Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010264.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného I. O.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28. 07. 2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
I. O., L.. XX. XX. XXXX E. J., Č. O., trvale bytom G., P..Č.. G., B.. L. X,

j e v i n n ý , ž e :

v období od 01. 06. 2015 doposiaľ vo X., M. X. aj na iných miestach, kde sa zdržiaval, sa vyhýbal plneniu

svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 11P/14/2014 zo dňa 04. 07. 2014, právoplatného 06. 08. 2014, zaviazaný prispievať na výživu
svojej dcéry B. R. O., L.. XX. XX. XXXX mesačne výživným vo výške 100 €, počnúc dňom 01. 04. 2014
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. G., L.. XX. XX. XXXX, P. J. G., M. C. XXX/X, si
túto povinnosť úmyselne neplnil, čím mu vznikol za obdobie od 01. 06. 2015 doposiaľ dlh na výživnom

voči E. G., L.. XX. XX. XXXX, P. J. G., M. C. XXX/X, vo výške 1 400 €,
pričom bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/169/2014 zo dňa 16. 03. 2015, právoplatným
dňa 01. 04. 2015 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov do 01. 04. 2016,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 05. 05. 2016 pod č. k. 2 Pv 559/15/6611-5 na
Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného I. O. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v období od 01. 06. 2015 doposiaľ
vo X., M. X. aj na iných miestach, kde sa zdržiaval, sa vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/14/2014 zo dňa
04. 07. 2014, právoplatného 06. 08. 2014, zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry B. R. O., L.. XX.
XX. XXXX mesačne výživným vo výške 100 €, počnúc dňom 01. 04. 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky E.O. G., L.. XX. XX. XXXX, P. J. G., M. C. XXX/X, si túto povinnosť

úmyselne neplnil, čím mu vznikol za obdobie od 01. 06. 2015 doposiaľ dlh na výživnom voči E. G., L..
XX. XX. XXXX, P. J. G., M. C. XXX/X, vo výške 1 100 €, pričom bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/169/2014 zo dňa 16. 03. 2015, právoplatným dňa 01. 04. 2015 za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov do 01. 04. 2016.

Nakoľko obžalovaný I. O. (ďalej len obžalovaný) sa na hlavnom pojednávaní dňa 28. 07. 2016
nezúčastnil, svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal
o odročenie hlavného pojednávania, súd za splnenia podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku bola na návrh

prokurátorky prečítaná výpoveď obvineného z prípravného konania v spise na č. l. 7-10, ktorý uviedol,
že v rokoch 2013-2014 žil v spoločnej domácnosti s bývalou priateľkou E. G.. Počas ich spolužitia sa
im narodila XX.XX.XXXX K. B. R. O.. Vzhľadom k tomu, že ich vzťah prestal fungovať, rozišli sa, ona
sa s dcérou odsťahovala ku matke do X. a on ostal v G.. Následne bolo Okresným súdom Zvolen
vydané rozhodnutie, na základe ktorého bola dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bola

určená vyživovacia povinnosť v sume 100,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
Vzhľadom k tomu, že si túto povinnosť neplnil poriadne už aj v minulosti bol za trestný čin zanedbania
povinnej výživy odsúdený v roku 2015 na podmienečný trest. Tento dlh doposiaľ ešte v plnej výške
neuhradil. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil riadne ani naďalej a to z dôvodu, že nemal stály príjem.
Robí čašníka a chodil iba keď ho potrebovali na nejakej akcii. Pracoval brigádnicky v O. A. C. E. G..

Okrem dcéry B. R. nemá iné vyživovacie povinnosti. Priznal, že od 01.06.2015 si svoju vyživovaciu
povinnosť na dcéru B. R. riadne neplnil, nakoľko mal povinnosti, bol zaneprázdnený, ani finančne mu to
nevychádzalo. Od odchodu bývalej priateľky od neho je s ňou v telefonickom kontakte, telefonicky sa o
dcéru zaujíma. Vzhľadom k tomu, že bol v horšej finančnej situácii, dcére nekupoval ani žiadne darčeky
alebo potrebné veci. Jeho mesačný príjem od 01.06.2015 do výsluchu bol cca 450 € - 500 €, výdavky

mal na nájomné v sume 200 €, strava cca 80 € a 22 € splátky pôžičky Providentu. Za uvedené obdobie
nepoberal žiadne dávky, nebol PN. Svoje konanie oľutoval, bude sa snažiť dlh splatiť v plnej výške čo
najskôr a následne si riadne a včas vyživovaciu povinnosť plniť.

Svedkyňa - poškodená E. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej ani od podania

obžaloby na dlžnom výživnom za žalované obdobie, teda od 01.06.2015 doposiaľ neuhradil žiadnu
čiastku. Dlžné výživné od 01.06.2015 do dnešného dňa činí 1 400 €. Obžalovaný ju kontaktuje len
nepravidelne prostredníctvom sociálnej sieti. Po poslednom hlavnom pojednávaní v tejto veci videl ich
dcéru B.Í. R. až po 2,5 roku. O dcéru sa inak vôbec nezaujíma, nič jej nekupuje ani žiadne darčeky. Na
výživnom jej zaplatil naposledy len v mesiacoch apríl a máj 2015 po 100 €. Neuhradil jej ani zameškané

výživné z predchádzajúceho odsúdenia ani cent. Obžalovaný má určené bežné výživné 100 € mesačne
k 15-temu dňu vopred. Táto vyživovacia povinnosť mu bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 04.07.2014. Ona je od 17.12. na materskej dovolenke so synom O. S., L.. XX.XX.XXXX. Jej
príjmom je materská dávka vo výške cca 260 € mesačne. Poberá prídavky na deti a je jej vyplácané
náhradné výživné na dcéru B. R. vo výške 100 €. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom W.. C. S..

Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti si dlžné výživné vymáhala aj prostredníctvom exekútora
JUDr. Miriam Mečovej, doposiaľ jej však nebola súdnou exekútorkou poukázaná žiadna suma. Nakoľko
mal obžalovaný povinnosť v zmysle rozsudku tunajšieho súdu zaplatiť jej v skúšobnej dobe zameškané
výživné, ktorá suma jej doposiaľ nebola zaplatená, v prípade uhradenia nejakej sumy obžalovaným
súdnemu exekútorovi, považuje túto úhradu za úhradu dlžného výživného v zmysle predchádzajúceho

rozsudku tunajšieho súdu, ale ako uviedla, nebolo jej nič ani zo strany súdnej exekútorky uhradené.Z prečítanej svedeckej výpovede I.. W. Č., poverenej zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen vyplýva, že na základe žiadosti zo 04.02.2015, E. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G., M. C. XXX/

X, o náhradné výživné pre nezaopatrené dieťa B. R. O., L.. XX.XX.XXXX, po preukázaní zákonným
spôsobom žiadateľkou, že povinný I. O., L.. XX.XX.XXXX E. Č. O., P. J. G. si neplní vyživovaciu
povinnosť voči dcére vo výške 100 €, určenú rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/14/2014-37
zo dňa 04.07.2014, právoplatným dňa 06.08.2014, počnúc dňom 01.04.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky E. G., ich úrad priznal uvedenému nezaopatrenému dieťaťu nárok na náhradné

výživné vo výške 100 € mesačne počnúc dňom 01.11.2014 v zmysle právoplatného rozhodnutia č.
ZV1/OHNNVASSD/SOC/2015/34824-0002 zo dňa 12.02.2015. Náhradné výživné ich úrad vypláca za
povinného I. O. k rukám žiadateľky E. G. vo výške 100 € od 01.11.2014 aj v súčasnosti, pričom
poberateľka náhradného výživného bola zaviazaná ich úradom vrátiť sumu 200 €, nakoľko povinný I.
O. jej zaplatil výživné vo výške 100 € dňa 21.04.2015 a vo výške 100 € dňa 19.05.2015. Iné platby
výživného im poberateľka výživného ku dňu výsluchu neoznámila.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj čítaním ďalších listinných dôkazov podľa § 269
Tr. poriadku, a to najmä rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11P/14/2014-37 zo dňa 04.07.2014 (č. l.
24-26), rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/169/2014-61 zo dňa 16.03.2015 (č. l. 27-30), rodného
listu maloletej (č. l. 31), rozhodnutia ÚPSVaR Zvolen a žiadosti o náhradné výživné (č. l. 32-48), tabuľky
výživného na malol. dieťa (č. l. 40, 42), správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 53-57), správy

Sociálnej poisťovne Bratislava (č. l. 48-52), správy Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor (č. l. 58),
pracovného hodnotenia obžalovaného a dohody o skončení dohody o pracovnej činnosti (č. l. 59-60),
zápisnice súdneho exekútora, upovedomenia o začatí exekúcie (č. l. 66-69), podstatného obsahu spisu
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/169/2014, správy o povesti na obžalovaného (č. l. 47), lustrácie v
registri priestupkov obžalovaného (č. l. 46, 91 ), odpisu z registra trestov obžalovaného (č. l. 45), ako

aj obsahu ostatného spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to tak jednotlivo,
ako i v súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného za nepochybne preukázanú.

Obžalovanýsakspáchaniuskutkuvprípravnomkonanípriznal,potvrdil,žeajnapriektomu,žebolvroku
2015 právoplatne za trestný čin zanedbania povinnej výživy odsúdený na podmienečný trest, si svoju
vyživovaciu povinnosť na dcéru B. R. O. od 01.06.2015 riadne neplnil, nakoľko nemal stály príjem, bol
zamestnaný len brigádnicky ako čašník, nebol s dcérou ani v osobnom kontakte pre zaneprázdnenosť,
ako aj vzhľadom na vzdialenosť do X., ani finančne mu to nevychádzalo, nekupoval jej ani žiadne

darčeky, či potrebné veci.
Obžalovaného z riadneho neplnenia vyživovacej povinnosti na dcéru B. R. O., L.. XX.XX.XXXX
usvedčujeajsvedeckávýpoveďpoškodenejE.G.-matkymaloletejB.R.O.,ktorejbolamaloletázverená
do osobnej starostlivosti a podľa ktorej si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na dcéru B. R. od
01.06.2015 do súčasnosti vo výške 100,- € k jej rukám vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca riadne

a včas neplní, pričom dlh na výživnom činí za obdobie od 01.06.2015 do 28.07.2016 sumu 1 400 €.
Ďalej bola vina obžalovaného nepriamo preukázaná aj prečítanou výpoveďou svedkyne I.. W. Č.,
poverenej zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, podľa ktorej je základe rozhodnutia
č. ZV1/OHNNVASSD/SOC/2015/34824-0002 zo dňa 12.02.2015, právoplatného dňa 03.03.2015,
z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným pre nezaopatrené dieťa B. R. O., L..

XX.XX.XXXX, vyplácané E. G., L.. XX.XX.XXXX za obžalovaného náhradné výživné vo výške 100
€ mesačne počnúc dňom 01.11.2014, pričom za uvedené obdobie obžalovaný zaplatil poberateľke
náhradného výživného výživné len dňa 21.04.2015 a dňa 19.05.2015 po 100 €, z ktorého dôvodu, bola
tátozaviazanávrátiťvyplatenénáhradnévýživnézaobdobieod01.04.2015do31.05.2015vsume200€.
Obžalovaný je tiež usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, ktoré plne korešpondujú so zisteným skutkovým

stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci, najmä rodným listom maloletého dieťaťa B. R.
O., L.. XX. XX. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/14/2014-37 zo dňa 04. 07. 2014,
právoplatným dňa 06. 08. 2014, ktorým bola maloletá B. R. O., L.. XX. XX. XXXX zverená do osobnej
starostlivosti matky E. G. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. R. O. sumou
100,- € mesačne počnúc dňom 01. 04. 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zo správ Sociálnej poisťovne Bratislava a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok je zrejmé, že
obžalovaný bol v období od 03.12.2014 do 30.11.2015 a od 01.12.2015 do 04.01.2016 zamestnaný
na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa C. C., D. D. D. XX, G., s týždenným pracovným
časom 10 hodín a hodinovou mzdou vo výške 2,184 € ( do 31.12.2015) a 2,33 € (od 01.01.2016),pričom vyživovaciu povinnosť nenahlásil. Dohoda o pracovnej činnosti bola skočená dohodou zo dňa
04.01.2016. Obžalovaný nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie od 01.03.2004 do 31.03.2004 vrátane a vyradený bol pre nespoluprácu.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku, keď napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu vo Zvolene sp. zn. 11P/14/2014 zo dňa 04. 07. 2014, právoplatným dňa 06. 08. 2014, zaviazaný
prispievať na výživu svojej dcéry B.Í. R. O., L.. XX. XX. XXXX sumou vo výške 100 €, počnúc dňom 01.

04. 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. G., L.. XX. XX. XXXX si túto povinnosť
E. X., M. X. aj na iných miestach, kde sa zdržiaval, úmyselne neplnil, čím mu vznikol za obdobie od
01. 06. 2015 doposiaľ (teda do dňa vyhlásenia rozsudku 28. 07. 2016) dlh na výživnom voči E. G.,
L.. XX. XX. X988, vo výške 1 400 €, pričom bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
taký čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/169/2014 zo dňa 16. 03. 2015,
právoplatným dňa 01. 04. 2015 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov do 01. 04. 2016.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný ako

trestnoprávne zodpovedná osoba najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú
povinnosť vyživovať iného hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný bol od roku 2011 doposiaľ 2 krát postihnutý

za priestupok, naposledy za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný dňa 08.08.2015, za ktorý mu
bola uložená Mestskou políciou Pezinok pokuta vo výške 30,- Eur. Súd z odpisu z registra trestov
zistil, že obžalovaný bol doteraz 1 krát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k.
3T/169/2014-61 zo dňa 16. 03. 2015, právoplatným dňa 01. 04. 2015, ktorým bol uznaný vinným z

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,
do 01. 04. 2016. Zároveň mu bola uložená povinnosť - príkaz zaplatiť zameškané výživné počas plynutia
skúšobnejdoby.Zmiestabydliskaniejebližšiehodnotený,naadreseG.,B..L.Xbývalsosvojoudružkou
a jej synom, neevidujú ho ako problémového občana.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému je na prospech poľahčujúca okolnosť
uvedená v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutoval. Žiadna priťažujúca okolnosť svedčiaca v neprospech obžalovaného nebola súdom
zistená, keď súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zákona na okolnosť, ktorá je zákonným
znakom trestného činu, nemôže prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Súd preto po dôslednom

vyhodnotení osoby obžalovaného, u ktorého predchádzajúce odsúdenie pre rovnakú trestnú činnosť
neviedli k prevýchove a náprave, keď obžalovaný ani napriek predchádzajúcemu odsúdeniu Okresným
súdomZvolensp.zn.3T/169/2014sinaďalejvôbecsvojuvyživovaciupovinnosťneplnil,tiežspoukazom
na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, keď žalovaného skutku sa dopustil práve v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona

(trestná sadzba na 1 rok až 5 rokov) s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (t.
j. pri znížení hornej hranice pôvodnej trestnej sadzby o ? - inu a to z 5-tich rokov na 3 roky a 8 mesiacov)
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Na výkon
trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.Súd ma za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a

že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zákona).

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.