Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202465
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816202465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti odporkyni A. L., nar. X.X.XXXX,
bytom O., Y. XX/XX, o zaplatenie sumy 1.954,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 1.954,75 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.064,47 eur od 3.10.2013 do zaplatenia, zmluvný úrok v sume 109,72 eur, úrok z omeškania v
sume 2,26 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia, na účet vedený v Prima banke Slovensko, a.s. č. 1743153002/5600.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.954,75 eur s príslušenstvom,
ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 18016
zo dňa 19.11.2012. Súčasne voči nej uplatnil zmluvný úrok v sume 109,72 eur, úrok z omeškania v sume
2,26 eur, zmluvný úrok vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny od 3.10.2013 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených zmluvných úrokov od 3.10.2013
do zaplatenia.

2. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 117,- eur.

3. Žalovaná nepoprela uzavretie úverovej zmluvy so žalobcom. Nesplatenú časť úveru s príslušenstvom
bola ochotná splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Trovy konania neuplatnila.

4. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovil.
Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal, preto súd v súlade
s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a
vykonané dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy č.

18016 zo dňa 19.11.2012, so VOP žalobcu z čl. 7 až 20 spisu, s písomným vyjadrením žalovanej vo
veci zo dňa 8.8.2016, s listinnými dôkazmi založenými žalovanou do spisu na čl. 53 až 56, s písomným
vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 15.8.2016, ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými, súd
zistil nasledovný skutkový stav:6. Dňa 19.11.2012 strany sporu uzavreli Úverovú zmluvu č. 18016, predmetom ktorej bolo poskytnutie
splátkového bezúčelového úveru žalovanej v sume 2.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,90%

ročne, s poplatkom za správu úverového účtu v sume 1,99 eur mesačne. Žalovaná bola povinná úver
splácať v 120 mesačných splátkach splatných 15. dňa v mesiaci po 29,92 eur s konečnou splatnosťou
úveru dňa 15.11.2022. Prvá splátka bola splatná dňa 17.12.2012. Celkom sa žalovaná zaviazala
žalobcovi zaplatiť sumu 3.829,20 eur. RPMN predstavovala 15,79% a priemerná RPMN 19,37%.

7. V úverovej zmluve, v čl. 4, v bode 4.1. a 4.2.1. si strany sporu dohodli sankcie pre prípad porušenia
zmluvných povinností, a to úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do
jej zaplatenia a právo žalobcu žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

8. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 19.11.2012
tým, že úverové splátky nepoukazovala riadne a včas. Žalobca dňa 15.8.2013 oznámil žalovanej

predčasné zosplatenie úveru v sume 2.093,84 eur s príslušenstvom a vyzval ju k zaplateniu zostatku
úveru s príslušenstvom najneskôr do 6.9.2013. Žalovaná doposiaľ žalovanú sumu nezaplatila.

9. Žalovaná nepoprela, že so žalobcom uzavrela úverovú zmluvu č. 18016 dňa 19.11.2012, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 2.000,- eur, ktorý použila na bežnú spotrebu, pretože v tom

čase prišla o zamestnanie a potrebovala finančné prostriedky na platenie nákladov na bývanie, aby
neprišla o byt. Vedela, za akých podmienok jej bol úver poskytnutý a akým spôsobom ho bola povinná
splácať. Úver nesplácala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Nemala výhrady voči výške
nesplateného úveru. Je zamestnaná a jej čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 554,29 eur. Zo
zárobku jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v sume 213,- eur. V hotovosti dostane sumu 326,59

eur. Uzavrela dohodu o splátkach a uznaní dlhu s Poštovou bankou, a.s., na základe ktorej spláca
poskytnutý úver v sume 2.701,14 eur v mesačných splátkach po 150,- eur. Exekučne spláca zaostalé
výživné v sume 600,- eur, ktoré jej zamestnávateľ zráža zo mzdy. Výživné platí na maloletú C. A.. Z
vyplatenej mzdy v sume 326,59 eur platí náklady na bývanie v sume 280,10 eur mesačne, zálohovú
platbu za elektrinu v sume 21,- eur mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 eur mesačne a za

káblovú televíziu sumu 16,90 eur mesačne. Zrážkami zo mzdy spláca dlh voči Pohotovosti, s.r.o. po
33,60 eur mesačne.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2012 bola medzi stranami uzavretá podľa príslušných
ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, v platnom znení.

11. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§1 ods. 1 Zákona) .

12. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2 Zákona).

13. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Na účely tohto zákona sa rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.Na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.

19.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žedňa19.11.2012stranysporuuzavreliÚverovúzmluvu
č. 18016, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového bezúčelového úveru žalovanej v sume 2.000,-
eur s fixnou úrokovou sadzbou 12,90% ročne, s poplatkom za správu úverového účtu v sume 1,99 eur
mesačne. Žalovaná bola povinná úver splácať v 120 mesačných splátkach splatných 15. dňa v mesiaci

po 29,92 eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.11.2022. Prvá splátka bola splatná dňa 17.12.2012.
Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 3.829,20 eur. RPMN predstavovala 15,79% a
priemerná RPMN 19,37%.

20. V úverovej zmluve, v čl. 4, v bode 4.1. a 4.2.1. si strany sporu dohodli sankcie pre prípad porušenia

zmluvných povinností, a to úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do
jej zaplatenia a právo žalobcu žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

21. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 19.11.2012
tým, že úverové splátky nepoukazovala riadne a včas. Žalobca dňa 15.8.2013 oznámil žalovanej

predčasné zosplatenie úveru v sume 2.093,84 eur s príslušenstvom a vyzval ju k zaplateniu zostatku
úveru s príslušenstvom najneskôr do 6.9.2013. Žalovaná doposiaľ žalovanú sumu nezaplatila.

22. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/, g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení je žalovaná povinná zaplatiť

žalobcovi nesplatenú časť úverovej istiny v sume 1.954,75 eur s dojednaným ročným zmluvným úrokom
vyčísleným v sume 109,72 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti ku dňu 2.10.2013.

23. V časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej platenia zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, t.j. od 3.10.2013 do zaplatenia, súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a zamietol ju.

V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015,
v odôvodnení ktorého konštatoval, že "aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší
súd konštatoval cit.,, Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutýchprostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ - uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov
sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie

zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania
( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).

24. Nemali by byť pochybnosti, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu

užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu
(do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa
prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru ) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných

prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta).

25. Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri
úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon

by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle
o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom

omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,

následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť
úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

26. Odvolací súd sa stotožnil s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33Odo 657/2005, v ktorej
argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za ,,užívaní jistiny“ a úroky z omeškania sankciu.

Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania
sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená a uzavretá uplynutím úverového obdobia či už
pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia,
ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery.

27. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba

postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

28. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie

postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch
pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011, AZIZ).

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch
z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu
v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením§ 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Odvolací súd sa preto stotožnil s prvostupňovým súdom o
neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§39 a § 52
ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ)."

30. Tak ako vyplýva z vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu v Prešove a z obsahu
uznesenia NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Obo/143/1998 ( dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania) úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej,

ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uplatnený úrok vo výške 12,90% ročne prevyšuje úrok z omeškania a pripustenie právneho
názorusúbehuzmluvnýchúrokovpopriúrokochzomeškania(posplatnostiúveru)potenciálneumožňuje
navýšenie dlhu nad skutočnú výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust. § 3a ods. 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ sa strany sporu v Časti 4., v bode 4.3. úverových zmlúvných podmienok,
ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 19.11.2012 dohodli na tom, že ak žalovaná neuhradí úver

v lehote splatnosti, je povinná uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných
prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne, a to až do jej zaplatenia, súd uzavretú dohodu
s poukazom na vyššie uvedené okolnosti a vyslovené právne názory NS SR a Krajského súdu Prešov
považoval za neplatnú podľa § 39, § 41, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totožný právny názor zaujal napr. aj Krajský súd Trenčín v rozsudku

č.k. 5Co/72/2015-84 zo dňa 1.7.2015 vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 5C/79/2014,
v ktorej ako žalobca vystupovala ČSOB, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavné súdu SR IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorý sa zaoberal rozhodnutiami Okresného súdu
Prešovč.k.29C/131/2011-127z23.11.2011aKrajskéhosúduPrešovč.k.1Co/30/2012-145z30.5.2012,
vo vzťahu ku ktorým sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval: " Ústavný súd SR
v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané
rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp.
za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne

odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel,
resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný
úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu,
a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril
vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,

opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal
aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom
súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Ústavný súd vo svojej stabilnej
judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej
procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I.

ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka
konania, preto nie je možné považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za
porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97). Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

rozsudkomkrajskéhosúduč.k.1Co30/2012-145z30.mája2012anamietanýmporušenímzákladného
práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani namietaným
porušením čl. 47 ods. 3 ústavy, odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti."

31. Omeškanie žalovanej súd posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
to, že právny vzťah založený medzi stranami zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať
za občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto
zákona. Úrok z omeškania žalobca vyčíslil sumou 2,26 eur z nezaplatených úverových splátok do
predčasnej splatnosti dňa 2.10.2013 a od 3.10.2013 je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 8% ročný

úrok z omeškania z nesplateného úveru v sume 1.954,75 eur a zmluvných úrokov v sume 109,72 eur
vyčíslených do zosplatnenia úveru, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
v znení neskorších predpisov.32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v osobnej, sociálnej
a ekonomickej situácii žalovanej, ktorá je zamestnaná a jej čistý mesačný zárobok predstavuje sumu

554,29 eur. Zo zárobku jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v sume 213,- eur a v hotovosti
dostane sumu 326,59 eur, z ktorej spláca poskytnutý úver Poštovou bankou, a.s. v sume 2.701,14 eur
v mesačných splátkach po 150,- eur. Exekučne spláca zaostalé výživné v sume 600,- eur, ktoré jej
zamestnávateľ zráža zo mzdy. Výživné platí na maloletú Kristínu Szabovú. Z vyplatenej mzdy v sume
326,59 eur platí náklady na bývanie v sume 280,10 eur mesačne, zálohovú platbu za elektrinu v sume

21,- eur mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 eur mesačne a za káblovú televíziu sumu 16,90
eur mesačne. Zrážkami zo mzdy spláca dlh voči Pohotovosti, s.r.o. po 33,60 eur mesačne.

33. O povolení splátok žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 232 ods. 4 C.s.p. s poukazom na jej
ekonomickú situáciu vyššie uvedenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.