dôvodu, že zákon č. 258/2011 Z.z. v čase uzavretia zmluvy už nebol účinný. Právna úprava
toho, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver je v súčasnosti obsiahnutá v § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010
Z.z. Súd po preskúmaní tohto ustanovenia nezistil, že by sa na daný vzťah niektorý z nich vzťahoval.
Súd preto právny vzťah oprávneného a povinného posúdil ako spotrebiteľský a zároveň uzavretú zmluvu
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný vzťah oprávneného a povinného napĺňal definíciu
spotrebiteľského vzťahu a exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
súdpristúpilkpreskúmaniu,čibolovzákladnomkonaníprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

Z predloženého exekučného titulu a zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva o úvere vôbec neobsahovala
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN),v dôsledku čoho sa podľa názoru súdu mal
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v
čase uzavretia zmluvy). Túto skutočnosť rozhodcovský súd vôbec nezohľadnil.

Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. upravujúceho prechodné ustanovenia, na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 10.6.2010 (ktorý sa v

zmysle citovaného § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. používal na posúdenie oprávnenosti zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou), veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo

výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Oprávnený vypísal zmenku na sumu 516 eur. Výška poskytnutého úveru bola 250 eur, 30% z tejto
sumy (keďže povinný znej neuhradil nič) predstavuje 75 eur, čiže oprávnený mohol v zmysle citovaných
zákonných ustanovení vypísať zmenku na maximálne 325 eur. Napriek uvedeným skutočnostiam

oprávnený vypísal zmenku na vyššiu sumu, ako mu umožňoval zákon, túto predložil rozhodcovskému
súdu, ktorý na jej základe vydal exekučný titul bez toho, aby uvedené obmedzenie zohľadnil. Dohoda o
vyplnení zmenky v obdobnom znení, ako bola dohodnutá aj v tomto prípade, bola pritom medzičasom
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/296/2013 zo dňa 8.10.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/9/2015 zo dňa 13.5.2015 vyhlásená za neprijateľnú podmienku

(za neprijateľnú podmienku bola týmito rozhodnutiami vyhlásená aj podmienka upravujúca vrátenie
neprimeranej odplaty za poskytnutý úver). Podobne rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nárok
na zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktorý bol už mnohými všeobecnými súdmi
určený za rozporný s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd taktiež bez povšimnutia ponechal skutočnosť,
že povinný mal ako odplatu za poskytnutý úver zaplatiť oprávnenému sumu dosahujúcu 96,80 %

poskytnutej sumy. Takúto odplatu možno bez pochyby takisto označiť za rozpornú s dobrými mravmi.

Z uvedeného je zrejmé, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na viacero skutočností, z ktorých
aj každá samostatne by odôvodňovala zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
celom rozsahu v súlade § 44 ods. 2 predposledná veta EP účinného od 23.12.2015. Súd preto v súlade

s citovaným zákonným ustanovením žiadosť súdneho exekútora zamietol v celom rozsahu.

Súd na záver ešte poznamenáva, že lustráciou v súdnych registroch zistil, že pod spisovou značkou
7Er/586/2012 (ďalej len „predošlé konanie“) sa na tunajšom súde viedlo exekučné konanie vo veci
tých istých účastníkov konania na základe toho istého exekučného titulu. V predošlom konaní bola

žiadosť exekútora o udelenie poverenie zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že súd vyhodnotil
rozhodcovskú doložku, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu, ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobilo jej neplatnosť, teda vo veci rozhodol orgán, ktorý na
to nemal právomoc. Uvedené rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Následne bolo predošlékonanie zastavené. Na podstatných skutočnostiach týkajúcich sa neplatnosti rozhodcovskej doložky sa
nič nezmenilo, čiže aj táto skutočnosť by bola samostatným dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia
jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.