Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812220319
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3812220319.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa MOSANA

LIMITED so sídlom Plam Grove House, P.O.BOX. 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, reg.
č.: 594171, zast. Mgr. Janou Blahovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A proti odporcovi
K. P., nar. X.XX.XXXX, bytom X. Z. XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci,
J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 9.562,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 9.562,63 eur s

príslušenstvom, ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého dlžníčke J.e P. Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2333796 zo dňa 29.9.2006
v celkovej sume 200.000,- Sk, ktorý riadne a včas nesplácala. Ručiteľský záväzok prevzal odporca. Z
dôvodu nesplácania úveru podľa dohodnutých zmluvných podmienok veriteľ listom zo dňa 31.10.2008
od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v lehote 7 dní od
doručenia odstúpenia.

Na trovách konania navrhovateľ uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 573,50 eur a trovy právneho
zastúpenia.

O návrhu navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 10C/57/2013-138 zo dňa 24.10.2013 tak, že
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.562,63 eur, s 12,49 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 6.746,83 eur od 1.4.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume
2.617,34 eur, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
malo za následok zročnosť celého plnenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie na Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením
č.k. 6Co/246/2014-188 zo dňa 25.2.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že ani v najmenšom
nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa, ako aj záver súdu prvého stupňa, že úver je tzv. absolútnym

obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Súčasne však z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zmluvný vzťah vznikol
za účinnosti zákona č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na účely tohto zákona, vychádzajúc z ust.
§ 2 ods. 1 tohto zákona v znení ku dňu uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba,ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Za zmluvu
typovú sa v zmysle tohto zákona považuje zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V preskúmavanej veci

je nepochybné, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžník ňou nepoužil predmet plnenia
na podnikanie, pričom súčasne pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa jednoznačne
týka jeho podnikateľskej činnosti. Povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej, sa nemohla
zmeniť v dôsledku postúpenia pohľadávky. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické

občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah.

Ďalej konštatoval, že úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy, a preto je plne súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakýchinštitútovsúkromnéhopráva,dôvodnebolaaplikovanáprávnaúpravaoobčianskychprávach,

teda Občiansky zákonník a nie právo podnikateľské upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS
SR vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora, je spotrebiteľ pri
uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície,
ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom
uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši

právnu otázku tú istú, alebo analogickú, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v súlade s princípom
právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie
rešpektovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ teda súd prvého stupňa v danej veci právny vzťah

medzi veriteľom a odporcom ako ručiteľom posudzoval aplikujúc príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka, vychádzajúc z ktorých zaviazal odporcu na plnenie, nerozhodol z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a s tým súvisiaceho nedostatočne zisteného skutkového stavu správne, z
ktorého dôvodu odvolací súd vychádzajúc z ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil povinnosť

vecprejednaťtakýmprocesnýmpostupom,abyúčastníkomkonaniabolaposkytnutámožnosťrealizovať
Ústavou SR a Občianskym súdnym poriadkom zaručené procesné práva, zaoberať sa aj prípadnými
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi navrhovateľa a odporcu, posúdiť tak ručiteľský záväzok
odporcu, odstúpenie od zmluvy a z neho vyplývajúcich nárokov, ako aj účinky vznesenej námietky
premlčania uplatneného nároku z hľadiska správneho právneho predpisu, teda príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka a vo veci následne opätovne rozhodnúť.

Navrhovateľ bol toho názoru, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je potrebné posúdiť
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vrátane premlčania jeho nároku. Poukázal na to, že podľa
§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka patria zmluvy o úvere medzi tzv. absolútne obchody a preto sa

spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Poskytnutý
úver,ktorýbolpredmetomkonania,sanespravujeZákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,
v znení neskorších predpisov, s poukazom na ust. § 1 ods. 2, písm. a/ tohto zákona. Uzavretá zmluva
mala aj podľa názoru navrhovateľa charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale práve z dôvodu, že patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi

tzv. absolútne obchody, práva a povinnosti účastníkov zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Poukázal na to, že voči pôvodnej dlžníčke v exekučnom konaní nebola na zaplatenie
pohľadávky navrhovateľa vymožená žiadna suma. Dlžníčka na splatenie úveru poukázala sumu vo
výške rozdielu medzi poskytnutým úverom v sume 200.000,- Sk a nesplatenou časťou úveru, ktorú
uplatnil voči odporcovi v sume 6.746,83 eur. Nesplatená časť úveru bola vyčíslená ku dňu 31.3.2012, t.j.

kudňupredchádzajúcemuuzavretiuzmluvyopostúpenípohľadávokmedzipôvodnýmveriteľomPSS,a.
s. a navrhovateľom dňa 1.4.2012. Ku dňu 31.3.2012 boli vyčíslené aj žalované úroky zo sumy 6.746,83
eur, ktoré predstavovali dojednaný zmluvný úrok z mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne a
úrokzomeškaniavovýške5%ročne.Súčetobochúrokovpredstavuje12,49%ročne,čomuzodpovedal
vyčíslený úrok v sume 2.815,80 eur. Dlžníčke stavebný úver poskytnutý nebol, pretože porušila zmluvné

podmienky tým, že riadne a včas poskytnutý medziúver nesplácala. Dlh na úverovej istine a úrokoch
- zmluvných a úrokoch z omeškania, bol vyčíslený za obdobie od účinného odstúpenia veriteľa od
zmluvy, ku ktorému došlo listom zo dňa 31.10.2008, až do 31.3.2012, t.j. ku dňu predchádzajúcemu
uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Za spornú považoval aj výhodnosť aplikácie ustanovení ospotrebiteľskom práve podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasledovné) pokiaľ vedľajší účastník tvrdil,
že jeho ustanovenia sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Poukázal na to, že pokiaľ by spotrebiteľ vystupoval
v postavení navrhovateľa, napr. pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, bolo by pre neho

výhodnejšie použitie ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú premlčaciu dobu 4
roky a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je 3 roky.
Nie je však prípustné, aby zmena postavenia spotrebiteľa mohla spôsobovať aj zmenu aplikácie zákona.
Pokiaľ ide o premlčanie bezdôvodného obohatenia, ktorým nárok navrhovateľa voči odporcovi je, aj
bezdôvodné obohatenie, vrátane jeho premlčania je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného

zákonníka. Na podporu svojho názoru do spisu založil odborné stanoviská, rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava č.k 5Co/293/2012-147 zo dňa 31.5.2013 a rozhodnutie NS ČR č.k. 32Cdo/337/2010.
Poukázal na to, že Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí neoznačil jasný zákonný dôvod, resp.
zákonný základ pre aplikáciu Občianskeho zákonníka, jediné na čo sa odvoláva je súdna prax, ale
argumentácia, prečo použil Občiansky zákonník vo svojom rozhodnutí neuvádza. Navrhovateľ poukázal
na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v

jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, na základe čoho zastával názor, že sa
nemožno pri určení pod aký režim podriadiť právny vzťah právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu,
odvolávaťnasúdnuprax.ZákonnýzákladpreaplikáciuObčianskehozákonníkaboldopraxeuvedenýaž
novelou Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.2014, v ktorej jasne
zákonodarca upravil, na ktoré vzťahy sa má aplikovať Občiansky zákonník. Podľa názoru navrhovateľa

aplikácia novely Občianskeho zákonníka bola v danom prípade vylúčená. Nakoľko zákonodarca k
legislatívnej zmene § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyslovil prostredníctvom prechodných
ustanovení žiadnu explicitnú výnimku zo zákazu retroaktivity, potom sa musia všetky právne vzťahy
vzniknuté pre účinnosťou predmetnej novely spravovať dovtedy platnou právnou úpravou v § 261
Obchodnéhozákonníka.Svojvoľnáaplikáciaprávnychnoriemvrozporesovšeobecneplatnýmzákazom

retroaktivity je neprípustná. Nakoľko k uzavretiu úverovej zmluvy došlo v roku 2006 právny predchodca
navrhovateľaakoajobligačnýdlžníkaajručiteľuzatváraliúverovúzmluvupodľaObchodnéhozákonníka
a vstupovali do tohto vzťahu s týmto vedomím. Právny predchodca navrhovateľa nemal ako v tom
čase predvídať, aké právne predpisy zákonodarca príjme za účelom ochrany spotrebiteľa o takmer 10
rokov neskôr. Preto považoval spätnú aplikáciu Občianskeho zákonníka za neakceptovateľnú. Ručiteľa

nepovažoval za spotrebiteľa, pretože odporca prevzal ručiteľský záväzok jednostranným právnym
úkonom a teda právny vzťah, z ktorého navrhovateľ odvodil svoj nárok voči odporcovi, nemôže mať
charakter spotrebiteľský a musí byť posudzovaný podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania. Právny

zástupca navrhovateľa jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť
nežiadal, preto súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy, podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd po vykonaní dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením sa s výpisom navrhovateľa z

Obchodného registra, so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.9.2006, s
odstúpením od zmluvy zo dňa 31.10.2008, s predžalobnou výzvou zo dňa 20.5.2008, so Všeobecnými
podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení PSS, a.s. v znení účinnom od februára 2005, s
upovedomenímozačatíexekúcieprotidlžníkovizodňa28.10.2009,sozmluvouopostúpenípohľadávok
zo dňa 1.4.2012 a zoznamom postupovaných pohľadávok, s oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 16.4.2012, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci zo dňa 19.11.2012, s
písomným vyjadrením navrhovateľa vo veci zo dňa 10.12.2012, s ftc. súdnych rozhodnutí založených
navrhovateľom do spisu na čl. 43 až 47, s odbornými stanoviskami založenými navrhovateľom do
spisu na čl. 48 až 56, s rozhodnutiami NS ČR z čl. 57 až 61 spisu, s rozhodnutím ÚS SR z čl. 62 až
67 spisu, s písomným stanoviskom vedľajšieho účastníka vo veci zo dňa 31.1.2013 a s pripojenými

rozhodnutiami súdov SR z čl. 71 až 89 spisu, so Stanovami vedľajšieho účastníka, s rozsudkom ESD
vo veci C-279/09, s písomným stanoviskom navrhovateľa vo veci zo dňa 18.10.2013, s výpisom z účtu
medziúveru z čl. 117 až 119 spisu, s ftc. nedoručenej zásielky odporcovi, so zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.5.2015, s písomným vyjadrením odporcu vo veci zo dňa 2.3.2016, s pripojenými
súdnymi rozhodnutiami súdov SR z čl. 222 až 233 založenými odporcom, s ostatnými listinnými dôkazmi

v spise založeným, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.9.2006 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a H. P. uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. 2333796, predmetom ktorej bolo poskytnutie dlžníčke mimoriadny medziúver vsume 200.000,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver.
Dlžníčka sa zaviazala poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad v
sume 1.000,- Sk. Úroková sadzba mimoriadneho úveru predstavovala 7,49% ročne, ktorý sa dlžníčka

zaviazala splatiť spolu s poskytnutým medziúverom. V prípade omeškania so splácaním medziúveru
bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5% ročne nad dohodnutú úrokovú
sadzbu, ktorý bol veriteľ oprávnený účtovať aj v prípade odstúpenia od zmluvy podľa článku VII. zmluvy.
Ručiteľský záväzok prevzal odporca, ktorý je obsahovou súčasťou zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že dlžníčka poskytnutý medziúver riadne a včas nesplácala, veriteľ listom zo dňa
31.10.2008 od úverovej zmluvy odstúpil a súčasne dlžníčku a odporcu ako ručiteľa vyzval k zaplateniu
dlžného medziúveru v sume 6.712,07 eur v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Dlžníčka,
ani odporca na výzvu veriteľa žiadnym spôsobom nereagovali a na splatenie dlžného medziúveru
nepoukázali žiadnu platbu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2012 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. svoje splatné
pohľadávky, vrátane pohľadávky voči odporcovi postúpila navrhovateľovi. Postúpenie pohľadávky bolo
odporcovi oznámené listom zo dňa 16.4.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.5.2015
navrhovateľ postúpil pohľadávku spoločnosti MOSANA LIMITED so sídlom Plam Grove House,
P.O.BOX. 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, reg. č.: 594171, ktorý sa stal aktívne vecne

legitimovaným účastníkom v konaní.

Odporca nepoprel, že ako ručiteľ uzavrel Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 29.9.2006, ktorú vlastnoručne podpísal a s jej obsahom sa oboznámil. Zmluvu si prečítal. Ako dlžník
v zmluve vystupovala jeho sestra Marcela Halová, ktorá mu tvrdila, že úver spláca. Voči pohľadávke

navrhovateľa vzniesol námietku premlčania a z tohto dôvodu nebol ochotný ju zaplatiť.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2, písm. a/ cit. zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy

dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 261 ods. 6, písm. d/, ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476),
zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o

prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení
akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom
účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v

záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj
záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným
papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu

nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa§306ods.1,vetaprváObchodnéhozákonníka,veriteľjeoprávnenýdomáhaťsasplneniazáväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určite sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Spotrebiteľskú zmluvu do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela Zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorou bola implementovaná Smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Neskôr túto úpravu zmenil Zákon č. 568/2007 Z.z. o spotrebiteľskej zmluve. Všeobecnú
úpravu ochrany spotrebiteľa upravuje Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V širšom ponímaní

budespotrebiteľskouzmluvoukaždázmluvauzavieranámedzispotrebiteľomadodávateľombezohľadu
na to, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. V užšom ponímaní pôjde o tie spotrebiteľské
zmluvy, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah a ktorých podmienky sú všeobecne
upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.9.2006, ktorá bola medzi zmluvnými
stranami uzavretá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože ani dlžníčka, ani odporca ako ručiteľ nekonali pri jej uzavieraní ako podnikateľské subjekty,
na ktorú sa okrem ustanovení Obchodného zákonníka, vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasledovnýchObčianskeho zákonníka. Smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitný spôsob ochrany

spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

V § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo
dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa

§ 53 ods. 5 absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách. Do odseku 2 tohto ustanovenia bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou
Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho
(účinný od 1.5.2014), veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva“. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku. Podľa tejto úpravy bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj
obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená
to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným
zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne

obchody, upravené v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného
zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu
a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa
§ 262 OBZ dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník,
tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym

zákonníkom.

S poukazom na cit. ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom
ku dňu uzavretia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.9.2006, je zmluvný
vzťah vylúčený spod aplikácie Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko účelom mimoriadneho

medziúveru podľa článku I., bod 2. zmluvy boli investície do nehnuteľnosti. Potom je potrebné
hlavný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, a to podľa § 497 a nasl., ktorý upravuje práva a povinnosti účastníkov z úverovej zmluvy a
akcesorický právny vzťah medzi veriteľom a odporcom ako ručiteľom podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.9.2006 má však i

naďalej spotrebiteľský charakter podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak s poukazom na
vyššie uvedené, Obchodným zákonníkom sa v tomto prípade spravuje len vymedzenie zmluvného
typu spotrebiteľskej zmluvy a jej podstatných náležitostí a na všetko ostatné, vrátane odstúpenia od
zmluvy a premlčania, sa bude vzťahovať Občiansky zákonník, čo je v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné

aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou Zákona č.
150/2004 Z.z. od 1.4.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné
klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.9.2006 by sa mala
podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov. S prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor, súd dospel k záveru, že na vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Jednoznačne
z obsahu zmluvy nevyplýva, že odporca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k odstúpeniu právneho predchodcu navrhovateľa od
zmluvy a premlčaniu sa subsidiárne s poukazom na cit. ust. 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

použijú ustanovenia tohto zákona. Aplikovanie premlčacej doby na spotrebiteľské právne vzťahy podľa
Občianskeho zákonníka bolo ustálené súdnou praxou vo viacerých súdnych rozhodnutiach /napr.
Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19. júna 2013, č.k. I. ÚS 402/2013-10, Krajského súdu v Prešovesp. zn. 6Co/105/2013, Co/26/2012, 6Co/81/2012, 6Co/105/2014rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 M Cdo
20/2009/.

Podľa cit. ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje
s účinkami od začiatku (ex tunc), v dôsledku čoho zanikajú práva a povinnosti z nej. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody). Podľa názoru súdu odstúpenie právneho predchodcu navrhovateľa od zmluvy jeho účinky nie je
možné posúdiť podľa § 344 a § 506 Obchodného zákonníka ani v prípade, ak poskytnutie úveru spadá

pod tzv. absolútny obchod, pretože presadzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj
s poukazom na vyššie prezentovaný právny názor súdu je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia
odkazujú v súvislosti s odstúpením od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo konštatoval napr.
aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 30.1.2013 vo veci sp. zn. 17Co/51/2012. Uvedený
právny názor je v súlade aj s cit. ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom od
1.5.2014. Pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z ust. § 48 Občianskeho zákonníka a použitie

obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie. Povinnosťou odporcu zo zrušenej úverovej
zmluvy je vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, ktoré v jeho postavení ručiteľa, predstavuje to,
čo od veriteľa dlžníčka v skutočnosti dostala, to je úverovú istinu po zohľadnení zaplatených úverových
splátok.

Právny predchodca navrhovateľa od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
29.9.2006 odstúpil dňa 31.10.2008 v súlade s článkom VII. zmluvy, čo oznámil nielen dlžníčke, ale aj
odporcovi ako ručiteľovi. Na predmetný vzťah, ktorý je občianskoprávnym, spotrebiteľským vzťahom
sa aplikuje premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia dvojročná, plynúca odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 27.11.2008,
kedy sa oznámenie o odstúpení od zmluvy adresované odporcovi vrátilo späť právnemu predchodcovi
navrhovateľa. Deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 28.11.2008 začala právnemu
predchodcovi navrhovateľa plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jeho práva na
zaplatenienesplatenéhoúveru,ktoráuplynuladňa28.11.2010.Návrhnazačatiekonaniabolpodanýdňa

18.10.2012, t.j. po uplynutí nielen subjektívnej premlčacej doby, ale aj objektívnej 3-ročnej premlčacej
doby, preto ho súd ako neopodstatnený na základe dôvodne vznesenej námietky premlčania odporcom
zamietol.

Toto rozhodnutie zodpovedá aj právnemu názoru vysloveného Krajským súdom v Trenčíne, ktorý

uložil prvostupňovému súdu povinnosť vec prejednať takým procesným postupom, aby účastníkom
konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Občianskym súdnym poriadkom zaručené
procesné práva, zaoberať sa aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi navrhovateľa
a odporcu, posúdiť tak ručiteľský záväzok odporcu, odstúpenie od zmluvy a z neho vyplývajúcich
nárokov, ako aj účinky vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku z hľadiska správneho

právneho predpisu, teda príslušných ustanovení O b č i a n s k e h o z á k o n n í k a a vo veci
následne opätovne rozhodnúť, ktorým bol prvostupňový súd viazaný.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti.