Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/396/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109207458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4109207458.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Z. K., bytom H., Y. 9, proti odporcovi: M. M., bytom D.
W. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 19. 07. 2013 č.k. 8C/22/2009-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností po neb. I. M., nachádzajúcej sa v kat. úz. D. W. a to
stavby č. súp. XXX a parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX v podiele 2/3-ín. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o zastavení konania oprel o ust. § 96 ods. 1 OSP po tom, čo navrhovateľ dňa 19. 07.
2013 zobral svoj návrh späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. V tejto súvislosti poukázal na to,
že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 07. 04. 2009, domáhal určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností po neb. I. M.j, nachádzajúcich sa v kat. úz. D. W. a to stavby č. súp. XXX a parc. č.
XXX, XXX, XXX a XXX v podiele 2/3-ín, pričom návrh neobsahoval náležitosti riadneho návrhu v zmysle
§ 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 OSP, keďže v ňom nebol riadne špecifikovaný petit návrhu, pre absenciu
presného označenia nehnuteľností a tiež správneho okruhu účastníkov konania. Tieto nedostatky
neboli navrhovateľom odstránené ani na základe výzvy súdu, v dôsledku čoho nebolo možné v konaní
pokračovať, pretože existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie občianskeho
súdneho konania. Následne po poskytnutom poučení zo strany súdu navrhovateľ zobral svoj návrh späť,
a preto postupoval podľa § 96 ods. 1 OSP a konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie o trovách konania
založil na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že na výzvu súdu doplnil svoj návrh
viacerými podaniami zo dňa 28. 05. 2009 a 21. 09. 2009, ktorými odstránil vady vytýkané súdom prvého
stupňa, a preto mal súd nariadiť vo veci pojednávanie, čo však neučinil i napriek tomu, že dňa 11. 03.
2010 a 04. 07. 2013 žiadal vo veci konať. Dňa 19. 07. 2013 sa dostavil na súd prvého stupňa na výsluch
a to na predvolanie prvostupňového súdu v presvedčení, že jeho účelom je doplnenie podania. Vec
prejednávajúca sudkyňa mu na výsluchu navrhla, že najrýchlejším postupom by bolo, keby si našiel
advokáta a zobral návrh späť, avšak nebol poučený, že späťvzatie návrhu má za následok zastavenie
konania. Pokiaľ podpísal dňa 19. 07. 2013 zápisnicu, nebolo mu umožnené túto si prečítať a ani mu
nebola prečítaná, v čase jej podpisovania do kancelárie vec prejednávajúcej sudkyne vchádzali stránky,
bolo tam rušno a jeho prosba o vydanie zápisnice nebola akceptovaná. Až v nasledujúci deň po prečítaní
zápisnice oznámil, že s jej znením nesúhlasí, pretože nikdy nemal v úmysle zobrať návrh späť, o čom

svedčí skutočnosť, že od roku 2009 trvá na prejednaní návrhu, čo viac krát i urgoval a žiadal, aby bol
spor ukončený.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu (§ 96 ods. 3 OSP).

Disponovať procesnými prostriedkami, čiže konaním môžu účastníci podľa zákona nielen tým, že podajú
návrh na jeho začatie (§ 79 OSP), ale medziiným i tým, že už podaný návrh môžu vziať účinne späť v
intenciách vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania
späť, ide o jeho procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne
nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova. Ak
teda navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie konania späť, procesným dôsledkom tohto späťvzatia je
zastavenie konania. Iba výnimočne súd konanie nezastaví, a to iba v prípade, ak odporca so späťvzatím
návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov (§ 96 ods. 2 OSP). Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie
je však účinný, a preto netreba ani zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než
začalo pojednávanie, ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, alebo ak ide o neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07. 04. 2009 bol súdu prvého stupňa doručený
návrh navrhovateľa na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. D. W. stavby súp. č. XXX a
parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX v podiele 2/3-ín, pričom v návrhu za odporcu označil M. M.. Navrhovateľ
svoj návrh doplnil podaním zo dňa 28. 05. 2009, v ktorom okruh odporcov rozšíril o M. M., bytom D.
W. č. XXX a J. M., bytom D. W. č. XXX. Zároveň v ňom uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých určenia
vlastníckeho práva sa domáha, sú pôvodne vedené v PKN vložke č. XXX kat. úz. D. W. ako parc.
č. XXX o výmere 248 m2, parc. č. XXX o výmere 363 m2 so stavbou mlyna, parc. č. XXX o výmere
2118 m2 a parc. č. XXX o výmere 3643 m2, pričom podľa evidencie nehnuteľností sa tieto nedajú
identifikovať, a preto žiadal v konaní ustanoviť znalca. Zároveň upresnil, že žiada, aby súd určil, že je
vlastníkom stavby domu (mlyna) súp. č. XXX a tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to parc.
č. XXX, XXX, XXX a XXX tak, ako tieto budú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý bude súčasťou
rozsudku. K svojmu podaniu pripojil i identifikácie parciel vyhotovené dňa 10. 03. 2009, geometrický
plán vyhotovený dňa 26. 05. 1996 V.. Y. a výpisy z listov vlastníctva kat. úz. D. W. č. XXXX, XXXX a
XXXX. Uznesením zo dňa 17. 08. 2009 č.k. 8C/22/2009-41 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby
v lehote 10 dní od jeho doručenia doplnil svoje podanie zo dňa 07. 04. 2009 a to špecifikáciou petitu
návrhu tak, že označí nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva v súlade s ich
aktuálnym zápisom v katastri nehnuteľností (druh, výmera, parcelné číslo, číslo LV/PKV), zrozumiteľným
odôvodnením návrhu po skutkovej stránke (prečo sa domnieva, že je vlastníkom nehnuteľností, prečo
mu nesvedčí vlastnícke právo z právnej stránky) a zdôvodnením pasívnej legitimácie J. M., ktorú žiada
pripustiť do konania na strane odporcu. Na výzvu súdu navrhovateľ reagoval podaním, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 21. 09. 2009, ktoré bolo úplne totožné s jeho podaním, ktoré doručil súdu už skôr
dňa 28. 05. 2009. Na urgenciu navrhovateľa zo dňa 03. 07. 2013, ktorou žiadal, aby sa vo veci rýchlo
konalo a pokračovalo, súd prvého stupňa predvolal navrhovateľa na informatívny výsluch na deň 19.
07. 2013. Podľa zápisnice z tohto výsluchu (č.l. 56 spisu) výsluch navrhovateľa bol uskutočnený za
prítomnosti vec prejednávajúcej sudkyne, asistentky I. a navrhovateľa, ktorý uviedol po poučení podľa
§ 131 OSP, že poučeniu porozumel a berie na vedomie, že návrh na určenie vlastníctva, ktorý podal,
vykazuje formálne a procesné nedostatky a že na základe neho nie je možné začať konať v merite, z
ktorého dôvodu je potrebné podať žalobu, kde bude jasne označený okruh účastníkov konania, ako aj
riadne špecifikovaný petit návrhu. Následne navrhovateľ uviedol, že návrh berie späť a žiada, aby súd
konanie zastavil. Taktiež vzal na vedomie poučenie, že vzhľadom na náročnosť sporu bude vhodné, ak

sa bude kontaktovať s advokátom, ktorý by po zabezpečení potrebných podkladov podal na súd riadnu
žalobu. Zápisnica je podpísaná všetkými účastníkmi, ktorý sa výsluchu zúčastnili, vrátane navrhovateľa.
Následne preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. V spise sa nachádza
i úradný záznam (č.l. 70) zo dňa 17. 10. 2013, vyhotovený vec prejednávajúcou sudkyňou JUDr. Vierou
Koscelanskou, podľa ktorého na základe urgencie navrhovateľa o vytýčenie pojednávania ho predvolala
na výsluch, počas ktorého ho informovala o stave konania, o tom, že návrh nie je dostatočný, vysvetlila
mu, v čom spočívajú nedostatky návrhu a aké podklady je potrebné zabezpečiť k podaniu riadneho
návrhu. Tiež ho poučila, že je možné tento nedostatočný návrh zobrať späť a po zabezpečení potrebných
podkladov podať nový riadny návrh a odporučila mu obrátiť sa na advokáta. Na základe jej poučenia
navrhovateľ potom zobral návrh späť a žiadal konanie zastaviť s tým, že sa obráti na svoju známu
advokátku a podá riadny návrh. Po spísaní zápisnice mu opätovne vysvetlila jej obsah, spýtala sa ho,
či je uzrozumený s tým, že konanie bude zastavené, na čo navrhovateľ zápisnicu prečítal a na znak
súhlasu ju podpísal. Až po vyhotovení uznesenia o zastavení konania navrhovateľ prišiel za ňou s tým,
že si to rozmyslel a žiadal, aby zápisnicu o zastavení konania zlikvidovala, na čo mu bolo vysvetlené,
že to už nie je možné.

Za danej procesnej situácie vyplývajúcej z vyššie uvedených skutkových zistení, odvolací súd spravujúc
sa zhora popísanými právnymi hľadiskami dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného
uznesenia súdu prvého stupňa. Navrhovateľ pri výsluchu uskutočnenom na súde prvého stupňa dňa 19.
07. 2013 totiž prejavil svoju vôľu vziať svoj návrh na určenie vlastníckeho práva späť, čím bezpochyby
došlo k účinnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom, ako to dokladuje obsah zápisnice o výsluchu, ktorú
i navrhovateľ na znak súhlasu s jej obsahom verifikoval i svojim podpisom. Obdobne správnosť obsahu
tejto zápisnice potvrdili svojimi podpismi i sudkyňa JUDr. Viera Koscelanská a asistentka I. Y., ktoré sa
výsluchu navrhovateľa zúčastnili. Neobstoja tak tvrdenia navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní, že
došlo k nedorozumeniu a svoj návrh nevzal späť, keďže tieto sú vyvrátené práve obsahom zápisnice o
výsluchu, pričom vierohodnosť jej obsahu nespochybňujú ani dovtedy doručené podania navrhovateľa
do spisu, ktorými žiadal prvostupňový súd, aby vo veci konal. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť,
že navrhovateľ následne prehodnotil už prezentovanú vôľu zobrať svoj návrh späť a chcel, aby sa vo veci
ďalej konalo, keďže preukázateľne k prejavu navrhovateľa o späťvzatí návrhu v priebehu výsluchu dňa
19. 07. 2013 došlo a s týmto sú spojené účinky v podobe zastavenia konania v zmysle zhora citovanej
platnej právnej úpravy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd len opätovne pripomína, že za situácie, že v tomto konaní
sa navrhovateľ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, niet prekážky, aby si toto
svoje právo uplatnil na súde novým riadnym návrhom, keďže späťvzatím návrhu mu ním tvrdené právo
nezaniklo.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP a §
151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal a v súvislosti
s odvolacím konaním mu ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.