Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/146/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114205205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114205205.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Marty Polyakovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/X, Q., o vymoženie sumy 1.440,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra, č. k. 14Er/174/2014-14 zo dňa 3. októbra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úrad Záhradnícka 60, Bratislava,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods.

2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskomkonaní(ďalejlen„Zákonorozhodcovskomkonaní“),§1ods.1,2,§2písm.a),b)zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 6

Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Konštatoval, že oprávnený sa podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. dňa 29.01.2014 žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. sp. zn. SR 12742/11 zo dňa 11.04.2012. Pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu
súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 400300453 zo dňa 06.05.2011 a jej súčasť Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania. Súd
tiež uviedol, že oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, poukázal na skutočnosť, že
zmluvou o úvere bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania, zo zmluvy o úvere vyplýva, že
povinný je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri, zmluvu tak nie je možné podriadiť pod
režim spotrebiteľských úverov. Preskúmaním Zmluvy o úvere súd zistil, že v zmluve o úvere došlo k
vyplneniu údajov, kde povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ aj ako fyzická

osoba a nie je teda zrejmé, či povinný zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako
fyzická osoba. Túto skutočnosť nepreukázalo ani predtlačené prehlásenie dlžníka, že peniaze boli
poskytnuté na podnikanie. Vzhľadom na to, že oprávnený dostatočne nepreukázal, že povinný vystupuje
ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli aplikované spotrebiteľské právne normy. K tomu súd
poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd ďalej dodal, že spolu so

zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej v spore
medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Súd preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy zistil, že tietozmluvy boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet dlžníkov, a preto povinný dlžník ani nemohol
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej mal vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch
týchto formulárových zmlúv za zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy s povinným bezprostredne nasledovalo

aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v
rozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskázmluvabolaveriteľomnavrhnutávopred,atedaišloopredbežne
formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú
zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a

teda dodávateľ mal istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy
medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu
bolo uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou
podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňovala dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na

všeobecný súd, avšak toto právo bolo len formálne, pretože bolo obmedzené iba do doby, kým nepodá
veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor
rozhodne. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva

neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe uvedených skutočností
súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný

súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním
materiálnejstránkyzisťujesúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu.Spoukazom
na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať

právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o
dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v

rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal pritom na to, že s
povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala povinná
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný
súd. Mal za to, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe toho na záver vyjadril názor, že súd konal nad rámec

zákonných ustanovení.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného

vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanéhoodvolaniapodľa§379a§380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 29.01.2014, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12742/11 zo dňa 11.04.2012, podkladom

ktorého bola Zmluva o úvere č. 400300453 zo dňa 05.05.2011. Účastníci konania uzatvorili toho istého
dňa aj rozhodcovskú zmluvu. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie. V priebehu odvolacieho konania postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie
doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v súlade s ust. § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v odôvodnení exekučného
titulu a tieto skutočnosti sú známe exekútorovi, aj exekučnému súdu. Tiež dodal, že dôkazy osvedčujúce
skutočnosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie
súčasťou exekučného spisu a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

12. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

13. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd jeteda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak
súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre

toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský
rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva a jej súčasti.

15. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa

Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje
exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súdprvéhostupňasprávnezistilskutkovýstavveciaztaktozistenéhoskutkovéhostavuurobilajsprávny
právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení

rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o
úvere nič nemení skutočnosť, že v úverovej zmluve bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že povinný je v zmluve o úvere aj v
rozhodcovskej zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ na základe údajov o identifikačnom čísle
(IČO)amiestepodnikania,nazákladektoréhobyhobolomožnéidentifikovaťakopodnikateľa,azároveň

aj ako fyzická osoba (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), nemožno súhlasiť s tvrdením, že úverovú
aj rozhodcovskú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. Zároveň treba dodať, že povinný
ani nemal možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania,
pretože to bolo v texte zmluvy vopred predtlačené. Keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nepreukázal, že povinný pri uzatváraní úveru konal ako podnikateľ a úver si bral na

podnikanie, súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne
normy, pretože v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v

postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

19. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, akoaj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.
Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a
domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k
zneužitiu práv dodávateľom.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa
(povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda
iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy
individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania

v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je
dojednaná platne.

22.Odvolacísúdibazdôrazňujemimoriadnudôležitosťrozhodcovskejzmluvy,keďženáslednevprípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky

automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto
prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z rozhodcovskej zmluvy, ktorá v článku II. uvádza, že
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)

pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a
to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejzmluvy;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s

vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

23. Táto rozhodcovská zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom,
avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný)
sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská

zmluva vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi
(povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že

rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky
oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

24. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor

účastníkov konania.

25. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, čirozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keďže len platná
rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú

správnosť rozhodnutia, len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je v súlade
s Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len na základe
údajov vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený exekučný titul
exekučným titulom nemôže byť.

26. Záverom odvolací súd uvádza, že s poukazom na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo
dňa 21.01.2016, že tento návrh neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili
pri závere odvolacieho súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský
súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne
dojednaná uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení

oprávneného založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už
na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. V danej veci uznesením č.k. 14Er/174/2014-38 zo dňa 20.05.2015 ustanovil súd prvej inštancie
povinnémuzaopatrovníkaMestoNitrazdôvodujehoneznámehopobytupodľa§29ods.6Občianskeho
súdneho poriadku. S účinnosťou od 1. júla 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový

poriadok), došlo k vynechaniu právnej úpravy procesného opatrovníka účastníka s neznámym pobytom.
To znamená, že od uvedeného momentu prestali platiť účinky procesného opatrovníctva Mesta Nitra
v predmetnom konaní, na základe čoho odvolací súd na uznesenie súdu prvej inštancie o ustanovení
opatrovníka povinnému ďalej neprihliadal.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).