Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203540
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116203540.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava p r o t i žalovanej: N.I. G., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXX, o zaplatenie
5.689,85 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.2.2016 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5.689,85 Eur a úrokov
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.1.2016 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o vydaní

a používaní kreditnej platobnej karty uzavretej medzi stranami dňa 30.9.2005. Na základe nej bol so
žalovanou dohodnutý úverový rámec 2389,96 Eur so záväzkom žalovanej uhrádzať mesačnú splátku
79,67 Eur. Žalovaná svoj záväzok neplnila, zostatok jej dlhu ku dňu 31.12.2015 bol vyčíslený na 5.689,85
Eur.

2. Žalovaná sa doposiaľ k žalobe nevyjadrila, aj keď táto jej bola doručená aj s prílohami ešte dňa
16.3.2016.

3. Strany sa pojednávania, ktoré bolo uskutočnené 7.9.2016 nezúčastnili, aj keď predvolanie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej riadne a včas. Žalovaná pritom svoju neúčasť
neospravedlnila a právny zástupca žalobcu súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto
konal a rozhodol v neprítomnosti strán.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro zo dňa 30.9.2005,

návratkou zo dňa 14.5.2007, obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z pôžičkovej karty z Quatro,
písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 30.9.2005 uzavreli strany zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro pod č.
XXXXXXXXXX. Touto zmluvou bol žalovanej poskytnutý úverový rámec 30.000 Sk s mesačnou splátkou
1.000 Sk (bod. II.). Neskôr na základe tzv. návratky z 14.5.2007 bol zvýšený úverový rámec na 42.000
Sk (1.394,14 Eur) a mesačná splátka bola zvýšená na 1.400 Sk (46,47 Eur). V zmluve ani v obchodných

podmienkach nie je zmienka o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“).

6. Na výzvu súdu ohľadom absencie RPMN v zmluve žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.3.2016 (č.l.
23) potvrdil túto skutočnosť, ale zároveň vyslovil názor, že pri revolvingovom úvere (čo bol aj prípad tohtoúveru) objektívne nie je možné určiť RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a v tej súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010 zo dňa 27.1.2011.

7. Podľa výpisu z pôžičkovej karty žalovanej ku dňu 31.12.2015 bol dlh žalovanej vyčíslený na sumu
5.689,85 Eur. Ako vyplýva z výpisov z účtu žalovanej (ktoré boli predložené len od januára 2009)
a predovšetkým z prehľadu o jednotlivých debetných transakciách žalovanej, ktoré predstavovali jej
čerpanie úveru (obsiahnuté už v spomínanom vyjadrení zo dňa 22.3.2016) žalovaná celkovo vyčerpala
sumu 3.298,7 Eur, pričom posledný výber bol realizovaný ešte 26.7.2012. V prospech tohto kartového

účtu však žalovaná celkovo uhradila 5.328,17 Eur a posledná úhrada bola realizovaná 23.11.2012.
Žalobca pritom žalovanú sumu špecifikoval ako istinu vo výške 2.355,18 Eur, poplatky vo výške 250,45
Eur, štandardný úrok vo výške 2534,67 Eur a sankčný úrok vo výške 549,55 Eur.

8. Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva aj to, že žalobca naposledy účtoval žalovanej poplatok za správu
účtu ešte 31.12.2012. Napriek výzve súdu, aby preukázal a uviedol kedy a akým spôsobom bola

ukončená predmetná zmluva, sa k tejto otázke nevyjadril a zopakoval len tvrdenie v žalobe o tom, že
žalovaná suma predstavuje konečný stav podľa výpisu z kreditnej platobnej karty ku dňu 31.12.2015.

9. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Tento zákon sa totiž vzťahuje aj na prípady poskytnutia úveru na kreditnú kartu

(ako tomu bolo v tomto prípade), čo vyplýva z § 1 ods. 3 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia
sa totiž zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty.

10. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

13. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 a medzi nimi
pod písm. g/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Údaj o RPMN možno považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zohľadňuje všetky

náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či
nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa
počiatočných základných údajov v zmluve a preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010, na ktoré poukázal aj žalobca. Tento názor súd považuje za
prekonaný, dôkazom čoho je napríklad aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/215/2012

zo dňa 10.10.2012.

15. Chýbajúci údaj o RPMN v zmluve spôsobuje, že úver poskytnutý žalovanej je potrebné považovať za
bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaná by teda mala vrátiť žalobcovi len sumu reálne čerpaného úveru,
v jej prípade išlo o sumu 3.298,7 Eur a keďže v skutočnosti uhradila podstatne viac (5.328,17 Eur),

nárok je nedôvodný.

16. Súd navyše dodáva, že žalobca ani nepreukázal, či jeho pohľadávka je vôbec splatná, teda či bol
ukončený predmetný zmluvný vzťah, keďže na túto otázku súdu neodpovedal. Posledné transakcie na
účte pritom boli realizované ešte v roku 2012 a posledný poplatok za správu účtu žalobca účtoval v

decembri 2012, čo vedie k predpokladu o ukončení zmluvy ešte k 31.12.2012. V takom prípade by
však pohľadávka žalobcu pre uplynutie trojročnej premlčacej lehoty bola už premlčaná (§ 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 258/2007 Z.z.).17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol a úspešnej žalovanej
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.