Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/4/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207204537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Kapec
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8207204537.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: A. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. Č.. XX, XXX XX S.,
proti povinnému: neb. E. C., F.. XX.XX.XXXX, F. T. Q. Č.. XX, XXX XX S., W.. XX.XX.XXXX, o vymoženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie
vo výške 64,54 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie,

pretože povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn.
5D/23/2016, Dnot 37/2016 zo dňa 17.03.2016 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť
poručiteľa, teda povinný zomrel bez zanechania majetku.

Podľa zistenia súdu povinný zomrel v priebehu exekučného konania.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov,
ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,
preto prípadní dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného.

V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel,
pretože smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§27 ods. 2 EP), ale preto,
že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011).

Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle§
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že

nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti.
Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že
ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku. Podľa súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; zhľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu
na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V

prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť
povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie),
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu
§57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu
nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody

neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na zistenia súdu, že došlo k zastaveniu konania o dedičstve, nakoľko poručiteľ nezanechal
majetok(§175hods.1O.s.p.),exekučnýsúdzastavilexekučnékonaniezdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). V takom

prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Tunajší súd má
za to, že ide o obdobný prípad, o akom už rozhodoval Najvyšší súd SR, s ktorého názorom sa tunajší
súd stotožňuje, a zároveň tunajší súd považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy

v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou
výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí
druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou

trov exekúcie zaviazal práve oprávneného.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „ vyhláška “) tak,
že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,54 EUR a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil

exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 33,20 EUR (1 úkon á 3,32 EUR) spočívajúca
v odmene za 10 úkonov „1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, 3x zisťovanie bydliska povinného, 2x zisťovanie majetku povinného, 1x zisťovanie
platiteľa mzdy povinného, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 1x doručenie
exekučného príkazu“.

Súd nepriznal exekútorovi paušálnu odmenu za úkony „preverovanie platiteľa mzdy povinného -

OÚ Bardejov“ ani „doručenie uznesenia v ex. konaní 3Er/4/2007-9 zo dňa 25.2.2011“ nakoľko tieto
úkony žiadnym spôsobom exekútor nepreukázal. Taktiež súd exekútorovi nepriznal odmenu za úkon
„preverovane majetku povinného - vodičský preukaz“, nakoľko v tomto prípade nejde o majetok, ktorého
zisťovanie je v intenciách vyhlášky odmeňovaný paušálnou sumou. Vodičský preukaz nie je v pravom
slovazmysle majetkom povinného, nie je možné ho speňažiť, preto úkon zisťovania či povinný je alebo

nie je držiteľom vodičského preukazu môže byť odmeňovaný len podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky,
a teda podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za kancelárske potreby, nakoľko tieto sú v zmysle § 25
vyhlášky zahrnuté v odmene exekútora. Taktiež súd exekútorovi nepriznal v rámci náhrady hotových

výdavkov poplatok za REGOB portál, nakoľko výšku tohto výdavku exekútor žiadnym spôsobom
nepreukázal.V rámci hotových výdavkov súd exekútorovi priznal náhradu výdavkov na poštovnom vo výške 13,94
EUR. Súd nepriznal exekútorovi pomernú časť nákladov na poštovnom za podanú žiadosť ORPZ
Bardejov, nakoľko sa v obálke nachádzali dokumenty týkajúce sa viacerých exekučných konaní.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa hodinovej sadzby vo výške 6,64 EUR za úkon „žiadosť
o preddavok“ a „žiadosť OS Stará Ľubovňa“ v celkovom trvaní 20 min.

V rámci úkonov odmeňovaných podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi

odmenu vo výške 6,64 EUR za úkon „žiadosť na OS Bardejov“ v rozsahu 10 minút.

Do časovej špecifikácie úkonov súd nepojal čas vynaložený na prevzatie návrhu, evidenčné úkony,
vyúčtovanie trov exekúcie, vystavenie konečného vyúčtovania, vystavenie faktúry a vrátenie poverenia,
pretože ide o administratívne práce, náhrada ktorých je v zmysle § 25 cit. vyhl. zahrnutá v odmene
exekútora.

Súd tiež exekútorovi nepriznal odmenu podľa hodinovej sadzby za úkony „oznámenie oprávnenému“,
„potvrdenie k náhradnému výživnému“, „zrušenie blokácie MV“, pretože v tomto prípade nejde o úkony
potrebné na účelné vymáhanie nároku.

Celková suma trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným
platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 10,76 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora
vrátane DPH predstavujú teda sumu 21,67 EUR.

O trovách oprávneného rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko bolo konanie

zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na Okresný súd Bardejov
v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Podaním odvolania sa uznesenie v
tejto časti zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods. 2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.