Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/689/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311211795
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4311211795.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. O. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. Ul. kpt. J. A. XXXX/XXC, zastúpená Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom
v Nitre, Štefánikova 15, proti odporcovi: Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. T. X, Chorvátska
republika, zastúpený JUDr. Jánom Kuriačkom, advokátom so sídlom v Leviciach, Bernolákova 2, o
rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: C.
X., nar. XX. XX. XXXX a T. X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
Leviciach, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaniach navrhovateľky, odporcu a kolízneho opatrovníka
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 4. júna 2014 č. k. 7C/96/2011-478, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa úpravy styku m
e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi C. X. a T. X. každý posledný víkend v
každom kalendárnom štvrťroku v čase od piatku od 15:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny, každý
párny kalendárny rok od 1. júla od 9:00 hodiny do 21. júla do 16:00 hodiny, od 23. decembra od 9:00
hodiny do 30. decembra do 16:00 hodiny, počas nepárneho kalendárneho roku od 10. augusta od 9:00
hodiny do 26. augusta do 16:00 hodiny, a od 27. decembra od 9:00 hodiny do 2. januára nasledujúceho
roka do 16:00 hodiny, s tým, že otec si prevezme maloleté deti v stanovenom čase pred bytom matky a
v stanovenom čase je povinný matke maloleté deti pred jej bytom odovzdať.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 04. 06. 2014 č.
k. 7C/96/2011-478, konajúc na základe návrhu navrhovateľky, rozviedol manželstvo rodičov maloletých
detí X. uzatvorené v roku 2006, s tým, že maloleté deti C. X. a T. X. na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je zároveň oprávnená obidve deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 170 eur mesačne a na výživu maloletej T. sumou
130 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k
rukám matky.
Styk otca s maloletým C. a maloletou T. upravil súd počas každého posledného víkendu v nepárnom
kalendárnom mesiaci toho ktorého kalendárneho roku od piatka od 15:00 hod. do 19:00 hod., v sobotu
od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 do 16:00 hod., s tým, že otec si prevezme maloleté
deti pred bydliskom matky a zároveň ich aj matke pred jej bydliskom v stanovenom čase odovzdá. Styk
otca s maloletým C. a s maloletou T. upravil aj počas letných prázdnin od 01. 08 do 08. 08. toho ktorého
roka od pondelka do nedele každý deň v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom otec si prevezme
maloleté deti pred bydliskom matky a zároveň je povinný v stanovenom čase obidve maloleté deti matke
pred jej bydliskom odovzdať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 OSP s tým, že vzhľadom na okolnosti, ktoré by
neodôvodňovali priznať náhradu trov konania ani jednému účastníkovi, účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým C. a s maloletou T. X.
podali včas odvolanie navrhovateľka, odporca a aj kolízny opatrovník.
Navrhovateľka (ďalej iba matka) vo svojom odvolaní Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu
navrhla zmeniť rozsudok Okresného súdu Levice tak, že rozsah styku, ako je uvedený v napadnutom
rozsudku, bude vždy uskutočnený za prítomnosti matky. Ak sa medzi maloletými deťmi a ich otcom
vytvorí hlbšia citová väzba, a to plynutím času s postupným nárastom samostatnosti detí, nemá záujem
brániť v styku otca s deťmi bez jej prítomnosti aj na dlhšiu dobu.
Odporca (ďalej iba otec) v podanom odvolaní navrhol Krajskému súdu v Nitre, aby podľa § 220 OSP
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku tak, že bude oprávnený mať u seba maloletého
C. a maloletú T. každý posledný víkend v nepárnom kalendárnom mesiaci od piatka od 14:00 hod., do
nedele do 18:00 hod., ďalej každý párny kalendárny rok od 1. júla od 9:00 hod. do 31. júla do 18:00 hod.,
a každý nepárny kalendárny rok od 1. augusta od 9:00 hod. do 31. augusta do 18:00 hod., v mesiaci
december každého kalendárneho roka od 23. decembra od 9:00 hod. do 30. decembra do 18:00 hod.,
a každý nepárny kalendárny rok od 27. decembra od 09:00 hod. do 2. januára nasledujúceho roka do
18:00 hod., s tým, že otec si v stanovenú hodinu pred bytom matky obidve maloleté deti prevezme a v
stanovenú hodinu obidve maloleté deti aj následne pred bytom matky tejto odovzdá. Eventuálne navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec podľa §
221 ods. 2 OSP vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V konaní bolo preukázané, že deti majú k
otcovi vytvorený citový vzťah, tešia sa na vzájomné stretnutie, a sú radi v prítomnosti otca. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa, ktoré upravilo stretávanie otca s maloletými deťmi v prítomnosti matky, nezohľadnilo
záujem detí a nerešpektovalo ani stanovisko kolízneho opatrovníka, preto s ním nesúhlasí. Matka mu
v styku s deťmi opakovane bránila, pričom nerešpektovala ani to, že za deťmi precestoval vzdialenosť
800 km. Matka ako psychologička by si mala uvedomiť, že ak kolízny opatrovník chcel vykonať pohovor
s ich deťmi, najlepšie by to bolo v neprítomnosti oboch rodičov. Ako otec má záujem zabezpečiť pre
obe deti aspoň každý druhý mesiac stretnutie navzájom, a chce zobrať deti niekam na výlet, kde by sa
mohli hrať a tráviť čas v prírode bez prítomnosti matky. Taktiež má záujem o to, aby jeho deti udržiavali a
zároveň aj prehlbovali kontakty s členmi rodiny otca v Chorvátsku. Aj vzhľadom na zdravotný stav oboch
detí by im určite prospel každoročný bezplatný pobyt pri mori, za ktorý iné rodiny musia draho zaplatiť.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave styku otca s jeho deťmi nerešpektoval ust. § 24 ods. 4 Zák.
o rodine, pretože určil, že s otcom budú deti tráviť v jednom kalendárnom roku spolu 22 dní, zatiaľ čo
u matky zvyšný počet, t.j. 343 dní.
Kolízny opatrovník v dôvodoch svojho písomného odvolania navrhol Krajskému súdu v Nitre ohľadne
úpravy styku otca s maloletými deťmi X. rozsudok Okresného súdu Levice zmeniť tak, že otec by sa
s týmito deťmi mal umožnené stretávať, každý posledný víkend v nepárnom kalendárnom mesiaci od
piatku od 15:00 hod. do 19:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod., a v nedeľu od 9:00 hod.
do 16:00 hod., bez prítomnosti matky a tiež by bol oprávnený stretávať sa s deťmi každý rok od 1.
augusta od 9:00 hod. do 14. augusta do 19:00 hod. v mieste bydliska otca, pričom tento styk sa v
roku 2014 bude realizovať v prítomnosti matky. Styk otca bude upravený s maloletými deťmi aj počas
každého párneho roka od 31. decembra od 9:00 hod. do 5. januára nasledujúceho roka do 18:00
hod., a počas každého nepárneho roka od 25. decembra od 9:00 hod. do 30. decembra do 18:00
hod., v mieste bydliska otca, pričom v roku 2014 tento styk prebehne v prítomnosti matky maloletých
detí X.. Obidve maloleté deti majú právo na zachovanie plnohodnotného vzťahu k obidvom rodičom.
Napadnutý rozsudok v časti upraveného styku otca s jeho maloletými deťmi toto právo nerešpektuje,
pričom uvedený rozsudok nevytvára podmienky na prehĺbenie vzťahu medzi otcom a jeho maloletými
deťmi. V konaní neboli preukázané žiadne prekážky na strane otca, kvôli ktorým by nemohol otec
zabezpečovať riadnu starostlivosť o svoje deti. Pobyt v Chorvátsku je pre obidve maloleté deti z hľadiska
ich zdravého osobnostného vývoja prospešný, pretože tu prežili určitú časť svojho života a majú tu
príbuzných. O blízkom citovom vzťahu otca s maloletými deťmi navzájom svedčia aj správy zo Základnej
školy Sv. Vincenta a Školského klubu ZŠ.
Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol napadnutý
prvostupňový rozsudok podľa § 220 OSP zmeniť tak, aby mu bolo umožnené stretávanie s jeho
maloletými deťmi, ako navrhol v podanom odvolaní. Eventuálne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd nerozhodol objektívne a najmä nie
v prospech ich detí, pretože nebolo rešpektované ust. § 24 ods. 4 Zák. o rodine.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok Okresného súdu
Levice č. k. 7C/96/2011-478 zo dňa 04. 06. 2014 v odvolaním napadnutej časti výroku týkajúceho sa
upraveného styku otca s maloletým C. a s maloletou T. X. a po doplnení dokazovania (§ 213 ods. 5
OSP) oboznámením obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 01. 2015 ohľadne pohovoru s
týmito maloletými deťmi psychológmi Referátu poradensko-psychologických služieb v Leviciach, správy
kolízneho opatrovníka ohľadne pohovoru uskutočneného s týmito deťmi dňa 02. 06. 2014 a správy
psychologičky PhDr. P. T., PhD. o prevedení pohovoru s matkou a maloletými deťmi X. dňa 22. 01.
2015, pričom dospel k záveru, že podané odvolania otca a kolízneho opatrovníka sú čiastočne dôvodné
a rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podané odvolanie matky
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolací súd nevzhliadol dôvody
na potvrdenie (§ 219) a ani na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 221 ods. 1) rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti výroku o úprave styku procesným postupom podľa § 220 OSP zmenil.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
styk žiadajú upraviť.
Podľa § 28 ods. 2 Zák. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výchove sú
povinní chrániť záujmy dieťaťa.
Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN dňa 20. 11.
1989, ktorý bol ratifikovaný Slovenskou i Chorvátskou republikou, pri všetkých akciách týkajúcich sa detí,
či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
Podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené
od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu
preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie
záujmy dieťaťa.
Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru štáty - zmluvné strany musia rešpektovať právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo obidvoch rodičov, udržiavať osobné vzťahy a pravidelný priamy styk s obidvoma z nich
okrem prípadu, keby to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.
Podľa čl. 12 bod 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť,
aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade
s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva (článok 12 bod 2).
Podľa § 43 ods. 1 Zák. o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine obsahuje právna teória tieto pojmy:
zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, citové väzby dieťaťa, vývinové potreby dieťaťa, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom, právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria

obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade
na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1
ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods.
2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom
rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými
deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva
k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu SR z
31. marca 2010, č. k. I.ÚS 120/2010-15).
Podľa § 213 ods. 5 OSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré
nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní
vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého
stupňa.
Odvolací súd vzhľadom na obsah podaných odvolaní účastníkov konania (§ 41 ods. 2 OSP), ktoré všetky
smerovali voči výroku napadnutého rozsudku zo dňa 04. 06. 2014 č. k. 7C/96/2011-478 upravujúcemu
rozsah styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode, v týchto dimenziách preto aj ustálil predmet
odvolacieho konania. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že obidvaja rodičia sa pri rozvode ich manželstva
o úprave styku s maloletými deťmi pochádzajúcimi z tohto manželstva nedohodli (§ 25 ods. 1 Zák. o
rodine), súd prvého stupňa následne aj s odvolacím súdom musel do tejto oblasti, v zmysle § 25 ods. 2 cit.
zákona, zasiahnuť a otcovi, ktorý maloletého C. a maloletú T. na čas po rozvode zverených do osobnej
starostlivosti nemal, pričom na syna mu bolo určené výživné 170 eur a na dcéru 130 eur, upraviť styk s
týmito deťmi na čas po rozvode. Rozsah styku otca so svojimi deťmi, tak ako ho určil prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje za nedostatočný, neodzrkadľujúci existenciu a zároveň
aj intenzitu citovej väzby medzi otcom a obidvoma maloletými deťmi, ako aj vzdialenosť medzi miestami
trvalých pobytov otca (mesto S. v Chorvátsku) a maloletých detí (mesto D. na Slovensku), ktorá je cca
800 km. Vzhľadom na odlišný právny názor v tejto oblasti, odvolací súd procesným postupom podľa §
220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku zmenil, majúc za preukázané, že v
tomto rozsudku stanovený rozsah styku otca s maloletými deťmi X. na čas po rozvode, zodpovedá právu
otca podieľať sa na výchove svojich detí práve prostredníctvom takto určeného rozsahu stretávania sa
s nimi. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli tú skutočnosť, že rodičovské práva a povinnosti majú
obidvaja rodičia (§ 28 ods. 2 Zák. o rodine), pričom takmer každému právu na druhej strane zodpovedá
určitá povinnosť. Otec vo vzťahu k svojim maloletým deťom rodičovských práv pozbavený nebol, čo
znamená, že pri riadnom plnení si vyživovacej povinnosti k týmto deťom má na strane druhej aj právo
stretávať sa s nimi.
Z výsledkov doplneného dokazovania odvolacím súdom (§ 213 ods. 5 OSP), a to najmä oboznámením
sa s obsahom pohovoru, ktorý dňa 02. 06. 2014 v prítomnosti matky s obidvoma maloletými deťmi
realizoval kolízny opatrovník ako aj správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 01. 2015 ohľadne pohovoru
psychológov RPPS v Leviciach Mgr. X. W. a Mgr. Q. C. s maloletým C. a maloletou T. za prítomnosti a aj v
neprítomnosti ich rodičov, má odvolací súd za preukázané existenciu citovej väzby medzi otcom a týmito
deťmi v takej intenzite a kvalite, ktorá nebráni tomu, aby styk otca s deťmi nemohol prebiehať v dlhších
časových intervaloch, aj v Chorvátsku a bez prítomnosti matky. Obidve deti sa z prítomnosti otca na
predmetnom výsluchu (21. 01. 2015) evidentne tešili, pričom to bola práve maloletá T., ktorá sa snažila
byť neustále v blízkom fyzickom kontakte s otcom. Na margo matkou prezentovanej rečovej bariéry
medzi otcom a maloletou T., ktorá nevie hovoriť po chorvátsky, odvolací súd poznamenáva, že otec v
priebehu odvolacieho konania komunikoval na odvolacích pojednávaniach v slovenčine, ktorej rozumie,
a preto aj s maloletou T. môže komunikovať zatiaľ v slovenčine, pokiaľ ju nenaučí základom chorvátčiny.
Upravený styk otca s jeho maloletými deťmi, či už počas letných alebo aj zimných prázdnin v Chorvátsku,
resp. v S., ktorý sa nachádza bezprostredne pri Jadranskom mori, bude mať aj pozitívny vplyv na ich
zdravotný stav, pretože inhalácia morského vzduchu im určite prospeje. Vzhľadom na už právoplatný
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí X.,
odvolací súd nevidel dôvod vyhovieť požiadavke matky v tom smere, že by mala byť prítomná, resp.
informovaná o priebehu styku v Chorvátsku. Iná je situácia, ak sa matka počas pobytu detí v Chorvátsku
bude chcieť zúčastniť na prebiehajúcom styku a akým spôsobom na to zareaguje otec, t.j. či jej takéto
stretnutie s deťmi umožní alebo nie. Pokiaľ ide o informovanosť matky o prípadnom pobyte detí v
Chorvátsku počas dlhodobejšieho odlúčenia (letné a zimné prázdniny) nič jej nebráni v kontaktovaní detí
telefonicky, resp. skypovej kamery, ktorá už je zabudovaná aj v niektorých typoch mobilných telefónov.

Vzhľadom na prebiehajúce telefonické hovory medzi otcom a najmä maloletým Franem, odvolací súd
nemal žiaden dôvod upraviť styk otca s maloletými deťmi aj prostredníctvom skypu.
Odvolací súd síce v rámci doplneného dokazovania prečítaním oboznámil aj obsah správy PhDr. P. T.,
PhD. ako prednostky Ústavu klinickej psychológie, Fakultnej nemocnice v Nitre, ktorú si dala z vlastnej
iniciatívy vyhotoviť k problematike styku otca s deťmi matka, avšak z hľadiska dôkazného jej určite
nepriradil takú dôkaznú silu ako v prípade správy od psychológov RPPS v Leviciach, pretože bola
vypracovaná na základe vyšetrenia maloletých detí iba v prítomnosti matky, a nie aj otca a kolízneho
opatrovníka v snahe objektivizácie získaných údajov, tak ako to určil odvolací súd. Vychádzajúc z
výsledkov vykonaného dokazovania a najmä pozitívneho postoja obidvoch detí k otcovi po všetkých
stránkach, odvolací súd neakceptoval stanovisko kolízneho opatrovníka v ňom navrhnutej alternatíve
styku otca s deťmi, ktorá spočívala v tom, že v prípade maloletej T. by mal byť pobyt u otca počas letných
prázdnin v Chorvátsku o niekoľko dní kratší. Je vecou otca a aj v jeho záujme, aby si prítomnosť detí na
stretávaní s ním zabezpečil tým spôsobom, ako vlastne navrhol, t.j. že obidve deti si v súdom určenú
hodinu a deň pred bytom matky prevezme a súdom určenú hodinu a deň je povinný deti matke pred jej
bytom aj odovzdať. Matka je zase povinná deti na styk riadne pripraviť a otcovi v určený deň a hodinu
odovzdať. Súdom určený rozsah styku, t.j. každý posledný víkend v každom kalendárnom štvrťroku
v čase od piatku od 15:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny, každý párny kalendárny rok od 1. júla
od 9:00 hodiny do 21. júla do 16:00 hodiny, a od 23. decembra od 9:00 hodiny do 30. decembra do
16:00 hodiny, a počas nepárneho kalendárneho roku od 10. augusta od 9:00 hodiny do 26. augusta do
16:00 hodiny, od 27. decembra od 9:00 hodiny do 2. januára do 16:00 hodiny, je v záujme obidvoch
maloletých detí a to najmä v záujme ich harmonického duševného a fyzického vývoja, pričom súčasne
je aj zabezpečením práva otca, ako rodiča, ktorému deti na čas po rozvode neboli zverené do osobnej
starostlivosti, participovať aspoň v takto určenom rozsahu na výchove svojich detí, keďže ich rodičia
ohľadne úpravy styku neboli schopní uzatvoriť dohodu podľa § 25 ods. 1 Zák. o rodine.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.