Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 0Er/116/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4396895496
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pisarová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4396895496.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: E. O., C. R. XX, XXX XX R. F., proti povinnému: GM
KOVOSTAV - Levice, spol. s.r.o. - v likvidácii, Sv. Michala 4, Levice ( spoločnosť vymazaná z OR dňa
10.01.2002 ) o vymoženie 1542,32 eura a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 116/1996 za
neprípustnú.

Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 116/1996.

Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

o d ô v o d n e n i e :

U súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej sa vedie exekúcia EX 50031/1996 na základe návrhu

oprávneného proti povinnému o vymoženie 1542,32 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie začalo
na návrh oprávneného dňa 27.2.1996.

Povinný GM KOVOSTAV - Levice, spol. s.r.o. - v likvidácii, Sv. Michala 4, Levice bol v priebehu
exekučného konania ex offo vymazaný z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Nitra s
účinnosťou odo dňa 10.01.2002.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (ďalej len EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

Podľa §-u 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, kedy výmazom povinného z Obchodného registra nastal
dôvod nemožnosti vykonania exekúcie, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom
súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení účinnom do 31. januára 2002) náklady
podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. januára 2002) ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré

trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Dňa 07.11.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z
dôvodu vymazania povinného z obchodného registra, pričom si uplatnil aj trovy exekúcie v sume 36,91

eura.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.
februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Zo spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo do 27.02.1996. V tejto súvislosti je právne významné

ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do
1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy
exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba
povinný/á. V prejednávanej veci však povinný zanikol výmazom z obchodného registra 10.01.2002.
Tomuto už neexistujúcemu subjektu preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri splnení
podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002. Podľa
tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy
exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri
náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2008 došlo

k zániku povinného, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti
byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku
čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 neprichádza do
úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až

novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1. februára 2002 zákonom č. 32/2002
Z.z. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.
februára 2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť
zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne
aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to

bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).

Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,
odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto
súvislosti konštatuje, že na danú vec je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor
Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku
(rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie,

kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami
súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre
ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta (porovnaj napr. II. ÚS
475/2010).

Súd pri rozhodovaní o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi vychádzal okrem všeobecne
záväzných právnych predpisov tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M
Cdo 15/2011 zo dňa 27.9.2012.Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.