Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/59/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200843
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200843.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Michalovce,
katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany, P.O. Hviezdoslava 75, Veľké Kapušany, za účasti B. G.,
bytom C. XXX/XX, Veľké Kapušany, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 84/2015 zo dňa
16.03.2015 takto
r o z h o d o l :
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany č. V 84/2015 zo dňa 16.03.2015.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V 84/2015 zo dňa 16.03.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 721/2014-ŠTE uzavretej dňa 08.12.2014 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a B. G. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. G.,
obec S. G., okres Michalovce, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere
383 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX/XX a nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. G., obec S. G., okres Michalovce, na ktorých podiel o
veľkosti 1/8 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 107 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX a orná
pôda o výmere 28 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 08.12.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
účastníkom B. G. ako záložným dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní o povolení
vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Dohoda
o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (predtlačenej a teda dlžník - záložca nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody), v danom prípade bola teda obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa
- záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho
záujmy, keďže splnomocnenec bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Takúto dohodu
o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutáa pripravená. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľky. Spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu
(splnomocnenca), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto
právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval predmetnú dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je absolútne
neplatná aj vzhľadom na fakt, že peňažná pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať, v nej
nie je vyčíslená. Poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré v
obdobných veciach týkajúcich sa uzavretia záložných zmlúv v prospech navrhovateľky ako záložného
veriteľa za rovnakých skutkových okolností vyslovili záver, že ide o absolútne neplatný právny úkon.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 13.04.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Namietala aj
nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona
dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a
vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 14.07.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 21.09.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 10.08.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Odporca, u ktorého bolo
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 07.08.2015, listom zo dňa 11.08.2015 oznámil
svojuneúčasťnapojednávanízdôvodupracovnejzaneprázdnenostiapožiadaloprejednanievecivjeho
neprítomnosti. Účastníčka B. G., u ktorej bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom
07.08.2015, nebola na pojednávaní prítomná, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Súd v súlade s §
250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom B. G. zmluvu o
úvere č. 900303510 zo dňa 02.12.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 02.12.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.DohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkomB. G. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.
Dňa 08.12.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 721/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 900303510 zo dňa 02.12.2013.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom B. G. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Súd sa stotožňujem aj s právnym hodnotenímsprávneho orgánu o neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu, že z záložnej zmluve nie je uvedená
najvyššia hodnota istiny a ani hodnota zabezpečovanej pohľadávky.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 721/2014-ŠTE zo dňa 08.12.2014
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny
vo výške 1.000,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka
ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v bezpodielovom a podielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že
ich hodnota prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.