Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/208/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201605.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1) Ing. T. C., nar. XX.XX.XXXX, A. 8, C., 2) Z.. H. C., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, C., 3) S.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, C., 4) A.. M. S., nar. XX.XX.XXXX,
Q. XXXX/XX, C., 5) P.. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, C., 6) Z.. Z.. Z. S., S.., Z., nar. XX.XX.XXXX,
C. XX, S., všetci zastúpení: JUDr. Peter Škerlík, CSc., advokát, J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, proti
žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, Bratislava, o žalobe

proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave u k l a d á Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru,
povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. 893/92 o uplatnenom nároku žalobcov
na navrátenie vlastníctva k časti pozemku nachádzajúcemu sa v Mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX, o výmere XXX m2, zapísanom v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
30.09.2015, sa žalobcovia domáhali, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým by uložil žalovanému
povinnosťkonaťvoveciuplatnenéhonárokunanavrátenievlastníctvakčastipozemkunachádzajúcemu

sa v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX,
záhrada o výmere XXX m2, zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, najneskôr do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. Žalobcovia uviedli, že ich predchodcovia - MUDr. B. U. a MUDr. Z. S., CSc.) ešte v roku 1992 požiadali
o vydanie pozemku parc. č. XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Staré Mesto o pôvodnej

výmere X XXX m2. Žiadosť bola „rozdelená“ na tri administratívne spisy, z ktorých o časti pozemku o
výmere XXX m2 je už právoplatne rozhodnuté, o ďalšej časti pozemku o výmere XXX m2 sa koná, resp.
o odvolaní v tejto veci rozhoduje Najvyšší súd SR a o časti pozemku o výmere XXX m2, vedenej pod
sp. zn. XXX/XX, sa nikto ani nepokúsil rozhodnúť.

3. Žalobkyňa 5) urgovala vydanie rozhodnutia v predmetnej veci listom zo dňa 11.08.2014, pričom

urgenciu zaslala na vedomie aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvu vnútra
SR a Generálnej prokuratúre SR so žiadosťou o preverenie postupov (nečinnosti) a zjednanie nápravy.

4. Generálna prokuratúra SR postúpila vec Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorá po preskúmaní veci
za účelom odstránenia porušovania § 3 ods. 2 a 4, § 49 správneho poriadku žalovaným, podala podľa
§ 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon

č. 153/2001“) upozornenie prokurátora. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagovalo
na podnet listom zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa snažilo odôvodniť nečinnosť žalovaného tým, že spisje na Najvyššom súde SR, kde sa rozhoduje o odvolaní proti nevydaniu pozemku o výmere 413 m2. Na
nesprávnosť názorov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagoval právny zástupca
žalobcov listom zo dňa 10.10.2014, na ktorý ministerstvo odpovedalo vyjadrením zo dňa 21.10.2014.

5. Správne orgány vo veci nekonali takmer 24 rokov. Reštitučnú žiadosť správny orgán konajúci v roku
1992 rozdelil na tri samostatné veci, pravdepodobne z dôvodu, že jedna časť pozemku bola predmetom
kúpy a ďalšie dve časti pozemku boli vyvlastnené. Ak by žalovaný skutočne potreboval na vydanie
rozhodnutia niektorú z listín nachádzajúcich sa v spise na Najvyššom súde SR, hoci na vytvorenie ich

fotokópiímalviacako22rokov,ničmunebráninechaťsivyhotoviťtietofotokópieNajvyššímsúdomSRaj
teraz. Aj upozornenie žalovaného prokurátorom nasvedčuje tomu, že 24 ročné nekonanie je spôsobené
inými dôvodmi.

6. Niet logického ani právneho dôvodu, prečo by žalovaný nemohol dávno rozhodnúť o vydaní pozemku.
Ak sa dalo rozhodovať samostatne o časti pozemku, ktorá bola jedným rozhodnutím vyvlastnená,

žalobcovia nepoznajú dôvod na to, aby sa čakalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, lebo časť
pozemku bola predaná štátu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok v inom čase, samostatnou
zmluvou, ktorá s vyvlastnením iných častí pozemku právne ani časovo nesúvisí.

7. Lehoty na vydanie veci, prípadne poskytnutie náhrad za veci, ktoré nemožno vydať, neboli dodržané

a ku dňu podania návrhu boli prekročené cca 140- násobne a to nie je ani len neprávoplatne rozhodnuté.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutím č. 893/92-
PÚ-Tr-1 zo dňa 28.02.1995 nebolo žalobcom priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za časť
pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2 z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie

bolo potvrdené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 40/95-8 zo dňa 12.09.1999.

9. Rozhodnutím žalovaného č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010 nebolo žalobcom priznané
vlastnícke právo ani právo na náhradu za časť pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2 taktiež
z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o

ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014 tak, že
rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Žalobcovia podali proti rozsudku zo dňa 19.03.2014 odvolanie,
o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžr/81/2014-151 zo dňa 29.07.2015 tak, že
prvostupňový rozsudok potvrdil.
10. Dňa 25.09.2015 bol žalovanému doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

10Sžr/81/2014 zo dňa 29.07.2015 a súčasne mu bol vrátený aj administratívny spis. Ukončením konania
na Najvyššom súde SR a vrátením spisového materiálu odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný nemohol
konať a rozhodnúť o zvyšnom uplatnenom reštitučnom nároku žalobcov. Nakoľko žalovaný zistil, že
rozsudok Najvyššieho súdu SR ešte nie je právoplatný, bude vo veci bezodkladne konať po tom, ako
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.

11. V prípade, ak správny súd bude považovať žalobu za opodstatnenú, žalovaný žiadal určiť dlhšiu
lehotu na vydanie rozhodnutia ako 30 dní uvedených v žalobe z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti
veci. V opačnom prípade bude nevyhnutné, aby žalovaný požiadal v zmysle správneho poriadku
nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, nakoľko z podstaty reštitučného konania vyplýva,

že nie je správnym konaním, v ktorom sa dá rozhodnúť bezodkladne a len z dokladov predložených
žiadateľom, ale ide o obzvlášť zložité správne konanie.

12. Žalobcovia listom zo dňa 18.05.2015 opätovne požiadali o vydanie uznesenia, ktorým správny súd
zaviaže žalovaného konať a rozhodnúť v reštitučnej veci vedenej pod sp. zn. 893/92.

Poukázali na to, že žalovaný aj napriek urgenciám a upozorneniam prokurátora nekonal 24 rokov a
intenzita porušovania ústavných práv garantovaných v čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, ako aj v Dohovore o
ochrane ľudských práv a základných slobôd narastá.

13. Podľa ustanovení prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) (konanie

o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu
verejnej správy v začatom administratívnom konaní.14. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na
rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a
rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov

bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení
žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia
správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie
zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom
chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne

procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník
vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho
orgánu nemá zásadnejší vplyv.

15. Legálnu definíciu pojmu nečinnosť obsahuje § 3 písm. d) S.s.p., podľa ktorého sa ňou rozumie
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo

stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
Fyzická osoba alebo právnická osoba sa môžu žalobou domáhať odstránenia nečinnosti len v začatom
administratívnom konaní a to len za podmienok, že je jeho účastníkom a neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov alebo podnet
prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z.

16. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na
podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

17. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch

rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán
nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.

18. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. V predmetnom konaní bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť postupu žalovaného vo

veci reštitučného nároku žalobcov, vedenej pod sp. zn. 893/92, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju
právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi.

20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že pôvodní vlastníci Z.. B. U. a Z.. Z. S., L.. si návrhom
doručenýmbývalémuPozemkovémuúraduBratislava-mestodňa30.X0.1992uplatnilinároknavydanie

pozemku parc. č. XXXX o výmere 1 XXX m2. Tento návrh bol (podľa názoru súdu však neopodstatnene
a bez opory v právnej úprave) rozdelený na tri samostatné administratívne konania (pozemky o výmere
XXX mX, XXX m2 a XXX m2).

21. O prvej časti pozemku o výmere 378 m2 bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného

č. 893/92-PÚ-Tr-1 zo dňa 28.02.1995, ktorým nebolo žalobcom priznané vlastnícke právo ani právo
na náhradu z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 40/95-8 zo dňa 12.09.1999.

22. O druhej časti pozemku o výmere 413 m2 bolo tiež právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného

č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010, ktorým nebolo žalobcom priznané vlastníctvo ani náhrada z
dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014, proti ktorému podali žalobcovia
odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžr/81/2014-151 zo dňa 29.07.2015 potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014.

23. O tretej časti pozemku o výmere XXX m2 nebolo rozhodnuté. Žalobkyňa 5) listom zo dňa 11.08.2014
požiadala o vydanie rozhodnutia aj v tejto časti uplatneného nároku. Uvedený list zaslala na vedomie ajMinisterstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúre
SR a pripojila k nemu žiadosť o preverenie nečinnosti žalovaného.

24. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagovalo listom zo dňa 18.09.2014, v ktorom
uviedlo, že originálny spisový materiál sa nachádza na Najvyššom súde SR z dôvodu podania odvolania
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014, a preto nie je možné
vo veci konať a je potrebné počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

25. Žalobkyňa 5) listom zo dňa 10.10.2014 reagovala na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR a poukázala na to, že nevidí logický ani právny dôvod, prečo žalovaný už dávno
nemohol rozhodnúť o vydaní predmetného pozemku.

26. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom zo dňa 21.10.2014 oznámilo žalobcom,
že po vrátení spisového materiálu bude žalovaný konať v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu

SR a rozhodne aj o zvyšku uplatneného nároku.

27. Okresná prokuratúra Bratislava II listom č. Pd 103/14/1102-16 zo dňa 14.11.2014 oznámila
žalobcom, že na základe ich podnetu podala podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.
upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania ustanovení § 3 ods. 2 a 4, § 49 správneho

poriadku.

28. Správny súd v prvom rade poukazuje na celkovú dĺžku predmetného konania. Konanie začalo
návrhom pôvodných vlastníkov, doručeným bývalému Pozemkovému úradu Bratislava - mesto dňa
30.10.1992, a teda ku dňu rozhodovania správneho súdu nebolo toto konanie ukončené vyše 23 rokov.

Táto skutočnosť je nielen znepokojujúca, ale ide o flagrantné porušenie práva účastníkov konania
na spravodlivý proces (administratívne konanie) bez prieťahov. Takýto dlhý čas trvajúce konanie je
aj dôkazom neefektívnej práce správneho orgánu, ktorý nedokázal doviesť konanie do právoplatného
rozhodnutia, pričom takúto dĺžku konania nemožno ospravedlniť žiadnym argumentom. Nečinnosť
žalovaného rozhodnúť aj v tretej časti uplatneného nároku týkajúceho sa pozemku o výmere XXX m2

nemožno ospravedlniť ani odvolávaním sa na to, že administratívny spis sa nachádzal na Najvyššom
súde SR z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania vo veci týkajúcej sa druhej časti pozemku o
výmere XXX m2, nakoľko pôvodný návrh bol nedôvodne rozdelený na tri administratívne konania. Podľa
názoru správneho súdu nebolo ani potrebné čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. V prípade,
že žalovaný potreboval podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktorý bol na Najvyššom

súde SR, mal od roku 1992 dostatok času na zabezpečenie si ich fotokópií, prípade si mohol fotokópie
potrebných podkladov vyžiadať od Najvyššieho súdu SR.

29. V zmysle správneho poriadku sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne
sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v prípade nároku žalobcov týkajúceho sa tretej
časti pozemku o výmere 543 m2 bol žalovaný nečinný aj napriek tomu, že neexistovala zákonná ani
faktická prekážka na to, aby vo veci konal a rozhodol. Táto nečinnosť sa prejavila najmä tým, že žalovaný
vôbec nekonal. Správny súd nemá pochybnosti o tom, že vyše 23 rokov trvajúce administratívne konanie

samo o sebe preukazuje pasivitu žalovaného, ktorý nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu
a nezabezpečil skoré rozhodnutie vo veci. Zo strany žalovaného dochádza k zbytočným prieťahom v
konaní, ktoré správny súd vyhodnotil ako nečinnosť správneho orgánu.

31. Z uvedených dôvodov postupoval Krajský súd v Bratislave podľa § 250 ods. 1 S.s.p. a uložil

žalovanému povinnosť konať vo veci vedenej pod sp. zn. 893/92 o uplatnenom nároku žalobcov na
navrátenie vlastníctva k časti pozemku nachádzajúcemu sa v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto,
katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2 tak, ako jeuvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a rozhodnúť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto
uznesenia.

32. Správny súd dodáva, že vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný
správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie. Súdne konanie bude v zmysle § 251
ods. 2 S.s.p. zastavené až vtedy, keď žalovaný preukáže odstránenie nečinnosti. Ak žalovaný svoju
nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť
pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy

nadriadeného žalovanému.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.