Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6P/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210083
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815210083.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. W. V.Ú., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, za účasti otca Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, zast.
R.. Y. S., E., Q. XXXX, Q. a matky X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, L., zast. R.. Y. U., E., L.. Z.
XX, Y., o zvýšenie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í sa výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P/40/2014-75
zo dňa 07.07.2014 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. W. V., nar. XX.XX.XXXX, začínajúc dňom
01.09.2015 zo sumy 100,- EUR na sumu 120,- EUR mesačne, ktoré výživné je matka maloletej povinná

platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa.

Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2016 na mal. dieťa v sume 140,- EUR je
matka p o v i n n á zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o doplatenie výživného v sume 2 600,- EUR za obdobie od 01.09.2014 do 30.10.2015 a o
zaplatenie rodinných prídavkov z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na mal. dieťa zo sumy 100,- EUR
mesačne na sumu 300,- EUR mesačne, začínajúc dňom 01.09.2014. Uviedol, že v čase rozvodového
konania, kedy bolo naposledy upravené výživné na maloletú, matka neuviedla pravdu, jej schopnosti a
možnosti sú vyššie a doterajšie výživné na úhradu potrieb mal. dcéry nepostačuje.

Zároveň otec žiadal uhradiť aj výživné zo strany matky v sume 2 600,- EUR za obdobie od 01.09.2014
do 30.10.2015 a vrátiť rodinné prídavky na maloletú. V tejto časti vzal návrh na začatie konania späť a
súd s poukazom na ust. § 96, ods. 1 - 3 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.

Matka neuznala právny základ návrhu za oprávnený a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že od poslednej
úpravy výživného nedošlo na jej strane a tiež strane maloletej k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá

by odôvodňovala zvýšenie výživného.

Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na mal. dieťa berúc do úvahy vek a potreby maloletej, ako
aj príjem, schopnosti a možnosti matky.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením správ o ich príjme za roky 2014 - 2016, o
výdavkoch rodičov, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P/40/2014, správy kolízneho opatrovníka, správy o

zdravotnom stave matky a na základe takto vykonaného dokazovanie zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/40/2014 zo dňa 07.07.2014 súd rozviedol manželstvo rodičov
mal. dieťaťa. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola
zaviazaná platením výživného v sume 100,- EUR mesačne. Zároveň súd upravil styk matky s maloletou

ako neobmedzený. Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva odvolania a rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2014. Z odôvodnenia rozsudku, ako aj z obsahu spisu je zrejmé,
že v čase rozvodového konania matka pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka a v čase vyhlásenia
rozsudku bola nezamestnaná. Tvrdila, že je bez príjmu. V Rakúsku v priemere dosahovala čistý príjem
700,- EUR mesačne s tým, že predložila zmluvu o ukončení poskytovaných služieb ku dňu 18.03.2014.
V mesiaci apríl 2014 bola matka práceneschopná a hospitalizovaná. Otec pracoval u toho istého

zamestnávateľa ako v súčasnej dobe a mal. Natália bola žiačkou 7. ročníka základnej školy.

Podľa výpovede otca je maloletá W. žiačkou 9. ročníka základnej školy a v súvislosti s ňou mu vznikajú
výdavky na stravu, ošatenie, učebné pomôcky a hygienické potreby. Matka si plní vyživovaciu povinnosť
vo výške 100,- EUR mesačne a nad rámec výživného ničím neprispieva. Otec pracuje u toho istého

zamestnávateľa s priemerným mesačným príjmom do 700,- EUR a poberá rodinné prídavky na dieťa vo
výške 23,- EUR. V priebehu konania sa príjem otca mierne znížil v dôsledku organizačnej zmeny. Dcéra
sa stravuje v školskej jedálni, za čo otec mesačne v priemere uhrádza 19,- EUR. Výdavky na stravu otca
v práci činia 15,- EUR. V zimnom období otec cestuje do práce osobným motorovým vozidlom a vznikajú
mu výdavky na pohonné hmoty. Pôžičku nespláca žiadnu. Kúri drevom a náklady na jednu sezónu na

tento účel vyčíslil na 800,- EUR. Dcére sporí mesačne vo výške 20,- EUR a uhrádza jej poistné v sume
10,- EUR mesačne. Poplatok za internet a telefón mesačne 12,- EUR. Domnieva sa, že od poslednej
úpravy výživného sa zvýšil príjem matky a preto žiada, aby súd zvýšil výživné na mal. dcéru. Počas
súdneho konania maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik s čím mal otec spojené výdavky na zakúpenie
oblečenia, požičanie lyží a lyžiarsky výstroj v sume 35,- EUR. Za prihlášku zaplatil 20,- EUR.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v marci 2014 ukončila prácu v Rakúsku ako opatrovateľka. Doklad
o tom sa nachádza v spise o rozvode. Od marca do júla 2014 bola nezamestnaná a dňa 17.07.2014
opätovne nastúpila do práce v Rakúsku. V uvedenom období pracovala v zahraničí prostredníctvom
agentúry. V roku 2015 taktiež pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. Do júna 2015 pracovala cez

agentúru a od júla 2015 si hľadá prácu sama. Nepracovala každý mesiac, predložila súdu doklady
o príjme za jednotlivé mesiace z ktorých je zrejmé, že v januári 2014 dosiahla čistý príjem 840,-
EUR, rovnako vo februári 2014, v marci príjem matky v čistom činil 700,- EUR. V marci a apríli 2014
bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky z Rakúska. Od mája 2014 bola bez príjmu. Dňa
17.07.2014 opäť nastúpila do práce. V júli dosiahla príjem 1 200,- EUR, v auguste 2014 840,- EUR,

rovnako aj v septembri, v októbri nepracovala a bola bez príjmu. V novembri príjem matky činil 1 260,-
EUR. Od 30.12.2014 do 13.01.2015 dosiahla príjem 500,- EUR o čom predložila doklady. V roku 2015 vo
februári čistý príjem matky činil 1 050,- EUR, v marci 900,- EUR, v apríli 840,- EUR a v júni rovnako 840,-
EUR. Od augusta nepracuje prostredníctvom agentúry a jej príjem bol 770,- EUR, rovnako v októbri až
decembri 2015. Býva v podnájme v Michalovciach. Za 1-izbový byt uhrádza nájomné a ďalšie výdavky

spojené s bývaním v sume 280,- EUR. Poistné 57,19 EUR mesačne, telefón cca 30,- EUR. Štvrťročne
uhrádza odvody do rakúskej poisťovne v sume 770,- EUR. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie,
hygienické potreby. Mimo mal. W. iné vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa daňového priznania dosiahla matka za rok 2014 základ dane 3 756,67 EUR a v roku 2015 základ

dane činil 2 609,47 EUR.

Podľa opisu mzdového listu od zamestnávateľa otca za rok 2014 dosiahol čistý mesačný príjem 720,-
EUR a za rok 2015 v sume 699,35 EUR.

Podľa správy od zamestnávateľa otca od 01.02.2016 došlo ku zmene jeho funkčného zaradenia a tým
aj k zníženiu základnej hrubej mzdy v tarifnom stupni 7 zo 635,75 EUR v mesiaci na základnú hrubú
mzdu v tarifnom stupni 7 v sume 621,- EUR mesačne. Otec od uvedeného dátumu nemôže pracovať u
doterajšieho zamestnávateľa na pôvodnej pozícii z organizačných dôvodov.Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi nájomníčkou X. N. a prenajímateľom R. T. zo dňa 01.03.2015 je
zrejmé, že uvedená zmluva sa týka 1,5 izbového bytu v Michalovciach. Nájomný vzťah bol uzavretý

na dobu určitú od 01.03.2015 do 31.12.2015, kde sa matka zaviazala na úhradu nájomného vo výške
250,- EUR mesačne. Následne bola doba nájmu predlžená od 01.01.2016 do 31.12.2017 s tým, že za
uvedené obdobie nájomné činí 280,- EUR mesačne.

Otec predložil doklad o tom, že aj v súčasnej dobe mal. W. používa okuliare. Z jeho výpovede je zrejmé,

že tento stav už trvá 7 rokov.

Z potvrdenia kardiológa z 20.11.2015 je zrejmé, že matka maloletej je evidovaná v uvedenej ambulancii
a boli jej predpísané lieky s čím má spojené výdavky za doplatky.

Podľa vyjadrenia mal. W. na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v minulom školskom roku

navštevovala krúžok gitary a klavíra, ktorý ukončila k 30.06.2015. V tomto školskom roku už krúžok
nenavštevuje, je členkou MFK v Michalovciach a venuje sa futbalu. Má výdavky na tréningy a športové
oblečenie a obuv.

Otec maloletej namietal, že v minulosti matka predala osobné motorové vozidlo z čoho mala príjem. Z

kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.01.2014 je zrejmé, že matka odpredala osobné motorové vozidlo zn.
Ford Focus za sumu 500,- EUR.

Z dokladu predloženého matkou je zrejmé, že nemocenské dávky v roku 2014 poberala od 19.03.2014
od 05.05.2014.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo

zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Touto zmenou môže byť napríklad vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie

a zníženie príjmu rodičov a pod.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena
pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave
výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného.

Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery,
životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho
oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje
druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich

pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou
aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.

V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh otca je čiastočne oprávnený. Súd zvýšil výživné
začínajúc dňom 01.09.2015, odkedy mal. W. nastúpila do 9. ročníka základnej školy na sumu 120,-

EUR mesačne. Zmenu pomerov videl v tom, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 2 roky.
Maloletá fyzicky povyrástla, je v poslednom ročníku základnej školy v dôsledku čoho vzrástli výdavky
s uspokojovaním jej základných potrieb. Príjem matky a otca sa oproti poslednej úprave podstatným
spôsobom nezmenil.Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2016, t. j. 7 mesiacov x 20,- EUR v sume 140,- EUR
zaviazal matku zaplatiť k rukám otca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec žiadal zvýšiť výživné od 01.09.2014. V tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný a preto ho
zamietol.

Rozsudok o rozvode, ktorý obsahuje predchádzajúcu úpravu výživného nadobudol právoplatnosť dňa

29.07.2014 a otec žiadal o zvýšenie výživného už o 1 mesiac od 01.09.2014. Za uvedené obdobie
nedošlo k zmene pomerov. V zmysle ustálenej súdnej praxe a platnej judikatúry je potrebné prihliadať ku
všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byt dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné

preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Takto určené výživné považuje súd toho času za primerané. Vzhľadom k veku a potrebám mal. dieťaťa,
ako aj zárobkovým a majetkovým pomerom matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.