Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.

r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,protiodporcovi:OkresnýúradDunajskáStreda,
katastrálny odbor, Agátová 7, Dunajská Streda, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V
3410/14-02 zo dňa 31.7.2014, za účasti účastníčky správneho konania X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. Q. K. XXX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, č. V 3410/14-02 zo
dňa 31.7.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi a účastníčke konania X. A. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca svojim rozhodnutím č. V 3410/14-02 zo dňa 31.7.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom dňa
27.5.2014 pod číslom konania V 3410/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 156/2014-ŠTE
uzavretou dňa 15.4.2014 na základe zmluvy o úvere č. 208300207. Podľa odôvodnenia rozhodnutia

predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. W. Q. K.
ako parc. č. 218/6 - záhrady o výmere 552 m2 a parc. č.218/7 o výmere 120 m2 - zastavané plochy
a nádvoria a rozostavaný rodinný dom, pričom záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec -
ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomocisosídlomvBratislavenazákladedohodyosplnomocnení
zo dňa 10.1.2013. Podľa odporcu zástupcu záložcovi vybral sám veriteľ pri poskytovaní úveru, ktorá
skutočnosť vyvoláva podozrenie, že zástupca bude konať v zhode s veriteľom a nebude chrániť
záujmu záložcu. Záložca nemal možnosť vybrať si zástupcu, ale bol nútený podpísať dohodu o

splnomocnení predloženú mu veriteľom na štandardnom formulári, pričom nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Takéto splnomocnenie spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
záložcu. Zastupovanie osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je v rozpore s §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné.
Poukazoval na to, že aj keď je dohoda o plnej moci na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú
podmienku, ktorej znenie nemohol záložca ako spotrebiteľ ovplyvniť, pričom veriteľ dosahuje zaťaženie
majetku dlžníka formou neprijateľnej zmluvnej podmienky v čase brania úveru, teda v čase nižšej

bdelosti dlžníka, čo je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Naviac podľa zistenia správneho
orgánu záložný veriteľ (navrhovateľ) dlžníkovi poskytol úver vo výške 800 eur, ktorý bol zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnostiam nepochybne mnohonásobne vyššej hodnoty. Výšku zábezpeky
preto považuje za neprimerane vysokú, priečiacu sa dobrým mravom, v súvislosti s čím poukazoval naust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.

Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,
ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho
poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba
potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim

dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah
udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte

záujmov. Dohodu o splnomocnení, predmetom ktorej je bezplatné zastupovanie, nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Záver správneho orgánu o
neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi považuje odvolateľ za nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či rozpor s dobrými mravmi má

spočívať v poskytnutí úveru, v poplatku alebo v úroku z omeškania.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba
v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade

dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, ktorí svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil sa s
celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Zmluva o úvere zo dňa 10.1.2013 /ktorá v rozpore s tvrdením odvolateľa obsahom spisu správneho
orgánu je/, rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje
zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie
o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie

navrhovateľa na druhej strane potvrdzuje domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou
dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č.
208300207, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia
plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek
logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia -
naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva knehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného
hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného
zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a

splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti

zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.04.2014, jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmy zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
a zúčastnenej osobe X. A.iadne trovy nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd

podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.