Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205865.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávnenej:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti
povinnému: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, o vymoženie sumy 500 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 12. novembra 2015 pod č. k.

13Er/480/2015-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 01. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie §

41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1, 2, 3
zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisovplatnomdo31.12.2014
(ďalejlen„ZoRK“),§3ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),§52ods.1OZvzneníúčinnomod
01. 01. 2008, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení zákona č. 161/2011
Z.z.,článkamiSmerniceRadyEÚč.93/13/EHSzodňa 05.04.1993onekalýchpodmienkachv
spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Európskeho súdneho dvora, ako aj zisteným skutkovým stavom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so
sídlom v Bratislave, zo dňa 04. 09. 2014 sp. zn. SR 03566/14. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že oprávnená a povinný uzatvorili zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu. Zistil, že
zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol exekučný titul, sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom -

dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú právne normy spotrebiteľského práva. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola
podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a jej podpísanie bolo podmienkou poskytnutia úveru, je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli

dodávateľky. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani zmluva umožňujúca
dodávateľke výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, pričom v zmysle jej znenia sa vopred vzdal

práva výberu, kde sa budú možné spory medzi stranami riešiť. Povinný mal len možnosť zmluvu ako
celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný sporsa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Svoj názor o neprimeranej povahe
rozhodcovskej zmluvy oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98,

C-168/2005, C-243-2008), pričom taktiež dal do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Okrem toho podľa
ustanovenia § 53 ods. 2 a 3 OZ sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľka nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľkou a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Na základe vyššie uvedeného žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.
Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci súd

prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2
EP a 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
právnypredpis.Konštatovala,žeformálnepreskúmavanieexekučnéhotitulusaobmedzujenadodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa v
rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom
súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená s povinným

uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade akýchkoľvek sporných

otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa predložila vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci, z obsahu spisu, je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 22. 01. 2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 04. 09. 2014 sp. zn. SR 03566/14, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 10. 2014 a vykonateľnosť dňa 30. 10. 2014, podkladom ktorého bola zmluva o
úvere č. 400700987 zo dňa 30. 01. 2012. Účastníci konania dňa 30. 01. 2012 uzatvorili rozhodcovskú

zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 10. 04.
2015 na Okresný súd Komárno požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Následne súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 1 EP v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) EP.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 EP v
znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym

predpokladom vykonania exekúcie.

Podľa § 243d ods. 2 EP v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k

1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú

a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú zmluvu. Súd prvého stupňa dospel
k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 OZ, že takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská
zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli:
"1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 400700987 zo dňa 30. 01. 2012, vrátane sporov o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.",
je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v
súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá

vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy
začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Zpohľaduspotrebiteľajetotižrovnocenné,čiriešeniejehosporov

prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardizovanými typmi zmlúv.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu
dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie
je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v

občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej,
adhéznej) zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla

využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa
by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani

jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a
poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je
potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú

dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo
strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,

aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované zmluvné klauzuly
vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú (adhéznu, typovú)
zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k

uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ
- povinný si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne
relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie
povinný - spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú - dodávateľku
zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú

zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však
takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnená si dôkazné bremeno
o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe
rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Odvolací súd sa
preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná.
Oprávnená s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má

poznať aj dôsledky ich používania.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.