Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/97/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213655
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4208213655.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Juraj Puskailer, bytom Bratislava, Páričkova
18, správca konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva Bohatá so sídlom Hurbanovo,
Novozámocká 102, IČO: 00 589 209, proti odporcovi: R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., T. H. XXXX/
XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4,
IČO: 36 721 123, o vydanie veci, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
27. júna 2014 č. k. 7C/162/2008-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 154
ods. 1 OSP a zistením, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na vydanie hnuteľnej veci a
to čističky obilia na živočíšnej farme. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v súčasnosti odporca nie je
vlastníkom tejto veci, teda ani nemôže byť pasívne legitimovanou osobou. Navrhovateľ nepodal v zmysle
§ 92 ods. 2 OSP návrh na zmenu účastníka konania, a preto súd prvého stupňa musel ustáliť, že v čase
vyhlásenia rozsudku odporca už nebol pasívne legitimovanou osobou, preto návrh zamietol. Napriek
tomu, že odporca mal v tomto konaní plný úspech, súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom
prípade bolo treba použiť ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, nakoľko tu boli dôvody hodné osobitného
zreteľa, pri ktorých súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať. Práve
odporca bol ten, ktorý tým, že vlastnícke právo predmetu sporu previedol na inú osobu, znemožnil, aby si
navrhovateľ mohol voči odporcovi uplatniť svoj nárok. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž nebolo
jednoznačne preukázané, či predmet sporu odporca nadobudol do svojho vlastníckeho práva oprávnene
a ďalšie dokazovanie v tejto konkrétnej veci už nebolo možné ani vykonať, keďže na strane pasívne
legitimovanej osoby nedošlo k zmene účastníka konania, preto súd prvého stupňa s poukazom na § 150
ods. 1 OSP náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca,
namietajúc, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď na vec aplikoval ustanovenie § 150 OSP.
Nesúhlasil s názorom súdu, že tým, že previedol vlastnícke právo na druhú osobu, znemožnil, aby si
navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok. S týmto tvrdením nebolo možné súhlasiť, nakoľko návrh nebol
od začiatku dôvodný. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k predmetu
sporu. Ani to, že držiteľom predmetu sporu bol práve odporca. Keby sa tak aj stalo, petit žalobného
návrhu bol neurčitý a nevykonateľný, v dôsledku čoho mu zbytočne vznikli náklady na trovy konania.
Správne mu mal súd prvého stupňa priznať náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20. 02. 2007 č. k. 7C/33/2005-181 vylúčil
vec proti odporcovi na samostatné konanie. Odporca dňa 17. 10. 2013 doručil súdu oznámenie, že
nehnuteľnosť, na ktorej sa má nachádzať predmet sporu, odpredal, teda nie je v jeho držbe, preto nebola
u neho daná pasívna legitimácia.

Následne po vykonanom dokazovaní, zameranom na zistenie pasívnej legitimácie odporcu, súd prvého
stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu
trov konania. Dôvodil pritom ustanovením § 150 ods. 1 OSP.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 odsek 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 odsek 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných
úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný vznik trov
konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným
uplatňovaním alebo bránením práva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré
potreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Sankčná
povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb, ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli.

Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá.
Ustanovenie § 150 odsek 1 OSP preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z
dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak
mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo
zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Keďže toto
ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej
situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba
brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní.
Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.

Ustanovenie § 150 OSP má teda slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a k
dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Neúspech navrhovateľov v konaní nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP, takýmto dôvodom však môžu byť okolnosti vedúce k
podaniu žalobného návrhu, ktoré však musia byť v rozhodnutí konkretizované, nestačí len ich všeobecné
konštatovanie. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006)

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd správne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Je zrejmé, že prvostupňový súd riadne zistil a aj adekvátne odôvodnil
postup pre aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Prvostupňový súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval
tú skutočnosť, že práve odporca bol ten, ktorý tým, že vlastnícke právo predmetu sporu previedol
na inú osobu, znemožnil, aby si navrhovateľ mohol práve voči odporcovi uplatniť svoj nárok. Okrem
toho mal za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, či predmet
sporu odporca nadobudol do svojho vlastníctva oprávnene a ďalšie dokazovanie v tejto konkrétnej
veci už nebolo možné ani vykonať, keďže na strane pasívne legitimovanej osoby nedošlo k zmene
účastníka konania. Aj napriek tomu, že v konaní neprebehlo riadne dokazovanie zamerané na dôvodnosť
žalobného návrhu, nie je možné konštatovať, že táto skutočnosť vylučuje použitie ustanovenia § 150
ods. 1 OSP, pretože pri aplikácii § 150 OSP treba brať do úvahy aj také okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na postoj účastníkov konania. S poukazom na uvedené
bolo nesporné, že navrhovateľ disponoval zoznamom strojov patriacich do konkurznej podstaty PD
Bohatá, nachádzajúcich sa na stredisku Novozámocká 102. Okrem toho disponoval vyhláškou z 5.
kola verejného ponukového konania, v ktorom predmet sporu odkúpil odporca. Následne v konaní bola
predložená aj kúpna zmluva a odporca potvrdil, že kúpil predmet sporu. Nezanedbateľnou skutočnosťou
bol aj postoj odporcu, ktorý v priebehu konania odpredal nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádzal predmet
sporu, čím zabránil vykonávaniu ďalšieho dokazovania a preukázaniu vlastníckeho práva navrhovateľa
k predmetu sporu. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ je v konkurze, a
preto odvolací súd mal za to, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa boli v predmetnom prípade nielen
okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na začatie konania, ale aj okolnosti týkajúce sa
majetkových pomerov účastníkov. Naviac z obsahu spisu vyplýva, že odporca odpredal v priebehu
konania nehnuteľnosť, a preto došlo k zamietnutiu návrhu, v dôsledku čoho bolo možné ustáliť, že sa
môže podieľať na trovách konania v tom rozsahu, v akom mu ich náhrada nebola priznaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd dostatočne
odôvodnil, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť prípadu a zároveň dostatočne
posúdil okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 219 odsek 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 odsek 1, § 142 odsek 1 a § 151 odsek
1 OSP a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď bol v odvolacom konaní
úspešný a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.