Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29.06.2016, v trestnej veci obžalovaného U. L., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd

obžalovaného U. L., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom O., W. XXXX, živnostníka

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv 25/15 zo dňa 11.03.2016 pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 27.09.2014 v čase o 17.00 hod. v katastri mesta Krupina, okres Krupina, časť W. pri rodinnom dome

č. 1116 fyzicky napadol Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho po predchádzajúcej hádke chytil
za vestu, ktorú mal na sebe a začal ním triasť, pričom začali spolu zápasiť a Ľ. H.Á. pri tom spadol
na zem, po čom mu U. L. narazil kolenom na hrudník, následne ho k zemi pritlačil kolenom na plece
a začal ho oboma rukami škrtiť, kde sa mu vyhrážal, že ho zahluší a zaškrtí a že ho dobre nepozná,
čím Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., P. H. XX, spôsobil zranenia a to pomliaždenie ramena a
pomliaždenie hrudnej steny, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v
trvaní 6 dní, pričom správanie U. L. vzbudilo u Ľ. H. dôvodnú obavu, že svoje hrozby aj zrealizuje,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodených Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., P. H.
XX, Sociálnu poisťovňu Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava a Zdravotnú poisťovňu Dôvera, a.s.,
Bratislava, Einsteinova 25, Bratislava, s ich nárokmi na náhradu škody ich odkazuje na občianske súdne

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/25/15/6611 dňa
11.03.2016 obžalobu na obvineného U. L., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákonaspáchanéhovjednočinnomsúbehusprečinomnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Tr.zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Uviedol, že býva v rodinnom
dome v časti Krupiny nazvanej W., kde susedný dom vlastní poškodený Ľ. H., pričom tento sem
chodieva väčšinou iba na víkendy. Ich vzájomné vzťahy označil ako nie ideálne, pretože v minulosti
mali menší problém kvôli parkovaniu svojich motorových vozidiel. Okrem toho obžalovanému prekáža,

že poškodený si často púšťa pred domom z reproduktora príliš hlasnú hudbu, čím ruší svoje okolie.
Nakoľko domy obžalovaného a poškodeného sú od seba vzdialené približne 100 metrov, obžalovaný so
svojou rodinou musia opakovane znášať túto zvýšenú hlasitosť, ktorú však doposiaľ napr. podnetom na
Mestský úrad obžalovaný neriešil. V deň skutku prechádzal spolu s manželkou okolo domu a záhrady
poškodeného, ktorý mal hudbu pustenú opäť veľmi nahlas. Za účelom upozornenia poškodeného na
nevhodnú hlučnosť sa obžalovaný na krátky čas odpojil od manželky, ktorá pokračovala v ceste ďalej,

a podišiel k poškodenému bližšie aby sa navzájom počuli. Obžalovaný vyzval poškodeného, aby hudbu
stíšil, na čo sa poškodený opýtal že aký má problém, preto mu obžalovaný začal nadávať (na presné
slová si nespomína), lebo ho to nahnevalo. K žiadnemu fyzickému kontaktu však nedošlo, jednalo sa iba
o krátku slovnú potýčku, pričom celé to mohlo trvať približne 2 minúty. Nakoľko s poškodeným nebola
rozumná reč, obžalovaný sa otočil a pri odchode z pozemku kopol do zeleniny, ktorú mal v záhrade

poškodený zasadenú. Následne dobehol svoju manželku a tejto spomenul, že poškodeného išiel kvôli
hudbe napomenúť, na čo mu manželka odvetila, aby sa na neho vykašľal. S poškodeným nikdy nemal
žiaden fyzický konflikt či kontakt, pokiaľ mali nezhody, bolo to v minulosti výhradne ohľadom parkovania.
V predmetný deň poškodeného nielen že nenapadol, ale sa mu ani ničím nevyhrážal (pripustil však
určité nadávky na jeho adresu). Ak poškodený tvrdil, že obžalovaný mal byť v čase skutku pod vplyvom

alkoholu a preto zrejme konal agresívne, toto obžalovaný vylúčil, pretože on je úplný abstinent a
alkohol nepožíva. Napokon spomenul, že s poškodeným má problém viacero susedov, avšak toto bližšie
nešpecifikoval.

Svedok - poškodený Ľ. H. vypovedal, že v deň skutku bol na svojej chate v časti W., kde pracoval

na záhrade a z reproduktora počúval hudbu. Túto záhradu nemá oplotenú, je okolo nej natiahnuté iba
lanko proti zvery. Keď išiel naokolo obžalovaný so svojou manželkou (ktorých rodinný dom sa nachádza
vo vzdialenosti 170-200 metrov od jeho domu), poškodený si ich nevšímal a ani sa im nezdravil,
nakoľko nemajú dobré susedské vzťahy. Obžalovaný mu však zakričal, či musí počúvať hudbu tak
nahlas s tým, že ak ju nestíši, tak mu tam všetko rozkope. Keď mu poškodený odpovedal, nech to

skúsi, obžalovaný sa bez slova rozbehol k nemu, počas čoho mu vulgárne nadával a zrútil mu plôtik
okolo záhradky. Následne chytil poškodeného pod krk za vestu a začal ním triasť, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem a obžalovaný mu pri páde narazil na pravú stranu hrudníka. Potom mu
pritlačil kolenom na plece a začal ho škrtiť. Po chvíli škrtenia začal poškodený chrčať a strácal dych,
pričom mu obžalovaný hovoril, že ho zahluší, že ho ešte nepozná, čo vzbudilo u poškodeného strach.

Počas incidentu sa poškodený snažil obžalovaného ukľudniť, dokonca od seba odhodil rýľ, ktorý držal
v ruke, avšak obžalovaný bol podľa slov poškodeného zjavne pod vplyvom alkoholu, preto bola snaha
poškodeného zbytočná. Obžalovaný so svojim konaním prestal po tom, ako na neho manželka Ľ. L.
kričala slovami „U., U.“., keď následne tento poškodeného pustil a vybral sa späť na cestu, pričom celý
čas nadával a kopol mu do vedra a nejakej zeleniny. Poškodený poprel, že by dôvodom konfliktu mohla

byť hlasná hudba, pretože on tú hudbu počúval určite potichu. Nikto zo susedov s takýmto niečím podľa
jeho slov nemá problém. Z dôvodu bolesti rebier a pleca vyhľadal na druhý deň lekárske ošetrenie,
pričom mal aj škrabance na krku a modrinu na ľavom ramene. Ak tieto viditeľné zranenia nie sú uvedené
v lekárskej správe, toto poškodenému nie je jasné, pretože samotná lekárka ich určite videla. Pokiaľ
bol na hlavnom pojednávaní vyzvaný na odstránenie rozporov ohľadom priebehu konfliktu oproti svojej

výpovedi v prípravnom konaní, poškodený uviedol, že pod pojmom váľanie sa na zemi mal na mysli,
že bol na zemi v zovretí obžalovaného, z ktorého sa snažil vymaniť. Zároveň v prípravnom konaní
nespomínal žiadnu motyku, toto je z dôvodu, že v tom čase s ním nebol robený tak podrobný výsluch. Čo
sa týka nadávok a vyhrážok zo strany obžalovaného, na ich presné znenie si nespomína, určite mu však
rezonujú v hlave slová ako „zaškrtím ťa, zahluším ťa, ty ma ešte nepoznáš“, resp. že mu „to tam zapáli“.

V tomto trestnom konaní si poškodený uplatnil náhradu škody pozostávajúcu z bolestného vyčísleného
pribratým znalcom - v sume 385 € a tiež náhradu škody spôsobenej stratou na zárobku v sume 479,025
€.V konaní v postavení poškodeného vystupovala aj zdravotná poisťovňa Dôvera, a.s., ktorá si z dôvodu
vynaložených liečebných nákladov ich poistencovi Ľ. H. uplatnila a vyčíslila škodu v sume 25,79 € a tiež
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ktorá si uplatnila náhradu dávok vyplateného nemocenského

za obdobie práceneschopnosti poškodeného v sume 254,70 €.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Ľ. L., manželka obžalovaného, ktorá vypovedala, že
počas cesty okolo domu so záhradou poškodeného začal obžalovaný poškodenému hovoriť, aby stíšil
nahlas pustenú hudbu, pričom svedkyňa sa do toho nestarala a pokračovala ďalej v ceste. Obžalovaný

sa chvíľu rozprával s poškodeným (netrvalo to dlho, keďže svedkyňa prešla približne 50 metrov) a
následne sa k nej opäť pripojil a uviedol, že sa s poškodeným bavili len ohľadom hlasno pustenej hudby.
Svedkyňa si nevšimla, že by bol obžalovaný akokoľvek rozrušený, na tele ani oblečení nemal znaky
po fyzickom kontakte s inou osobou a celkovo sa správal normálne. S odstupom času na hlavnom
pojednávaní následne pripustila, že trochu rozčúlený možno po incidente bol. K priebehu žalovaného
skutku sa však vyjadriť nevedela, nakoľko na mieste činu nebola, ale podotkla, že obžalovaný nie je ten

typ, čo by niekomu robil problémy, ani doma nikdy nenadával. Pokiaľ ide o hlučný spôsob počúvania
hudby zo strany poškodeného, o tomto sa s obžalovaným bavia relatívne často, pretože hudbu zo
záhrady poškodeného počuť až k ich domu. Odo dňa skutku a ani pred ním svedkyňa s poškodeným
žiadnym konflikt nemala, po skutku sa ani nestretli. O probléme v súvislosti s parkovaním či rozširovaním
cesty svedkyňa vedomosť nemá. Ak poškodený vypovedal, že svedkyňa mala počas skutku stáť na

mieste činu, pozerať sa a kričať na obžalovaného „Janko, Janko“, na nič také si nespomína a trvá na
tom, že pokračovala pešo ďalej po ceste a nepočula žiadne vyhrážky na adresu poškodeného.

Svedok X. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná tak obžalovaného, ako aj poškodeného, avšak
ku skutku v podstate nič uviesť nevie. On osobne s obžalovaným nikdy konflikt nemal, vychádzajú spolu

dobre, pričom jeho rodinný dom sa nachádza asi vo vzdialenosti 500 metrov od domu obžalovaného,
preto sa nevie vyjadriť ani k správaniu sa obžalovaného voči jeho susedom. V deň skutku sa s
poškodeným stretol, pretože spoločne zbierali jablká na jeho pozemku, pričom počúvali hudbu, ktorá
bola pustená trochu hlasnejšie, aby ju bolo počuť aj v záhrade. On k svojmu domu, vzdialenému asi
500 metrov túto hudbu nepočuje, zo strany obžalovaného nejaké námietky k hlasno pustenej hudbe u

poškodeného v minulosti už počul. Podľa slov svedka poškodený nebol pod vplyvom alkoholu v čase,
keď sa stretli.

Súd vypočul aj svedkyňu Y. H., ktorá vypovedala, že v čase skutku ona s poškodeným na chalupe
v W. nebola. Keď sa poškodený vrátil domov, bol vystresovaný, nemohol sa najesť ani preglgnúť,

pôsobil akoby pridusene. O priebehu skutku vie iba z rozprávania poškodeného, ktorý jej spomínal,
že obžalovaný ho napadol, dusil ho a vyhrážal sa mu (akou konkrétnou formou to svedkyňa uviesť
nevedela). Čo sa týka zranení, na poškodenom bolo badať škrabance na krku, bolelo ho celé telo a
nevedel sa poriadne navečerať. Zároveň si všimla, že mal zmenený, akoby chrapľavý hlas, pričom táto
zmena trvala iba v daný večer. V tejto súvislosti však lekára ORL nevyhľadal. V priebehu nasledujúcich

dní bol práceneschopný, mal problémy so spánkom aj so zažívaním a užíval lieky od bolesti.

Na hlavnom pojednávaní súd so súhlasom prokurátora prečítal znalecký posudok znalca MUDr.
Jaroslava Gregu, z odvetvia chirurgie, z ktorého vyplýva, že u poškodeného neboli na röntgenovom
vyšetrení zistené žiadne traumatické zmeny pravého pleca a ramena, taktiež ani príznaky zlomeniny

rebier či iných kostí hrudníka. Podľa lekárskej správy MUDr. H. L., ktorá poškodeného ošetrovala ako
prvá, nemal poškodený na tele žiadnu odreninu, opuchlinu ani podkožnú krvnú podliatinu, negatívny
bol aj fyzikálny nález na hrudníku a tiež nebolo viditeľné žiadne poškodenie kožného krytu krku.
Mechanizmus vzniku zranení deklarovaných poškodeným znalec nedokázal popísať, nakoľko tento
nie je možné odvodiť od klinického nálezu, pretože tento bol úplne negatívny. Poškodený utrpel iba

ľahké a nezávažné zranenia a podľa objektívneho nálezu bolo trvanie jeho práceneschopnosti (uvedené
obvodnou lekárkou) jednoznačne naddimenzované. Pokiaľ by aj u poškodeného došlo k nárazu pádom,
zraňujúca sila musela byť nízka, keďže nebola prítomná žiadna odrenina kože ani čo i len mierny
opuch. Podľa názoru znalca mohol poškodený utrpieť jedine ľahkú formu pomliaždení, ktorých horná
hranica trvania práceneschopnosti je 6 dní. Ostatný čas trvania PN dal znalec na vrub chronickému

ochoreniu stavcov a medzistavcových platničiek, ktorým poškodený preukázane dlhodobo trpí. Záverom
znaleckého posudku sa znalec vyjadril k poškodeným uvádzanému škrteniu zo strany obžalovaného.
Takúto diagnózu službukonajúca lekárka na chirurgii MUDr. Gregová vôbec nestanovila a neodporučila
poškodeného ani na špeciálne ORL vyšetrenie odborným lekárom. Žiadne známky škrtenia (napr.podslizničné krvné výrony v hrtane či na hlasivkách, resp. znaky škrtenia na koži) u poškodeného
prítomné neboli, preto u poškodeného mohlo byť diagnostikované maximálne pomliaždenie krku
stlačením, resp. stav po stlačení krku. Znalec navyše podotkol, že nielen že na chirurgii nepovažovali

ORL vyšetrenie poškodeného za potrebné, ale ani samotný poškodený žiadneho odborného lekára v
tomto smere nevyhľadal. Utrpené zranenia poškodeného znalec v konečnom dôsledku obodoval na
23,33 bodov, čo v číselnom vyjadrení predstavuje bolestné v sume 384,47 €.

K obsahu podaného znaleckého posudku súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj samotného znalca

MUDr. Jaroslava Gregu, ktorý zotrval na záveroch vypracovaného posudku. Zdôraznil, že pokiaľ by
prvotný ošetrujúci lekár zbadal na poškodenom známky po škrtení, ktoré navyše sám poškodený
uvádza, musel by to dôkladne vyšetriť a zaznamenať to do lekárskej správy. Navyše, ak by spozoroval
aj zmenu hlasu, s určitosťou by poškodeného odkázal na odborné ORL vyšetrenie. Nakoľko však z
lekárskej správy žiadne škrtenie nevyplýva, nemohlo sa o neho jednať (nevylúčil však stisnutie krku).
V súvislosti s tvrdením poškodeného o trvaní škrtenia (najprv 1 minútu, na hlavnom pojednávaní

okolo 2 minút), poškodený by bol pridusený a nemohol by určite vyskočiť zo zeme a komunikovať
s obžalovaným - čo uviedol pri podaní trestného oznámenia, pretože by lapal po dychu a pachtil.
Keďže ani sám poškodený odborné vyšetrenie nevyhľadal, neexistuje žiadny objektívny pohľad do
vnútra jeho krku. Pri nízkej intenzite stlačenia by na danom mieste krku nemuseli byť viditeľné žiadne
známky, ale ak poškodený chrapčal - tak ako to udával na hlavnom pojednávaní, muselo by sa jednať

o chytenie intenzívnejšie, čo však vyplýva jedine zo subjektívneho vyjadrenia poškodeného (nie z
lekárskych správ). Pri tom všetkom je potrebné zohľadniť, že poškodený sa minimálne od roku 2010
lieči na chronické ochorenie, konkrétne degeneratívne zmeny krčných stavcov, v rámci čoho je vedený
u neurológa, takže chronické ťažkosti s bolesťami v hrudno-krčnom prechode má už 4-5 rokov. Tieto
možno podľa názoru znalca pripísať k dĺžke trvania práceneschopnosti poškodeného.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní aj dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním
listinných dôkazov, a to obsahu priestupkového spisu k prejednaniu teraz žalovaného skutku /č.l. 36-58/,
zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným /č.l. 64-65/, správy o povesti obžalovaného /
č.l. 107/, výpisu z Registra priestupkov /č.l. 126-127/ a odpisu z RT /č.l. 108/.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie na
hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení výpovedí tak obžalovaného ako aj poškodeného, tiež svedkov
Ľ. L. a Y. H. (hoci len v pozícii nepriamych svedkov) a aj znalca MUDr. Jaroslava Gregu v spojitosti
s vypracovaným znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise v danom prípade

musí súd konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané,žesastalskutok,prektorýbolanaobvinenéhoU.L.podanáobžaloba.Súdmátotižzato,že
výpovede jediných dvoch aktérov konfliktu sú rozporné a pre uznanie viny obžalovaného nepostačujúce.
Bolo preukázané len to, že zo strany obžalovaného došlo k slovným útokom, resp. nadávkam na adresu
poškodeného z dôvodu opakovanej nadmernej hlučnosti, čo napokon nepoprel ani sám obžalovaný.

Pokiaľ poškodený na hlavnom pojednávaní preukazoval svoj zhoršený zdravotný stav v dôsledku
konania obžalovaného, jeho tvrdenia nekorešpondujú s lekárskymi správami ani so závermi pribratého
znalca z odvetvia chirurgie. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že poškodený Ľ. H. síce na
jednej strane tvrdí, že obžalovaný ho fyzicky napadol, škrtil ho a pod., na druhej strane však nenavštívil
otorinolaryngologickú ambulanciu za účelom zlepšenia zdravotného stavu a neurológa navštívil z

dôvodu bolesti rebier a opakovaných závratov až dva mesiace po incidente s obžalovaným.

V prejednávanom prípade boli produkované 2 skupiny dôkazov, z ktorých jednu tvorí výpoveď
obžalovaného podporená výpoveďou svedkyne - manželky Ľ. L., v ktorej obžalovaný tvrdil, žepoškodenému sa nijako nevyhrážal, nenapadol ho a svedkyňa potvrdila, že žiadne vyhrážky nepočula
a rovnako nevidela ani fyzický útok na poškodeného, pričom ani z následného správania obžalovaného
nenadobudla dojem, že by bolo došlo k nejakému väčšiemu konfliktu s poškodeným (obžalovaný po

tom, ako sa ku nej opäť pripojil na ceste, nejavil známky zvýšenej nervozity). Súd pritom poukazuje
na jediný objektívny dôkaz, a to lekársku správu MUDr. Gregovej a na závery zo znaleckého posudku
MUDr. Gregu (spolu s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní), v zmysle ktorých neboli na tele
poškodeného bezprostredne po skutku zistené žiadne klinické, t.j. objektívne znaky fyzického útoku
(či už škrabance alebo iné zranenia na krku, či modriny) a to napriek tomu, že sám poškodený tieto

zraneniaudával.Hocitedapoškodenýuviedol,žehoobžalovanýškrtilažsatakmerdusilavypovedalajo
modrine na pleci, takéto nálezy pri vyšetrení lekár nekonštatoval, o modrine nevypovedala ani manželka
poškodeného; táto naopak uvádzala len to, že poškodený mal škrabance na krku. Ak sú v lekárskej
správe konštatované pomliaždenia, lekár pri tom vychádzal len zo subjektívnych tvrdení poškodeného.
Na druhej strane stojí výpoveď poškodeného, ktorá naopak usvedčuje obžalovaného zo spáchania
žalovaného trestného činu, avšak táto nie je ničím podporená (iba subjektívnymi údajmi o

pomliaždeninách uvedenými v lekárskej správe). Obžalovaný pritom nepoprel, že poškodenému
nadával, a to aj vulgárne, no nevyhrážal sa mu, ani sa ho fyzicky nedotkol, hoci je pravda, že pri
odchode z jeho pozemku kopol do nejakej rastliny. K vyhrážkam na adresu poškodeného sa na hlavnom
pojednávaní nevedel vyjadriť žiadny zo svedkov.

Súd pri hodnotení celkovej situácie zohľadnil aj obsah jednotlivých výpovedí poškodeného (učinených
či už pred vznesením obvinenia alebo v priebehu prípravného konania a hlavného pojednávania), hoci
nie všetky je možno považovať za dôkaz, avšak je ich podľa názoru súdu možné použiť podporne
za účelom utvorenia si obrazu o dôveryhodnosti poškodeného ako osoby - oznamovateľa trestného
činu. Poškodený totiž v priebehu trestného konania niekoľkokrát obmenil spôsob útoku obžalovaného, v

trestnomoznámenínapr.zhodenienazemaprikľaknutievôbecnespomínal,uvádzalibaškrtenievtrvaní
asi 1 minútu a pod.. Rozporuplne vyznievajú tiež tvrdenia poškodeného o tom, že sa mu obžalovaný mal
vyhrážať podpálením domu, pretože samotný poškodený počas výsluchu pred vznesením obvinenia
uviedol, že obžalovaný v čase ich konfliktu ohľadom parkovania v minulosti vyjadril, že to tam zapáli,
čo však neznamená, že sa mu takýmto spôsobom vyhrážal v súvislosti so žalovaným skutkom.

Taktiež vyjadrenie poškodeného, že hudbu na svojom pozemku nahlas nepočúva, súd vníma ako
absenciusubjektívnejkritickostivočisvojejosobe,keďžetakátoskutočnosťvyplývazvýpovedíviacerých
vypočutých svedkov. Hodnovernosť výpovede poškodeného, pokiaľ ide priebeh a intenzitu útoku
obžalovaného pritom spochybňuje aj fakt, že nevyhľadal špecializované lekárske vyšetrenie, hoci podľa
ním popisovaného útoku musel utrpieť pomerne závažné zranenia krku spôsobené škrtením. Celkovo

tak súd musel na výpovede poškodeného vzhliadať s určitým nadhľadom, nakoľko ich vyhodnotil ako
vysoko subjektívne a málo dôveryhodné.

Všetky produkované dôkazy vo svojom súhrne netvoria súvislú a ucelenú reťaz, z ktorej by bolo možné
vytvoriť záver o existencii skutku a o tom, že ho spáchal obžalovaný práve spôsobom uvedeným v

obžalobe, preto je nutné postupovať podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku a obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť.

Podľa § 285 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Niet sporu o tom, že medzi obžalovaným a poškodeným existuje určitý konflikt spôsobený zhoršenými
susedskými vzťahmi. Súd sa však stotožňuje so záverečnou rečou obhajoby, že zo žiadneho z
produkovaných dôkazov nevyplýva, že skutočne došlo k napadnutiu poškodeného a vyhrážaniu sa mu
takým spôsobom, ktorý by mohol u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie.

Vyjadrenia poškodeného, akokoľvek sa od seba v malých či väčších detailov líšia, vyznievajú zveličene
a nadnesene, pričom nakoľko proti sebe stoja ako priame dôkazy výlučne tvrdenia dvoch účastníkov
konfliktu, je nevyhnutné zobrať za smerodajné a rozhodujúce závery lekárov. Pritom z týchto, a to
zo žiadnej zo zadovážených lekárskych správ či znaleckého posudku, nevyplýva definitívny záver o
mechanizme vzniku zranení tak, ako to popisuje poškodený Ľ. H.. Súd má za to, že obžaloba dostatočne

neuniesla dôkazné bremeno, keď okrem toho, že jednoznačne nepreukázala kto je páchateľom skutku,
nepreukázala najmä následok spôsobený trestným činom a predpokladaný Trestným zákonom.Súd na základe vyššie uvedeného preto obžalovaného spod obžaloby prokurátora postupom podľa §
285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Podľa tohto ustanovenia zákona postupoval súd preto, lebo uvedený dôvod podľa písm. a/

stojí v ustanovení § 285 Trestného poriadku systematicky vyššie než dôvod podľa písm. b/, a je teda
dôvodompreoslobodenieobžalovanéhosilnejšímneždôvodyvymenovanénižšieajepreobžalovaného
najpriaznivejšie. Ak teda súd konštatuje, že k spáchaniu skutku tak, ako je popísaný v obžalobe, nedošlo,
nemožno vec postúpiť administratívnym orgánom na prejednanie priestupku. S poukazom na všetko
uvedené rozhodol súd o vine obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poškodení si riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Keďže však súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil, s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodených s ich
nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom

tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.